„Mami, mami, hora sa zosunula na školu.“ Preživší po dekádach opísali deň, keď zomrelo 116 detí
Ráno 21. októbra 1966 sa bežné školské ráno v obci Aberfan vo Walese zmenilo na nočnú moru. Miestna škola a viacero okolitých domov zavalila uhoľná kaša po tom, čo sa zrútila halda z uhoľnej bane. Zahynulo 116 detí a 28 dospelých.
„Ozval sa naozaj nezvyčajný zvuk, akoby nejaké dunenie. Ako keby ste hádzali kamene po podlahe, ale ten zvuk bol čoraz hlasnejší. Zrazu začala cez podlahu presakovať voda, steny sa trhali a trámy sa lámali. Učiteľka položila lavicu na stôl a na ňu malú stoličku. Vyliezla na ňu a rozbila okno. Potom nás zdvihla, pravdepodobne za kožu na krku, aby nás dostala von,“ spomínal po 60 rokoch Gareth Jones.
V roku 1966 mal len šesť rokov a patril medzi prvých zachránených.
„Mami, mami, hora sa zosunula na školu“
„Najtragickejší deň, aký si možno predstaviť,“ vyhlásil podľa BBC britský kráľ Karol III. pri príležitosti výročia. Po tom, čo sa z neďalekej uhoľnej bane Merthyr Vale Colliery uvoľnilo 150-tisíc ton uhoľného odpadu, ktorý sa zosunul po svahu, zahynula približne polovica detí z miestnej školy.
„Spomínam si na mrholenie, bolo hmlisto. Zvonila som na začiatok vyučovania asi desať minút pred deviatou, ešte predtým, ako deti vošli do školy. Ozval sa strašný hluk a ja som sa pozrela von z okna. Videla som, že sa zrútila stena, a uvedomila som si, že musím dostať svojich žiakov von,“ spomínala pre BBC vtedy 25-ročná učiteľka Mair Morganová.
Telá prvých mŕtvych detí umiestnili do prístrešku na školskom dvore, neskôr ich uložili do kaplnky. „Identifikovali sme ich ešte predtým, ako ich umyli, a ešte predtým, ako to oznámili ich rodičom. Bolo to pre mňa veľmi ťažké. Spomínam si na jedno malé dievčatko, dodnes vidím jej tvár. Malo krásne čierne kučeravé vlasy,“ povedala Morganová.
Jones spomína, že keď sa dostal zo školy von, videl horu uhlia a všadeprítomný prach a vodu. „Bežal som domov a pamätám si, ako som hovoril: ‚Mami, mami, hora sa zosunula na školu.‘“
K čomu v osudný deň došlo?
Ako uviedla Britská geologická služba (BGS) príčiny tragickej udalosti siahajú až do roku 1916, keď neďalekej uhoľnej bani došiel priestor na ukladanie banského odpadu na dne údolia. Na svahu nad dedinou Aberfan preto postupne vzniklo sedem odpadových háld, v ktorých sa nahromadilo celkovo 2,1 milióna kubických metrov banského odpadu.
V čase katastrofy v roku 1966 bola aktívna už len jedna z nich – halda číslo 7. Tá sa postupne začala zosúvať ešte pred siedmou hodinou ráno a o 7:30 h sa posunula o tri metre. O 9:00 h jeden z baníkov nahlásil problém šéfom, no kým vydali rozkaz, aby na haldu už žiaden odpad nepridávali, posunula sa o ďalšie tri metre. Krátko na to sa 150-tisíc ton uhoľného odpadu s rachotom zosunulo na horskú usadlosť a domy, ktoré masa úplne zmietla z povrchu zeme a usmrtila všetkých, ktorí sa v nich nachádzali.
Následne sa 107-tisíc kubických metrov čierneho kalu zrútilo do nepoužívaného kanála, pričom poškodilo vodovodné potrubie vedené pozdĺž neho. Masa odpadu potom prekonala aj starý železničný násyp. Po preniknutí do dediny zosuv zničil 18 domov, základnú školu Pant Glas a časť susednej strednej školy. Ničivá masa sa napokon zastavila na ceste Aberfan Road o 9.15 h ráno. Podľa BBC záchranné zložky zalarmovali o 9:25 h.
