Môžete mať zvýšený cukor a vôbec o tom nevedieť. Kto by si mal dať skontrolovať glykémiu?

Potvrdzujú to aj údaje zo slovenskej skríningovej štúdie. Spomedzi 8 151 vyšetrených pacientov odhalila 589 ľudí s dovtedy nediagnostikovaným diabetom a ďalších 322 s prediabetom. Viac ako 80 percent novozistených pacientov s diabetom pritom patrilo do rizikovej skupiny.

Svetový deň diabetu, ktorý si pripomíname 14. novembra, je preto dobrou príležitosťou položiť si jednoduchú otázku: Môže sa zvýšený cukor týkať aj mňa?

Môžem mať zvýšený cukor, aj keď nemám príznaky?

Áno. Práve v tom môže byť diabetes 2. typu zákerný. Človek sa môže cítiť zdravo a o zvýšenej glykémii nemusí vedieť.

Medzi možné prejavy patria zvýšený smäd, častejšie močenie, únava, rozmazané videnie či nechcené chudnutie. Pri diabete 2. typu však môžu byť príznaky mierne alebo spočiatku úplne chýbať.

„V praxi sa stretávam aj s ľuďmi, ktorých zvýšená hodnota cukru prekvapí, pretože sa cítia dobre a žiadny problém nepredpokladajú. Práve v tom vidím význam prevencie, zachytiť možné riziko skôr, než sa objavia ťažkosti,“ hovorí Mgr. Zuzana Černáková z BENU Centra prevencie.

Kto by mal spozornieť?

Nie každý má rovnaké riziko. Svoju hladinu cukru by si mali viac všímať najmä ľudia:

• s nadváhou alebo obezitou,

• s vysokým krvným tlakom,

• s poruchami tukov v krvi,

• s výskytom cukrovky v rodine.

Dôležitý je aj vek. Orientačný skríning vo verejných lekárňach sa zameriava predovšetkým na ľudí nad 45 rokov, ale aj na mladších dospelých, u ktorých sa vyskytujú rizikové faktory.

„Kontrola cukru má význam aj vtedy, keď sa cítime zdravo. Netreba čakať až do objavenia príznakov. Ak sa u človeka stretáva viacero rizikových faktorov, má zmysel svoju hladinu cukru poznať,“ vysvetľuje Černáková.

Ako si môžem hladinu cukru skontrolovať?

Hladinu cukru je možné skontrolovať v rámci preventívnej prehliadky u všeobecného lekára. Dostupnou možnosťou je aj orientačné meranie vo verejných lekárňach.

Samotné meranie je jednoduché. Stačí kvapka krvi z prsta. Pri výsledku je však dôležité vedieť, či bol človek nalačno alebo už jedol a za akých okolností sa meranie uskutočnilo.

Hladinu cukru totiž môže ovplyvniť jedlo, ale aj pohyb, stres, nedostatok spánku, ochorenie či niektoré lieky. Preto jedna hodnota sama osebe nestačí na stanovenie diagnózy.

Vyšla mi vyššia hodnota. Znamená to, že mám cukrovku?

Nie. Jeden zvýšený výsledok ešte neznamená, že máte diabetes.

Netreba ho však ani ignorovať. Ak meranie upozorní na možné riziko, ďalším krokom by malo byť kontrolné vyšetrenie u všeobecného lekára. Diagnózu diabetu stanovuje lekár.

„Úlohou orientačného merania nie je stanoviť diagnózu. Môže však upozorniť na hodnotu, ktorú má zmysel ďalej riešiť. Farmaceut výsledok vysvetlí a pri zvýšenej hodnote odporučí kontrolné vyšetrenie u všeobecného lekára,“ približuje Černáková.

Čo môžem urobiť pre seba?

Ak zistíte zvýšené riziko, nemusíte zo dňa na deň úplne meniť svoj život. Význam majú aj malé kroky, ktoré dokážete dodržiavať dlhodobo.

Pravidelnejší pohyb, úprava stravovania, kvalitnejší spánok či pri nadváhe postupné zníženie hmotnosti môžu byť dobrým začiatkom. Dôležité je nájsť zmeny, ktoré sa dajú prirodzene zaradiť do každodenného života.

A keď sa cítite dobre, prečo by ste si mali dať cukor skontrolovať? Možno práve preto, že zvýšenú hladinu cukru nemusíte cítiť.

Prevencia nie je určená iba ľuďom, ktorých už niečo trápi. Má význam aj vtedy, keď sa cítime zdravo, najmä ak máme jeden alebo viac rizikových faktorov.

Možno teda nie je najdôležitejšia otázka, či sa dnes cítite zdravo, ale či poznáte svoje riziko. Poznať riziko je dôležitým krokom k prevencii.