Expert: Útočník zo Staškova môže byť v 19 na slobode. Prečo nižšia veková hranica u detí nič nevyrieši? (rozhovor)
Väzenie už aj pre 13-ročné deti? Na šokujúce útoky žiakov na školách chcú niektorí politici reagovať znížením vekovej hranice trestnej zodpovednosti. Je to len snaha získať lacné politické body, alebo dozrel čas na zmenu? Viac povedal Tomáš Strémy z Katedry trestného práva Právnickej fakulty Univerzity Komenského.
Pred vyše dvoma týždňami otriasla Slovenskom správa, že 13-ročný ôsmak útočil nožom na škole v Staškove. Tragédia si nakoniec vyžiadala dve obete. Paradoxne sa to stalo v deň, keď v inom súdnom konaní už zazneli záverečné reči týkajúce sa dvojnásobnej vraždy na gymnáziu v Spišskej Starej Vsi. Vy ste akademik, advokát aj otec. Čo ste si povedali, keď ste počuli takúto správu?
To sú strašné správy, ktoré rezonujú spoločnosťou a vždy vyvolajú veľkú polemiku o tom, či netreba robiť zmeny v relevantných zákonoch, v tomto prípade v Trestnom zákone. Avšak aj ako otec môžem povedať, že tieto udalosti, ktoré sa stali, sú veľmi smutné, ale na druhej strane sú výnimočné.
Ak sa pozrieme na štatistiky kriminality mladistvých, tak vidíme, že kriminalita mladistvých nám drasticky klesá.
V roku 1989 sme mali zhruba 15-percentný podiel mladistvých na celkovej kriminalite. V súčasnosti je to 3,8 percenta. To znamená, že kriminalita mladistvých nám výrazne klesá.
Dokonca nám klesala aj v rokoch 2005 a 2006, keď sa hovorilo, že kriminalita mladistvých je na vzostupe. Môžem povedať presné číslo, že podiel mladistvých na celkovej kriminalite bol 6,5 percenta.
To znamená, že oproti tým 15 percentám na celkovej kriminalite, čo bolo v roku 1989, aj v čase znižovania vekovej hranice z 15 na 14 rokov, ktoré sa v dôvodovej správe opieralo o kriminologické poznatky a zvyšovanie kriminality mladistvých, to podľa môjho názoru nebola pravda.
A nehovoriac o dnešnej dobe, keď sa na celkovej kriminalite mladiství podieľajú 3,8 percenta.
V Staškove vraždil 13-ročný žiak. Dnes platí, že trestnoprávnu zodpovednosť majú ľudia od 14 rokov. Čo to v praxi znamená, ak sa takéhoto trestného činu dopustí človek mladší ako 14 rokov? Polícia prípad vyšetruje, ale páchateľovi nehrozí žiadny trest?
V podstate áno. Od 14 rokov a jedného dňa je trestnoprávna zodpovednosť. Treba povedať, že medzi 14. a 15. rokom rozlišujeme aj takzvanú podmienečnú príčetnosť.
To znamená, že na základe znaleckého posudku posudzujeme, či osoba medzi 14. a 15. rokom má dostatočnú rozumovú a mravnú vyspelosť.
Napríklad niekto môže byť zaostalejší alebo pochádza z iných podmienok a neuvedomuje si, že keď niekomu zoberie telefón v škole, je to trestný čin. Preto sa môže medzi 14. a 15. rokom posudzovať vývoj rozumovej a mravnej spôsobilosti na základe znaleckého posudku.
Potom je tam ešte výnimka pri sexuálnom zneužívaní, kde je trestnoprávna zodpovednosť od 15 rokov. S výnimkou sexuálneho zneužívania, napríklad keď niekto žiada obrazové alebo zvukové záznamy a chce sa stretnúť. Tam je trestnoprávna zodpovednosť od 18 rokov. Všeobecne však mimo týchto dvoch výnimiek platí hranica 14 rokov.
Ak osoba spácha trestný čin medzi 12. a 14. rokom, máme ustanovenie v Trestnom zákone, podľa ktorého súd môže v občianskom, čiže civilnom konaní nariadiť takzvanú ochrannú výchovu a umiestniť osobu do reedukačného centra. Niekto to pozná ako polepšovne.
Je pravda, že medzi 12. a 14. rokom nehrozí žiadna trestná sankcia. Poukazuje sa na to, že deti ešte nemajú dostatočnú rozumovú vyspelosť a nechceme ich trestať.
Existujú aj kriminologické výskumy, podľa ktorých, ak by sme začali trestnoprávne sankcionovať deti medzi 12. a 14. rokom, hrozí, že sa z nich stanú recidivisti alebo budú onálepkované a už sa nám do spoločnosti nevrátia.
