Kauza Pfizergate opäť vyvoláva otázky. Von der Leyenová zatiaľ osobne nevypovedala, vyšetrovatelia preverujú aj korupciu

Vyšetrovanie pôvodne vedené Belgickom prevzal EPPO v roku 2024. Prípad sa týka údajného protiprávneho konania pri vyjednávaniach medzi šéfkou EK a šéfom farmaceutickej spoločnosti Pfizer Albertom Bourlom o vakcínach proti covidu-19. Podľa dokumentov, do ktorých nahliadol server Politico, vyšetrovatelia preverujú von der Leyenovú kvôli „zasahovaniu do výkonu verejných funkcií, zničeniu SMS správ, korupcii a konfliktu záujmov“.

Na tvrdenie, že von der Leyenová neposkytla výpoveď v takzvanej kauze Pfizergate, reagoval hovorca Európskej komisie Thomas Regnier slovami: „Komisia preukázateľne rozsiahlo spolupracovala s EPPO, aby objasnila fakty a posúdila udalosti. “

„Vždy sa tak dialo v mene predsedníčky a s jej plnou podporou. Predsedníčka bola vždy veľmi ústretová pri zodpovedaní všetkých otvorených otázok a stále tak robí, a to v medziach svojich povinností a časových možností vyplývajúcich z jej funkcie predsedníčky Európskej komisie,“ dodal Regnier.

„Niektorí si myslia, že stoja nad zákonom“

Šéfka európskych žalobcov Laura Kövesiová v rozhovore s bruselským serverom uviedla, že sa opakovane stretla s predstaviteľmi EÚ, ktorí odmietli predvolanie jej úradu. „Niektorí politici si myslia, že stoja nad zákonom,“ uviedla. „Ak ste predvolaní na výpoveď, musíte sa dostaviť,“ dodala Kövesiová, ktorá 31. októbra po siedmich rokoch vo funkcii končí. Nahradí ju jej doterajší zástupca, nemecký žalobca Andrés Ritter.

Čítajte viac

Správy medzi von der Leyenovou a Pfizerom z čias pandémie zmizli. Najprv ich tajili, teraz nebola nutná záloha

"Nebudem sa zdráhať vám povedať, že najmä v prípadoch, keď sú do vyšetrovania zapojené významné osobnosti, či už ide o prominentných politikov alebo bohatých ľudí s väzbami na politickú triedu, máme ťažkosti s výkonom našich právomocí," dodala šéfka európskych žalobcov. Na otázku, či medzi týmito predstaviteľmi bola aj von der Leyenová, Kövesiová uviedla, že sa nebude vyjadrovať ku konkrétnym prípadom.

EPPO, ktorý bol zriadený v roku 2017 a začal fungovať v roku 2021, má za úlohu odhaľovať kriminalitu, ktorá poškodzuje finančné záujmy Európskej únie. Kövesiová uviedla, že ako šéfka úradu čelila opakovaným útokom a pokusom podkopať fungovanie inštitúcie i jej prácu.

„V Bruseli tvoj krik nikto nepočuje“

"Keď odchádzam z funkcie, spomínam na známy dánsky televízny seriál Borgen. Zaznieva v ňom veľmi známa veta: ‚V Bruseli tvoj krik nikto nepočuje.‘ A bohužiaľ je to pravda," uviedla v rozhovore so serverom Politico Kövesiová. "Mám obavy, že EPPO bude nenápadne zlikvidovaný práve preto, že robí svoju prácu," dodala.

Podľa šéfky európskych žalobcov činnosť úradu oslabujú tri hlavné faktory: dlhodobé nedostatočné financovanie, prieťahy pri revízii právneho rámca inštitúcie a zložitá byrokratická štruktúra, ktorá podľa nej vedie k "nekonečným diskusiám o tom, ako žalobcom čo najviac skomplikovať život".

Na otázku, čo by urobila inak, keby mohla začať odznova, šéfka EPPO odpovedala, že "by urobila to isté, ale ostatní by možno mali zmeniť svoje správanie". Najväčšou výzvou pre jej nástupcu podľa nej bude zachovať "nezávislosť a dôveryhodnosť" úradu.

Čítajte viac

Brusel rozhodol proti Poľsku v spore s Pfizerom. Krajina má zaplatiť miliardy za vakcíny, ktoré skončia v koši