Telo dcéry policajného šéfa našli v lese, vrah zostal celé dekády neznámy. Až moderná genetika ukázala na Teda Bundyho
Poľovníci ju našli v lese v americkom štáte Utah v októbri 1974. Sedemnásťročná Melissa Ann Smithová, dcéra miestneho policajného šéfa, ležala nahá a na tele mala stopy znásilnenia a mučenia. Jej vrah zostal viac ako pol storočia neznámy. Vyšetrovatelia však už teraz vedia, kto to bol - jeden z najznámejších sériových vrahov v amerických dejinách, Ted Bundy.
Úrady to oznámili v utorok, presne 52 rokov po tom, ako Smithovej telo našli. Bundyho s vraždou spojili moderné analýzy DNA. „Tento prípad ukazuje, aké dôležité je uchovávať dôkazy, aj keď uplynú desaťročia,“ povedala šerifka okresu Salt Lake Rosie Riverová. Vyšetrovateľov pochválila za to, že stopy z prípadu uchovali tak dlho.
Okrem DNA mala podľa okresnej prokurátorky Margaret Olsonovej Smithovej smrť aj ďalšie znaky typické pre Bundyho, teda zodpovedala jeho vzorcu správania, motívu, prostriedkom aj príležitosti.
Stopa z inej vraždy
K prelomu pomohol ďalší prípad z toho istého roka. V apríli vyšetrovatelia potvrdili, že Bundy zabil aj sedemnásťročnú Lauru Ann Aimeovú, ktorá zmizla po halloweenskej párty a jej brutálne zbité telo našli koncom novembra 1974. K jej vražde sa Bundy priznal ešte pred popravou, až nové testy však jeho výpoveď potvrdili. Genetický materiál z jej tela sa zhodoval s Bundyho DNA.
Podľa denníka The Guardian sa potom ukázalo, že rovnaký profil sa nachádza aj vo vzorkách z pitvy Smithovej. Vyšetrovatelia použili takzvanú analýzu Y-STR, ktorá skúma znaky na chromozóme Y. Ten sa dedí len z otca na syna, a preto sa hodí najmä pri hľadaní mužských páchateľov.
Úrady o výsledku informovali Smithovej príbuzných, z ktorých už nikto v oblasti nežije. „Nech s každým uzavretým prípadom vymažeme spomienku na Teda Bundyho,“ povedal seržant okresného šerifského úradu Mike Reynolds. Dodal, že spomienka na obete je silnejšia než nenávisť muža, ktorý ich zabil.
Podľa Reynoldsa vyšetrovatelia v Utahu skúmajú ďalšie prípady, v ktorých môže figurovať Bundy. Jedným z nich je smrť šestnásťročnej Nancy Wilcoxovej. Šerifka Riverová dodala, že prípad je signálom pre pozostalých po obetiach ďalších nevyriešených vrážd, „že nádej existuje“. Len v Utahu podľa údajov z apríla eviduje polícia 444 nevyriešených úmrtí, z toho 258 vrážd.
Šarm, falošné zranenie a dva úteky
Bundy v rokoch 1974 až 1978 znásilnil a zavraždil najmenej 30 žien a dievčat v štátoch Washington, Utah, Colorado, Idaho a na Floride. Mnohé ďalšie mu unikli alebo prežili so zraneniami. Ženy často oslovoval na verejných miestach. Ich dôveru si získal šarmom alebo predstieraným zranením, prosil ich o pomoc a potom ich vylákal na odľahlé miesta, kde ich zabil, píše britská stanica BBC.
Prvýkrát ho zatkli v roku 1975 a odsúdili za únos ženy. O dva roky neskôr utiekol cez okno knižnice v budove súdu. Polícia ho chytila o niekoľko dní, no Bundy znova ušiel a pokračoval vo vraždení, až kým ho v roku 1978 nezadržali na Floride. Tam ho v roku 1989 popravili na elektrickom kresle.
V posledných dňoch pred popravou sa priznal k sérii vrážd, vrátane niekoľkých, o ktorých polícia dovtedy nevedela. Nie všetky jeho priznania sa však podarilo potvrdiť. Vďaka pokroku v testoch DNA zoznam jeho potvrdených obetí aj desaťročia po smrti stále rastie.
Ostro sledovaný bol v USA aj prípad Lindsay Clancyovej - matky, ktorá je obžalovaná z vraždy svojich troch detí. Jej súdny proces sa však skončil bez verdiktu:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"