Živý medzi mŕtvymi
„Sedel som vo svojej lavici pomerne blízko západnej strany školy, ktorú zosuv zasiahol najväčšou silou. Takmer okamžite ma zasypali trosky a padajúce murivo, ktoré ma pripravili o vedomie,“ opísal David Davies, ktorého po tom, čo ho vytiahli von, položili medzi ostatné telá mŕtvych a prikryli dekou. Niekomu sa však zazdalo, že sa jeho noha pohla.
„Lekár ma preto znovu vyšetril. Ukázalo sa, že som stále nažive, a previezli ma do nemocnice,“ dodal.
Rovnaké šťastie však nestretlo Gaynor Madgwickovú, ktorá mala v čase katastrofy osem rokov a v osudný deň prišla o brata a sestru.
„Počula som ohromný hluk, akoby sa blížil hurikán. Bolo to také ohlušujúce, že som vedela, že sa niečo blíži, ale netušila som čo. Potom sa cez okno prevalila obrovská čierna masa, ktorá ma odhodila z prednej časti triedy až dozadu. Keď som sa prebrala, trieda už nevyzerala ako trieda. Strecha sa na nás zrútila a boli sme úplne zasypaní,“ spomínala.
Ako dodala, keďže si nevidela nohy, myslela si, že o ne prišla „Jeden žiak predo mnou bol uväznený pod troskami a po hlave mu stekala krv. Ďalší sa pokúšal dostať cez strechu, aby privolal pomoc. Uštipla som do ruky dieťa, ktoré ležalo vedľa mňa, aby som zistila, či sa pohne. Nepohlo sa,“ priblížila.
Dodala, že počula niekoho zakričať, že rozbije okno, a zbadala svojho starého otca. „Rozplakala som sa a nikdy nezabudnem na pohľad v jeho očiach, keď zistil, že som nažive. Mala som zlomenú stehennú kosť, noha mi bezvládne visela a stratila som topánky,“ doplnila a dodala, že rodičia sa rozhodli hľadať jej súrodencov.
„Neskôr mi povedali, že Carl aj Marylyn zomreli. Prišla som aj o všetkých svojich kamarátov. Môj život sa navždy zmenil.“
Krik a volanie postupne slabli
Posledné živé dieťa - osemročného Jeffa Edwardsa - sa záchranárom podarilo vyslobodiť z nánosov bahna a odpadu o 11.00 h.
„Keď učiteľ rozprával pri tabuli, ozvalo sa dunenie, ktoré bolo čoraz hlasnejšie. Svetlá sa začali kývať zo strany na stranu, ale učiteľ nás upokojoval, že sa nemáme čoho báť. Vraj je to len hrom,“ spomínal Edwards. Ako uviedol, keď sa prebral, videl svetlo, pretože strecha sa prepadla. „Bol som uväznený, ale pri vedomí. Na mojom pleci ležalo mŕtve dievča. Všade sa ozýval krik, volanie a plač, ale postupne tieto zvuky slabli,“ povedal pre BBC.
Vysvetlil, že mnohé deti zomreli na následky vážnych zranení spôsobených padajúcou strechou a nánosmi odpadu. Ďalšie sa udusili, pretože pod troskami nemali dostatok vzduchu.
„Mal som šťastie, pretože sa okolo mňa vytvorila vzduchová bublina. Hasiči sa prebúrali cez okno z chodby a niekto si všimol moje biele vlasy. Začali odhrabávať trosky a napokon ma vytiahli. Podávali si ma v reťazi, jeden hasič druhému. Dostal som sa von krátko po jedenástej a bol som posledným dieťaťom, ktoré vytiahli živé.“
Telá ďalších obetí záchranári nachádzali ešte niekoľko dní po katastrofe. Tragédia si celkovo vyžiadala 144 životov, z toho 116 detí, prevažne vo veku od sedem do desať rokov. Väčšina z nich zahynula priamo vo svojich triedach v posledný deň vyučovania pred jesennými prázdninami.
Ničivý zosuv pôdy zachvátil koncom leta aj Nepál, záchranári po deviatich dňoch po tragédii vyslobodili dvoch mužov:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"