Remišová kritizuje Blanára za prázdne ruky z Moskvy a pýta sa na lacnú ropu. Ondruš tvrdí, že Rusko je pre nás ideálne
Cesta ministra zahraničných vecí Juraja Blanára do Moskvy otvorila ďalší konflikt o smerovanie slovenskej zahraničnej a energetickej politiky. Kým Veronika Remišová kritizuje rokovania s Moskvou, europoslanec Branislav Ondruš obhajuje diplomatický dialóg a útočí na prístup Európskej únie k ruským surovinám.
Blanárova cesta do Moskvy otvorila otázku, či rokovania s Ruskom prinášajú Slovensku konkrétne výsledky. Stretnutie medzivládnej komisie sa uskutočnilo v čase pokračujúcej vojny na Ukrajine, čo opäť vyvolalo diskusiu o hraniciach diplomatického dialógu s Moskvou a jeho skutočnom prínose.
„Pán minister zahraničných vecí v podstate nevybavil vôbec nič. Pokladám za úplne absurdné, že vôbec bolo nejaké zasadnutie medzivládnej komisie s Ruskom,“ uviedla Remišová.
Kriticky sa postavila aj k tomu, že sa podľa informácií o rokovaniach obe strany zhodli na príčinách konfliktu. Podľa nej by malo byť v centre pozornosti predovšetkým ukončenie ruskej agresie a stiahnutie ruských vojsk z Ukrajiny.
Europoslanec Branislav Ondruš má však na slovenskú návštevu Kremľa iný názor. Tvrdí, že bez dobrých vzťahov s Moskvou nemožno viesť diplomatické rokovania ani hľadať východisko z konfliktu.
„Nemôžete viesť diplomatické vyjednávania s niekým, s kým nekomunikujete, lebo keď sa nerozprávate, tak nevyjednávate. Slovná výmena je základom vyjednávania,“ vysvetlil Ondruš.
Zdôraznil, že Slovensko nemá veľký vplyv na vývoj a priebeh vojny. O ďalšom smerovaní konfliktu podľa neho rozhodujú predovšetkým veľmoci, najmä Spojené štáty a Čína. Samotná návšteva slovenského ministra preto podľa neho nemôže priniesť zásadný obrat.
Kto má platiť za ruský plyn?
Ešte ostrejší spor sa rozvinul pri energetike. Remišová kritizovala, že Blanár v súvislosti s dodávkami plynu hovoril aj o možných finančných dôsledkoch pre Slovensko, ak by krajina nedodržala svoje záväzky voči Rusku.
Podľa Remišovej by sa pozornosť mala sústrediť na to, že Rusko samo nedodáva dohodnuté objemy plynu. Pripomenula aj situáciu z roku 2022 a odmietla predstavu, že by Slovensko malo za takých okolností ešte platiť Moskve.
„A Rusko by malo platiť nám, nie my Rusku,“ upozornila s tým, že cieľom je čo najviac diverzifikovať všetky kľúčové oblasti.
Ministrovi tiež vyčítala, že vystupuje skôr ako zástupca obchodných záujmov Gazpromu než ako šéf slovenskej diplomacie.
Ondruš naopak obhajoval potrebu rokovať aj o energetických otázkach. Kritizoval obmedzovanie dovozu ruských surovín zo strany Európskej únie a spochybnil, či takýto postup skutočne pomáha diverzifikovať dodávky.
„Ako môžeme diverzifikovať, keď nesmieme nakupovať plyn a ropu z Ruska?“ pýtal sa europoslanec.
Podľa Ondruša európska politika obmedzovania ruských energií zvyšuje závislosť od dodávok zo Spojených štátov vrátane skvapalneného zemného plynu prepravovaného tankermi. Remišová naopak pripomenula prudký rast cien plynu v roku 2022, keď sa ceny podľa nej dostali až na 300 eur za megawatthodinu.