Vekovú hranicu 14 rokov máme v trestnom práve od roku 2006. Ako sme sa k nej dostali? V uhorskom práve to bolo 12 rokov, v medzivojnovom Československu 14 rokov a za socializmu až do spomínanej zmeny 15 rokov. Prečo máme aktuálne hranicu 14 rokov?
Práve v dôvodovej správe to bolo uvedené. Dlhodobo nám na Slovensku chýbal Inštitút kriminológie. Ten bol v roku 1993 ponechaný v Českej republike.
Bohužiaľ, nepodarilo sa nám ho za ten čas dostatočne vytvoriť a zostáva nám, že čerpáme z poznatkov kolegov z Českej republiky, ktoré musia spĺňať metodologické kritériá.
Preto sme si podľa môjho názoru aj trochu vnútorne zaklamali, keď sme v dôvodovej správe uviedli, že zníženie vekovej hranice je na základe kriminologických poznatkov. Ja by som bol veľmi zvedavý, akých, keď sme tu v tom čase nemali žiadny ústav kriminológie. Poukazoval by som skôr na to, že sme tú hranicu jednoducho znížili.
Dokonca Česi nabehli na ten istý princíp ako my v Trestnom zákonníku. Tiež znížili vekovú hranicu na 14 rokov, ale ešte pred účinnosťou zákona ju znovu zvýšili na 15 rokov.
Existuje aj česká štúdia, podľa ktorej si 83 percent sudcov myslí, že 15 rokov je dostatočný vek trestnoprávnej zodpovednosti a nemal by sa znižovať.
Rôzne diskusie o znižovaní trestnej zodpovednosti však v súčasnosti prebiehajú aj vo Švédsku, kde dokonca uvažujú nad hranicou 13 rokov.
Skôr sú to však populistické reči, ktoré majú zabrániť tomu, aby boli niektorí mladiství využívaní ako živý nástroj na páchanie trestnej činnosti, keď nedokážu potrestať takzvaných nepriamych páchateľov.
Napríklad pošlem 12-ročné dieťa kradnúť do obchodu. Neviem potrestať hlavného páchateľa, pretože maloletý nie je trestnoprávne zodpovedný a nepovie mi, že ho tam poslal konkrétny rodič.
To znamená, že deti sú využívané na páchanie trestnej činnosti a nedokážu za to sankcionovať zodpovedných. Ale to je problém danej krajiny, teda Švédska. My na Slovensku podľa štatistík takéto problémy nemáme.
Spomínali ste mladistvých. Ako sa v trestnom práve pristupuje k páchateľovi, ktorý už má 14 rokov, ale ešte nie je dospelý, teda nemá 18 rokov?
Máme na to špeciálne ustanovenia. Česi dokonca zašli ďalej, pretože majú špeciálny zákon o súdnictve vo veciach mládeže, ktorý my nemáme.
My mladistvých trestáme podľa Trestného zákona, kde na to máme špeciálnu časť. Hovoríme o tom, že závažnosť musí byť vyššia ako malá. Pri dospelých musí byť vyššia ako nepatrná, ak hovoríme o prečine.
Zároveň de facto znižujeme tresty, ktoré sú taxatívne vymenované, pretože nie všetky môžeme uložiť mladistvým na polovicu. To znamená, že ak je trest odňatia slobody desať rokov, mladistvému dávame päť rokov. Sú tam ešte viaceré hranice.
Takisto sa na polovicu znižuje trest povinnej práce, trest domáceho väzenia či trest zákazu činnosti, aby sme neohrozili budúci vývoj mladistvého. Keď niekto študuje na nejaké zamestnanie, aby nebol obmedzený v tom, čo študuje. Čiže je tam špeciálnejší prístup.
Teraz sa diskutuje o znížení vekovej hranice na 13 rokov. Vyrieši to niečo? Budeme mať menej podobných tragédií, ako sme zažili v Staškove?
Nemyslím si to. V Nemecku sa dlho rozprávalo o tom, že keď sa stane nejaká negatívna udalosť, politici nájdu rýchle riešenie, aby boli znovu zvolení.
Ale takéto rýchle riešenia nie sú nič platné, pretože bez serióznych kriminologických poznatkov a porovnávania v rámci Európskej únie je to len triafanie, či budeme vekovú hranicu znižovať.
Jeden kolega mi poslal článok, kde sa hovorí o tom, že už jedenásťročné deti sú nebezpečné. To znamená, kde to nabudúce bude? Keď bude mať páchateľ 11 rokov, tak hranicu znížime na 11? Keď desaťročný spácha trestný čin, tak kde sa to vlastne skončí? Toto si myslím, že nie je cesta.
Myslím si, že treba skôr zapojiť individuálnu a generálnu prevenciu. My máme v účele trestu uvedené, že musí fungovať preventívny prvok.
Práve zapojenie preventívnych programov sociálnej kurately a možno väčšie precizovanie ustanovení, ktoré umožňujú trestať aj zákonných zástupcov, je otázka, ktorou by sme sa mali do budúcnosti zaoberať.
Ide o ohrozovanie mravnej výchovy mládeže. To znamená vniesť do dialógu štát cez prevenciu, ale aj zákonných zástupcov, aby bol dodržiavaný zákon.
Ja si myslím, že v niektorých ustanoveniach to už máme upravené. V prípade, že zákonný zástupca dovolí, aby dieťa páchalo trestnú činnosť, môže byť sankcionovaný. Je tam dokonca prípad, ak dieťa pácha priestupky.
To znamená, že zákonný zástupca nemôže tolerovať, že jeho dieťa pácha trestnú činnosť, a dlhodobo o tom vie. Je to úmyselný trestný čin, takže sa vyžaduje vedomostná a vôľová zložka. Nemôžeme to ignorovať.
Z toho, čo hovoríte, vyplýva, že štát sa dokáže brániť aj proti takýmto maloletým násilníkom. Spomínali ste, že útočník zrejme skončí v reedukačnom centre. Čo to pre neho znamená? Čo ho tam čaká?
Reedukačné centrum je niečo, ako som už povedal, polepšovňa. To znamená, že bude mať špeciálny režim do 18 rokov s tým, že takýto reedukačný pobyt môže byť predĺžený do 19 rokov. Potom bude prepustený na slobodu.
To by museli byť nejaké psychiatrické problémy, aby zostal v psychiatrickej liečebni, ale to nevieme predikovať. Predpokladáme, že po 18. alebo 19. roku pôjde na slobodu.
Stretávame sa aj s názormi, že deti si v 13 rokoch plánujú, že takéto niečo spáchajú. Ja to vylučujem.
Ale to je skôr otázka na psychológov a psychiatrov. Či detská myseľ vie tak vypočítavo premýšľať, že v dvanástich alebo trinástich rokoch niečo spácham, nebudem trestnoprávne zodpovedný a pôjdem do reedukačného centra.
To je skôr otázka na kompetentných, ktorí sa zaoberajú detskou mysľou.
Žiadny trest mu už potom po dovŕšení 18 rokov za tento čin nehrozí? Ak by spáchal nový trestný čin, prihliadalo by sa na to, že už predtým niečo také spáchal?
To je dobrá otázka. Bude to zapísané asi v odpise registra trestov. V tom čase už to možno bude aj rehabilitované, to znamená zahladené. Otázka je, v akom časovom horizonte by to spáchal.
Ale my nemôžeme niekoho, kto už bude dospelý, napríklad bude mať 19 rokov, spätne trestať za niečo, čo spáchal v trinástich.
To je vylúčené z hľadiska retroaktivity. V neprospech páchateľa to nemôže byť. V prospech páchateľa môže byť. Ale to sú základné podmienky v trestnom práve.
Prakticky okamžite po útoku v Staškove sa začali šíriť rôzne dezinformácie o obetiach, ktoré prebrali aj niektorí politici. Napríklad, že jedna z obetí šikanovala útočníka. Máme na to paragraf, alebo by sa zišiel?
Môže ísť aj o trestný čin ohovárania. Aj keď ohováranie ako verbálny skutok je veľmi málo zastúpené z hľadiska štatistiky uložených trestov.
Ale môžem si predstaviť, že pokiaľ by to prešlo do roviny vyhrážania, tak máme nebezpečné vyhrážanie.
Ale to, že niekto klame na internete, sa stáva. To je skôr v prvom rade civilné právo a trestné právo má byť aplikované ako ultima ratio, teda krajný prostriedok.
Nemôže ísť aj o podnecovanie?
Môže to byť aj podnecovanie. To máme aj ako skutkovú podstatu. Máme návod na trestný čin a podnecovanie, ak podnecujeme neurčitý počet osôb na neurčitý trestný čin. To môže napĺňať samostatnú skutkovú podstatu.
Na jednej strane uvažujeme nad tým, ako budeme viac sankcionovať deti. To znamená, že budeme znižovať vekovú hranicu zo 14 na 13 rokov.
A pred dvoma rokmi sme tu mali novelu Trestného zákona účinnú od 6. augusta 2024, kde sme hovorili o tom, že budeme dávať nižšie tresty a budeme prevychovávať. Čiže funkcia trestného práva sa mi teraz trochu bije. Čo sme vlastne chceli pred dvoma rokmi a čo chceme teraz?
Na jednej strane znižujeme trestné sadzby, znižujeme hranice škody a dávame výhody páchateľom. Na druhej strane pri mladistvých mi to úplne nesedí, že po dvoch rokoch meníme zámer trestného práva. Tak uvidíme, ako to celé dopadne.
Celý rozhovor si môžete pozrieť vo videu nižšie.
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"