Vedci pomenovali 17 hrozieb pre ľudstvo. Dve z nich by mohli viesť až k jeho úplnému vyhynutiu
Ľudstvo v 21. storočí čelí 17 vzájomne prepojeným hrozbám, ktoré môžu zásadne ovplyvniť zdravie a prežitie populácie. Nová komisia odborníkov publikovaná v časopise The Lancet upozorňuje, že medzi najzávažnejšie riziká patria jadrový konflikt a škodlivé využitie umelej inteligencie. Obe podľa vedcov nesú potenciál vyústiť až do vyhynutia ľudstva.
Komisia zložená z odborníkov z oblasti zdravotníctva, ekonomiky, bezpečnosti a technológií skúmala, koľko rokov života v dobrom zdraví by ľudstvo mohlo do roku 2100 stratiť v dôsledku rôznych hrozieb. Analýza pritom nehodnotila iba choroby, ale aj klimatické zmeny, konflikty, ekonomické podmienky či technologický vývoj.
„Pozoruhodným zistením nie je len rozsah týchto hrozieb, ale aj to, že ľudstvo stále má možnosť konať,“ uviedol podľa CNN Christopher Murray, spolupredseda komisie a riaditeľ Inštitútu pre metriky a hodnotenie zdravia na Washingtonskej univerzite.
Nie je to rebríček katastrof
Medzi 17 identifikovaných hrozieb patria okrem jadrového konfliktu a škodlivého využitia umelej inteligencie aj znečistenie ovzdušia, antimikrobiálna rezistencia, podvýživa detí, klimatická zmena, konvenčné konflikty, vysoká konzumácia alkoholu, vysoký krvný tlak, príjmová nerovnosť, nízka úroveň vzdelania, prirodzene vznikajúce pandémie, obezita, zhoršujúce sa duševné zdravie, fajčenie, nedostatočná rozvojová pomoc v zdravotníctve a nezdravé starnutie.
Autori však zdôrazňujú, že nejde o pevný rebríček nebezpečenstiev. Riziká sa podľa nich navzájom ovplyvňujú a ich význam sa môže v budúcnosti meniť s pribúdajúcimi údajmi.
CNN upozornila, že ak by súčasné trendy pokračovali, všetkých 17 hrozieb by mohlo spoločne viesť k strate desiatok miliárd rokov života v dobrom zdraví. Zároveň však existuje zásadný rozdiel medzi jednotlivými rizikami. Kým pri obezite, vysokom krvnom tlaku či fajčení majú vedci k dispozícii množstvo empirických údajov, riziko spojené so škodlivým využitím AI je zatiaľ vo veľkej miere teoretické.
AI môže ohroziť celé ľudstvo
Komisia zaradila škodlivé využitie umelej inteligencie medzi dve hrozby, ktoré majú potenciál viesť k vyhynutiu ľudstva. Podľa jej odhadov by takýto scenár mohol do roku 2100 pripraviť svet približne o 10,4 miliardy rokov života v dobrom zdraví.
Vedci však upozorňujú, že pri tomto odhade existuje veľká neistota. Doteraz totiž nenastala udalosť, pri ktorej by umelá inteligencia spôsobila katastrofu globálneho rozsahu. Odhady preto vychádzajú z modelov a predpokladov o budúcom vývoji technológií.
CNN zároveň pripomenula, že viacerí odborníci z technologického sektora v poslednom období upozorňovali na možnosť, že čoraz výkonnejšie systémy AI by v krajnom prípade mohli predstavovať existenčné riziko pre ľudstvo.
Klimatická zmena môže hrozby násobiť
Významnú pozornosť komisia renomovaného časopisu The Lancet venuje klimatickej zmene. Tá podľa odborníkov nepredstavuje izolované riziko, ale takzvaný násobič ďalších problémov. Môže prehlbovať sociálne a ekonomické nerovnosti, zhoršovať zdravotný stav obyvateľstva a najviac zasiahnuť chudobné a zraniteľné komunity.
Dôsledkami môžu byť okrem iného extrémne horúčavy, znečistenie ovzdušia či požiare. Klimatická zmena zároveň môže vplývať na dostupnosť potravín a vody, čo môže následne zvyšovať ďalšie zdravotné riziká.
Autori štúdie zároveň priznávajú, že nie všetky budúce dôsledky klimatickej zmeny bolo možné zahrnúť do modelov. Niektoré zlomové body, nedostatok vody či vplyv zhoršujúcej sa výživy preto zostávajú mimo výpočtov.
Komisia pritom upozorňuje na možnosť ešte závažnejšieho vývoja. „Klimatická zmena by mohla v nasledujúcich storočiach prerásť do existenčnej hrozby, ak sa emisie neznížia,“ varujú.
Rozhodnutia prijaté dnes ovplyvnia budúcnosť
Podľa odborníkov preto nestačí reagovať až vtedy, keď sa hrozba naplno prejaví. Kľúčová má byť pripravenosť zdravotníckych systémov, investície do vedy a technológií a priebežné sledovanie nových rizík.
Dôležitým faktorom je podľa komisie aj dôvera. Tá umožňuje spoločnostiam lepšie predvídať krízy, zmierňovať ich následky a prispôsobovať sa novým podmienkam. Naopak, nedôvera môže škody ešte prehlbovať.
„Rozhodnutia, ktoré lídri prijmú dnes, budú formovať zdravie a blahobyt ďalšej generácie. Odkladanie opatrení však iba presunie náklady do budúcnosti a ešte ich zvýši,“ uviedol Murray podľa CNN.
Autori zároveň zdôrazňujú, že technologické či medicínske riešenia samy osebe nebudú stačiť. Potrebná bude aj medzinárodná spolupráca, odolné potravinové systémy, schopné inštitúcie a snaha o znižovanie nerovností.
Cieľom komisie preto nie je určiť, ktorá katastrofa príde ako prvá. Jej záver je širší: budúcnosť nie je vopred daná a rozsah mnohých hrozieb bude závisieť od rozhodnutí, ktoré vlády a spoločnosti prijmú už dnes.
Obezita je chronické ochorenie, nie zlyhanie vôle. Pozrite si rozhovor k téme:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"