Putin tvrdí, že na Európu nezaútočí. Ukrajinská rozviedka však upozorňuje na ruské scenáre vojny až do roku 2045

Moskva má využívať hybridné nástroje

Putin svoje vyjadrenia zopakoval na nedávnom zasadnutí Valdajského klubu. Podľa ukrajinskej zahraničnej rozviedky (SZRU) je podobná rétorika súčasťou systematického zastrašovania európskych vlád a obyvateľstva. Jej cieľom má byť oslabenie vojenskej podpory Ukrajine, zníženie ochoty európskych krajín posilňovať obranu a vyvolávanie obáv z priameho konfliktu.

SZRU zároveň tvrdí, že vyjadrenia Kremľa nemožno automaticky považovať za jeho skutočné plány. Hlavným cieľom Ruska v Európe má byť podľa rozviedky predovšetkým oslabenie podpory Ukrajiny pri čo najnižšom riziku pre Moskvu.

Na dosiahnutie tohto cieľa môže Rusko podľa SZRU využívať najmä hybridné nástroje. Patria medzi ne sabotáž, kybernetické útoky, ovplyvňovacie operácie, dezinformácie, drony či špionáž. Ukrajinská rozviedka uvádza, že v Európe pôsobí takmer 400 ruských spravodajských dôstojníkov. Ich aktivity majú Moskve umožňovať testovať hranice toho, čo si môže dovoliť bez vyvolania spoločnej reakcie NATO.

V hre má byť aj priamy konflikt

Podľa SZRU by však bolo chybou predpokladať, že Rusko úplne vylúčilo možnosť priameho vojenského konfliktu s Európou. Rozviedka tvrdí, že Moskva s takýmto scenárom počíta v rámci plánovania vojenských konfliktov až do roku 2045.

Šesť zo scenárov sa má týkať severnej Európy. Aktívne sa podľa ukrajinskej rozviedky pripravujú aj scenáre súvisiace s Poľskom a pobaltskými krajinami.

Čítajte viac

Konflikt Ruska s NATO je reálny scenár, varuje analytik. Aj malá operácia Moskvy môže vyvolať veľkú krízu

Jedným z možných nástrojov má byť kontrolovaná regionálna kríza na východnom krídle NATO. Podľa ruských hodnotení, na ktoré SZRU odkazuje, patria pobaltské štáty medzi zraniteľnejšie časti európskej bezpečnostnej architektúry.

Cieľom takéhoto scenára by podľa rozviedky nemuselo byť vojenské porazenie NATO. Moskva by sa mohla pokúsiť vytvoriť situáciu, v ktorej by Aliancia musela rozhodovať pod časovým tlakom a v podmienkach neistoty. Výsledkom by mala byť snaha ukázať údajnú neschopnosť NATO reagovať rýchlo a spoločne chrániť svojich členov.

Podobné scenáre vo februári 2026 opísal aj Richard D. Hooker Jr. v analýze Atlantic Council. Za možné ohniská označil Svalbard, Ålandské ostrovy, východné Estónsko, Gotland a prípadný ruský pozemný koridor do Kaliningradu. Ide o analytické scenáre, nie o potvrdené ruské operačné plány.

Európa má čeliť dlhodobej konfrontácii

SZRU zároveň upozorňuje na nálady v samotnom Rusku. Podľa údajov Európskej rady pre zahraničné vzťahy (ECFR) Rusi za hlavné nepriateľské krajiny označujú Spojené kráľovstvo, Francúzsko, Nemecko, Poľsko, Fínsko a pobaltské štáty.

Z prieskumu zároveň vyplýva, že 61 percent opýtaných považuje za potrebné začať rokovať. Zároveň však 59 percent tvrdí, že ak rokovania zlyhajú, agresívne kroky by sa mali vystupňovať.

Ukrajinská rozviedka preto tvrdí, že ruská hrozba pre Európu už dávno nespočíva iba v možnosti priameho útoku. Moskva sa podľa nej pripravuje na dlhodobú konfrontáciu, v ktorej sú ukrajinský a európsky priestor bezpečnostne prepojené.

Za súčasť reakcie označuje posilňovanie európskej obrany, znižovanie energetickej závislosti od Ruska, pokračujúci ekonomický tlak a predovšetkým podporu Ukrajiny.

Písali sme

NATO predstavilo „Teóriu víťazstva“. Najvyšší veliteľ Aliancie odhalil plán obrany v prípade ruského útoku

Putin sa v septembri vyjadril, že Rusko nie je hrozbou pre Európu. Pozrite si archívnu reportáž: