Lipsko nebude posledné, odkázal Kremeľ potajomky Berlínu. Útok dronmi na nemecké letisko podľa USA nariadil priamo Putin
„Lipsko nebude posledné.“ Takýto odkaz mal po neúspešnom útoku na nemecké letisko poslať Berlínu neoficiálnou cestou jeden z kremeľských predstaviteľov. Americké tajné služby sú presvedčené, že nešlo o prázdnu hrozbu. Augustový útok dronmi s výbušninami bol podľa nich jedným z prvých krokov vystupňovanej kampane sabotáží proti krajinám NATO, ktorú osobne nariadil ruský prezident Vladimir Putin.
S odvolaním sa na európskych predstaviteľov, ktorých americké služby o svojich zisteniach informovali, o tom píše denník The Wall Street Journal (WSJ).
Terčom bolo nákladné lietadlo Antonov, ktoré vozí vojenskú pomoc pre Ukrajinu. Začiatkom augusta parkovalo na letisku Lipsko/Halle na východe Nemecka, jednom z najdôležitejších nákladných letísk v Európe. Za plotom letiska boli v kríkoch a pod stromami ukryté najmenej tri drony naplnené plastickou trhavinou semtex.
Jeden z nich do Antonova narazil, no nevybuchol. Druhý zasiahol iné lietadlo a tretí explodoval pri obvode letiska. Ak by útok vyšiel podľa plánu, výsledkom by bol podľa vyšetrovateľov chaos a obete.
Výbušniny v konzervách
Podľa nemeckých vyšetrovateľov drony ovládali na diaľku cez internet, pomocou nemeckých SIM kariet pre sieť 5G. Komunikáciu sa podarilo vystopovať k serverom, ktoré v minulosti používala ruská vojenská rozviedka GRU. Semtex prepašovali v znovu zalepených konzervách od potravín, vybavených rozbuškami. Pridané oceľové pláty z nich mali urobiť trieštivé bomby.
Prepravu výbušnín a dronov smerom do Nemecka mala sieť organizovať cez Srbsko. Tamojšie úrady neskôr zadržali sedem podozrivých vrátane muža s ruským aj srbským občianstvom. Logistiku na mieste podľa vyšetrovateľov riadil Oleg Levuškin, bývalý ruský dôstojník, ktorého GRU naverbovala po tom, ako ho odsúdili za trestný čin.
Pod jeho vedením mali Bielorusi prevážať výbušniny cez hranice, skladať drony a rozmiestniť ich. Dva dni pred útokom Levuškin s najmenej jedným komplicom odletel z Nemecka do Srbska a odtiaľ do Ruska.
Stopy podľa západných tajných služieb vedú k útvaru GRU s názvom Služba špeciálnych úloh. Vznikol v roku 2023 zlúčením niektorých z najnebezpečnejších ruských tajných jednotiek a jeho úlohou je viesť skrytú vojnu proti Európe. Velí mu generálplukovník Andrej Averjanov, ktorého ľudí spájajú s atentátmi, otravami a bombovými útokmi v Európe.
Útok v Lipsku mal podľa zistení riadiť jeden z jeho podriadených, plukovník Denis Smoľaninov. Ten je na sankčnom zozname Európskej únie aj Británie a západné služby ho už predtým označili za jedného z organizátorov plánu prepašovať zápalné zariadenia do zásielok firmy DHL. Ich cieľom mali byť civilné lietadlá letiace do Británie a Severnej Ameriky.
Nemecko zvažovalo článok 5
Ľudia z okolia nemeckého kancelára Friedricha Merza podľa denníka priznali, že keby útok v Lipsku zabil veľa ľudí, zvažovali by aktivovanie článku 5 Severoatlantickej zmluvy. Ten zaväzuje spojencov pomôcť členovi NATO, ktorý čelí ozbrojenému útoku.
Aliancia ho doteraz využila len raz, po teroristických útokoch v USA 11. septembra 2001. „Rusko vedie vojnu proti Európe, nielen proti Ukrajine, ale aj proti nám,“ vyhlásil Merz začiatkom októbra.
Od leta sa podobné útoky v Európe množia. V auguste podpaľači zaútočili na výrobcov dronov v Estónsku a Poľsku. V tom istom mesiaci zmarila slovenská polícia plánovaný útok na závod pri Prešove, ktorý vyrába drony pre Ukrajinu. Zadržaní cudzinci mali pri sebe suroviny na výrobu napalmu.
Ruská stopa v tomto prípade oficiálne potvrdená nie je. Poľsko, Litva a Bulharsko v posledných týždňoch hlásili sabotáže staníc satelitného internetu Starlink a v Čiernom mori pri pobreží Bulharska a Rumunska útočia drony na obchodné lode.
Za stupňovaním útokov je podľa amerických služieb frustrácia v Moskve. Ukrajinci s pomocou Európy ruskú armádu na fronte do veľkej miery zastavili a údery smerujú stále hlbšie do Ruska. Ani rokovania s Washingtonom Kremľu nepriniesli ústupky, ktoré Putin chcel. Riaditeľ CIA John Ratcliffe podľa denníka koncom augusta v Moskve Rusov pred eskaláciou varoval a o zintenzívnení sabotáží potom osobne informoval európskych kolegov.
Rusko akúkoľvek účasť na sabotážach v Európe odmieta. Na nemecké obvinenia Putin začiatkom septembra odpovedal otázkou: „Kde sú dôkazy?“
Pokus o pravdepodobnú sabotáž vyšetrovali aj v Británii. Terčom bolo letisko, ktoré využívajú aj ozbrojené sily USA:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"