Môže čierna smrť opäť zachvátiť svet? Záhadné úmrtie v Rusku budí obavy, pandémia by sa nevedela utajiť
Úmrtie pracovníčky ruského protimorového výskumného centra na Sibíri vyvolalo obavy z možného šírenia moru. Podľa odborníkov však súčasné podmienky výrazne znižujú pravdepodobnosť, že by sa z ochorenia stala globálna pandémia.
Ako informuje britská stanica BBC, 28-ročná Darja Šipilovová zomrela v Irkutskej oblasti po zápale pľúc nejasného pôvodu. Žena pracovala v protimorovom inštitúte a podľa neoverených správ mohla prísť do kontaktu s baktériou moru buď pri laboratórnej nehode, alebo počas terénnej práce v Burjatsku pri hraniciach s Mongolskom, kde sa mor prirodzene vyskytuje medzi voľne žijúcimi zvieratami.
Príčina jej úmrtia však zatiaľ nebola oficiálne potvrdená. Laboratórne testy podľa BBC naďalej prebiehajú. Ruské médiá zároveň informovali o izolácii takmer 200 ľudí.
Pľúcny mor sa šíri inak ako covid
Mor spôsobuje baktéria Yersinia pestis, ktorá môže vyvolať tri formy ochorenia: bubonický, pľúcny a septický mor. Najčastejší je bubonický mor, ktorý sa na človeka prenáša prostredníctvom infikovaných bĺch. Baktéria sa následne dostáva do lymfatických uzlín a spôsobuje bolestivé opuchy.
Pľúcna forma je odlišná. Baktéria napadne pľúca a ochorenie sa môže prenášať medzi ľuďmi kvapôčkami pri kašli alebo kýchaní. Bez včasnej liečby môže byť smrteľné a príznaky sa môžu objaviť už približne 24 hodín po vystavení infekcii.
Práve rýchly nástup príznakov však podľa odborníkov paradoxne znižuje riziko nekontrolovaného šírenia. Na rozdiel od Covidu sa pľúcny mor podľa BBC nezačína šíriť ešte predtým, ako človek ochorie. Infikovaný človek navyše zväčša rýchlo vykazuje vážne a viditeľné príznaky.
„Nie je možné, aby sme si to nevšimli. Videli by sme ľudí nastupovať do lietadiel a cestovať po svete, pričom by sa nové infekcie objavovali na ďalších a ďalších miestach,“ uviedla pre BBC Zania Stamatakiová, docentka vírusovej imunológie na Birminghamskej univerzite.
Podľa nej by sa prípadné šírenie pľúcneho moru stalo pomerne rýchlo viditeľným, čo zdravotníkom umožňuje nakazených identifikovať, izolovať a liečiť.
Dnes existuje účinná liečba
Ďalším zásadným rozdielom oproti minulosti je dostupnosť antibiotík. Hoci neliečený pľúcny mor môže byť mimoriadne nebezpečný, ochorenie dnes možno liečiť.
„Máme dve liečby, ktoré veľmi dobre účinkujú pri bubonickom more,“ uviedol Piero Olliaro, profesor infekčných ochorení súvisiacich s chudobou na Oxfordskej univerzite.
Olliaro a jeho kolegovia v roku 2025 uskutočnili prvú randomizovanú kontrolovanú štúdiu liečby bubonického moru na Madagaskare. Dve skúmané antibiotické liečby boli účinné v 91, respektíve 92 percentách prípadov. Aj medzi pacientmi, u ktorých sa ochorenie rozvinulo do pľúcnej formy, sa pri rýchlej liečbe uzdravilo 85 percent.
Zdravotníci navyše dokážu pri podozrení na infekciu rýchlo vyhľadať ľudí, ktorí boli s pacientom v kontakte. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie boli v prípade z Irkutska kontakty identifikované a monitorované. V čase hodnotenia nikto z nich nevykazoval príznaky ochorenia.
Hovorca WHO Christian Lindmeier označil riziko za stredné až nízke pre Irkutskú oblasť, nízke pre celé Rusko a veľmi nízke pre európsky región WHO.
Mor nezmizol, no svet sa zmenil
Mor napriek tomu nie je iba chorobou z učebníc dejepisu. Baktéria Yersinia pestis stále cirkuluje medzi hlodavcami v častiach Afriky, Ázie, Južnej Ameriky aj Spojených štátov. V USA sa podľa BBC každoročne zaznamená v priemere približne sedem prípadov moru u ľudí.
Príležitostne sa objavia aj lokálne ohniská, pri ktorých dochádza k prenosu pľúcneho moru medzi ľuďmi. V roku 2017 napríklad na Madagaskare zaznamenali 2 417 prípadov a 209 úmrtí. Ohnisko sa však podarilo zastaviť.
Historické pandémie mali podstatne priaznivejšie podmienky na šírenie. Čierna smrť v 14. storočí zabila v Európe viac ako 25 miliónov ľudí a zasiahla veľkú časť populácie. Šírenie podporovali zlé hygienické podmienky, odpad v uliciach, premnožené hlodavce, blízky kontakt ľudí a dlhé obchodné cesty.
Dnes však majú zdravotnícke systémy k dispozícii diagnostiku, antibiotiká, izoláciu pacientov a sledovanie ich kontaktov. Aj prípadný výskyt moru v laboratóriu preto automaticky neznamená začiatok pandémie.
Riziko však podľa odborníkov nemožno úplne ignorovať. Mor sa stále vyskytuje v prírode a môže vyvolať lokálne ohniská. Olliaro preto upozorňuje, že ani ochorenie, ktoré nemá potenciál zasiahnuť celý svet, netreba podceňovať.
„Nemusí to zasiahnuť veľké množstvo ľudí v celosvetovom meradle, ale stále spôsobuje utrpenie,“ povedal pre BBC. „Je to dôležité ochorenie, a preto by sme nemali zabúdať, že mor existuje.“
Pozrite si súvisiacu reportáž:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"