Ondruš namietal, že tento vývoj treba vnímať v kontexte obmedzovania dodávok zo strany Ruska. Rozdielne názory sa tak netýkali iba samotného dovozu plynu, ale aj toho, kto nesie zodpovednosť za energetickú krízu a akú cenu Slovensko platí za zvolenú politiku.
Jadrová elektráreň s Američanmi
Plánovaná výstavba nového jadrového bloku na Slovensku otvorila ďalší spor o to, komu krajina zverí strategickú investíciu na nasledujúce desaťročia. Veronika Remišová kritizuje, že spolupráca s americkou spoločnosťou Westinghouse sa podľa nej neotvorila konkurencii. Vláde vyčíta, že neumožnila súťaž, v ktorej by mohli ponuky predložiť aj ďalší dodávatelia.
„Ja nepokladám za správne, že bez súťaže, bez otvorenej súťaže, do ktorej by sa mohli prihlásiť viaceré krajiny a viaceré firmy,“ povedala. Je presvedčená, že o možnosť zapojiť sa do projektu mala záujem aj francúzska spoločnosť. Podľa informácií, ktoré získala od francúzskeho veľvyslanca, firma predložila ponuku a požadovala otvorenú súťaž. Zároveň mala deklarovať, že do výstavby by sa mohli zapojiť aj slovenské podniky.
Remišová poukázala aj na finančný rozmer projektu, ktorého hodnota sa v diskusii spomínala na úrovni 15 miliárd eur. Podľa nej by z investície mali profitovať aj domáce firmy, nielen americký dodávateľ. „To znamená, že z tých 15 miliárd z nich by profitovali aj slovenské firmy. Nielen americká firma, kde by sme napomáhali tvorbe pracovných miest Spojených štátov amerických. Aký to má význam pre slovenských občanov? Ja som zásadne proti tomu,“ podotkla. Za dôležité preto považuje, aby sa o takomto strategickom projekte rozhodovalo transparentne a aby Slovensko zvážilo aj ďalšie možnosti.
Ondruš: Ideálnym partnerom by boli Rusi
Ondruš nesúhlasí s výberom amerického partnera, jeho výhrady však smerujú iným smerom. Spoluprácu s Westinghouse nepovažuje za ideálne riešenie a uprednostnil by pokračovanie spolupráce s ruským jadrovým priemyslom. Argumentuje existujúcimi technológiami aj otázkou dodávok jadrového paliva.
„Ideálna by pre nás bola ďalšia spolupráca s ruskou energetikou a s Rosatomom a jednoducho s ruskými zdrojmi. Jednak preto, že tu máme ruskú technológiu,“ priblížil europoslanec. Dodal, že z jeho pohľadu by bolo bezpečnejšie zabezpečovať jadrové palivo z Ruska než ho dovážať zo Spojených štátov.
Za problém považuje aj obmedzenia, ktoré podľa neho Európska únia uplatňuje voči spolupráci s Ruskom. Tvrdí, že práve tie Slovensko odklonili od pôvodného technologického zázemia a nasmerovali ho k americkému dodávateľovi. „My sme boli vytlačení do tých Spojených štátov,“ zhrnul svoj pohľad Ondruš.
Remišová však spochybnila aj predstavu, že závislosť od ruských energetických surovín automaticky prináša nižšie ceny pre spotrebiteľov. Poukázala na Česko a Poľsko, kde sú podľa nej ceny benzínu a nafty nižšie než na Slovensku, hoci tieto krajiny ruskú ropu nevyužívajú. „Kde je tá bájna lacná ruská ropa, keď naši tankujú drahšie ako v Poľsku alebo v Českej republike?“ spýtala sa.
Ako jeden z dôvodov cenových rozdielov uviedla poľský model, v ktorom má štát prostredníctvom spoločnosti Orlen väčší vplyv na trh s pohonnými látkami. Zároveň kritizovala slovenskú vládu za to, že neprijíma dostatočné opatrenia na zníženie cien: „Ostatné krajiny robia opatrenie na vnútornej štátnej úrovni, na úrovni daní a spotrebných daní, ale tu Robert Fico nerobí nič.“
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"