Úroky v eurozóne zostávajú bez zmeny, inflácia však zostáva problémom. Šéfka ECB oznámila svoj predčasný odchod

Banka o tom informovala v tlačovej správe. Finančné trhy teraz čakajú na tlačovú konferenciu prezidentky ECB Christine Lagardeovej, ktorá sa začne o 14.45 h SEČ. Lagardeová vo štvrtok oznámila, že k dátumu 7. februára 2027 predčasne odstúpi z funkcie.

Ceny energií

ECB upozornila, že pokračujúci rast cien energií zvyšuje riziko vyššej inflácie a zároveň ohrozuje hospodársky rast. Dopady cenového šoku na trhu s energiami sa len postupne prejavujú, základné inflačné tlaky zatiaľ zostávajú prevažne stabilné a mzdy na situáciu doteraz výraznejšie nereagujú. Ak však zdražovanie energií potrvá dlhšie a bude výraznejšie, môže sa premietnuť do cien ďalších tovarov a služieb a ďalej zvýšiť infláciu.

Centrálna banka uviedla, že od jej posledného zasadnutia sa sprísnili podmienky financovania, čo môže brzdiť infláciu aj hospodársky rast. ECB naďalej usiluje o to, aby sa inflácia v strednodobom horizonte stabilizovala na dvojpercentnom cieli.

ECB tento rok v júni pre inflačné tlaky spojené s konfliktom na Blízkom východe prikročila k prvému zvýšeniu úrokov za takmer tri roky. Depozitná sadzba vtedy vzrástla o štvrť percentuálneho bodu. O ďalšom zvýšení v rovnakom rozsahu rozhodla v septembri, keď tiež predpovedala, že inflácia po dlhší čas zostane nad dvojpercentným cieľom.

Čítajte viac

Fed sadzby nezmenil, inflácia však neklesá podľa predstáv. Rozhodnutie výboru nebolo jednohlasné

Ceny narástli

Únijný štatistický úrad Eurostat uvádza, že medziročné tempo rastu spotrebiteľských cien v eurozóne v septembri zrýchlilo na 3,8 percenta z 3,2 percenta v auguste. Inflácia sa tak dostala na najvyššiu úroveň za tri roky.

Inflácia v eurozóne sa už niekoľko mesiacov pohybuje nad dvojpercentným cieľom ECB. Konflikt na Blízkom východe, ktorý koncom februára odštartovali americko-izraelské údery na Irán, viedol k výraznému zdražovaniu ropy a plynu. To vyvolalo vzostup inflačných tlakov po celom svete.

Depozitná sadzba je tá, ktorú ECB platí komerčným bankám za to, že si u nej cez noc uložia peniaze. Keď je táto sadzba nízka, banky sú viac motivované požičiavať peniaze do ekonomiky, namiesto toho, aby si ich ukladali u ECB. Depozitná sadzba je pre menové operácie ECB teraz určujúca.

Základnou úrokovou sadzbou je v eurozóne sadzba pre hlavné refinančné operácie (MRO). Tú ECB vo štvrtok rovnako ponechala bez zmeny, a to na 2,65 percenta. MRO je sadzba, za ktorú ECB poskytuje krátkodobé pôžičky komerčným bankám. Určuje teda, koľko budú musieť banky platiť za vypožičanie peňazí od ECB.