Konflikt Ruska s NATO je reálny scenár, varuje analytik. Aj malá operácia Moskvy môže vyvolať veľkú krízu
Vzťahy medzi Washingtonom a Kyjevom sa podľa bezpečnostného analytika Michala Smetanu opäť zhoršujú. Za jednu z najväčších hrozieb považuje možnosť, že Rusko bude testovať jednotu NATO prostredníctvom obmedzených útokov, provokácií či sabotáží.
Smetana v rozhovore pre Seznam Zprávy zároveň upozornil, že vojna na Ukrajine sa podľa neho zatiaľ nekončí. Nadchádzajúca zima môže byť pre Kyjev mimoriadne náročná.
Trump tlačí na Kyjev
Podľa analytika sa opakuje vzorec, pri ktorom Spojené štáty vyvíjajú tlak na Ukrajinu, zatiaľ čo voči Rusku podnikajú kroky smerujúce k uvoľňovaniu sankcií a ekonomickej spolupráci.
Trump sa podľa Smetanu prezentoval ako politik, ktorý dokáže vojnu rýchlo ukončiť, no tento cieľ sa mu zatiaľ nepodarilo dosiahnuť. Do jeho rozhodovania navyše vstupuje domáca politika a blížiace sa voľby v Spojených štátoch. Smetana zároveň upozornil na rast cien pohonných látok, ktorý podľa neho súvisí predovšetkým s vojnou na Blízkom východe a americkými útokmi proti Iránu.
„Donald Trump v tomto ohľade skutočne takto trochu rétoricky skáče. Napriek tomu tam asi dlhodobo vidíme určitý vzorec, že má vo všeobecnosti záujem, asi z veľkej časti aj osobný, na tom, aby sa vzťahy medzi Spojenými štátmi a Ruskom rozvíjali, zvlášť v ekonomickej oblasti. A vojna je pre neho niečo, čo vníma nepríjemne,“ uviedol Smetana.
Analytik zároveň upozornil, že uvoľňovanie sankcií prináša Moskve nielen ekonomický, ale podľa neho najmä politický prospech. Sankcie sa po uvoľnení podľa Smetanu ťažšie vracajú späť a Rusko získava ďalšiu páku voči Ukrajine.
Trump navyše podľa Smetanu tlačí na Kyjev, aby prestal s útokmi na ruské územie, ktoré sú významnou súčasťou ukrajinskej vojenskej stratégie. Spojené štáty podľa neho už fakticky zastavili priamu vojenskú pomoc Ukrajine a americké dodávky zbraní sa teraz uskutočňujú prostredníctvom európskych partnerov.
Problémom by bolo aj prípadné zastavenie amerického zdieľania spravodajských informácií. Smetana pripomenul, že práve tieto informácie sú pre Ukrajinu kľúčové napríklad pri obrane pred ruskými vzdušnými útokmi. Spojené štáty ich už raz ako nástroj nátlaku na približne týždeň zastavili, a to v marci 2025.
„To by bol veľký problém. Už sa to raz stalo v marci 2025, keď Spojené štáty asi na týždeň spravodajskú pomoc zastavili ako nejaký nátlakový prostriedok. A rozhodne to nebol pre Ukrajinu príjemný stav,“ povedal Smetana.
Energetické prímerie označil za rétorický výstrel
Smetana je skeptický aj voči energetickému prímeriu, ktoré oznámil Donald Trump. Za nezvyčajné považuje, že ho vyhlásil prezident krajiny, ktorá nie je priamou stranou konfliktu, pričom podľa analytika o ňom vopred nevedeli ani Moskva, ani Kyjev.
„Takže to zase berme skôr ako nejaký rétorický výstrel zo strany prezidenta, viac možno v kontexte domácej politiky,“ povedal Smetana.
Na reálnom vývoji sa podľa neho prímerie neprejavilo. Rusko opäť útočilo na ukrajinskú energetickú infraštruktúru. Kyjev by podľa Smetanu o zastavenie týchto útokov stál, zároveň by však musel urobiť ústupok zo svojej stratégie útokov na ciele hlboko na ruskom území.
Smetana zároveň upozornil, že ukrajinské útoky na ruské rafinérie Moskvu zasahujú. „Rusko dokonca tento rok, myslím, že v júni, zastavilo svoj export napríklad dieselových produktov. Čo bol pomerne zásadný krok, ktorý ukazuje, že Rusko skutočne má problémy,“ povedal analytik.
Dlhodobé energetické prímerie však Smetana neočakáva. Rusko podľa neho útoky na ukrajinskú energetiku využíva ako súčasť nátlakovej stratégie a poškodenie ruských rafinérií zatiaľ nie je dostatočné na to, aby Moskva od svojich útokov ustúpila.
Ukrajinu čaká ťažká zima
Nadchádzajúce mesiace môžu byť pre Ukrajinu podľa analytika veľmi náročné. Energetická infraštruktúra je výrazne poškodená a Rusko má zvýšené kapacity na ďalšie útoky, vrátane balistických rakiet a nových typov dronov.
Ukrajinská protivzdušná obrana je podľa Smetanu vo všeobecnosti veľmi efektívna, pri niektorých ruských systémoch, najmä balistických raketách, však nemá dostatočné kapacity. Časť ruských útokov preto podľa neho bude úspešná.
„A ak bude tuhá zima, tak pre Ukrajinu to má konsekvencie, že bude málo tepla, málo dodávok elektrickej energie a má to samozrejme tiež veľké hospodárske konsekvencie,“ upozornil Smetana. Rusko je podľa neho už teraz schopné výrazne ničiť ukrajinský priemysel, čo predstavuje problém pre štát, ktorý musí financovať svoje fungovanie počas vojny.
Ukrajina však podľa analytika nie je v situácii, keď by bola nútená kapitulovať alebo zásadne meniť svoje požiadavky na prípadné ústupky.
Koniec vojny zatiaľ nevidí
Smetana neočakáva ani skorý koniec vojny. Rusko podľa neho stále verí, že môže dosiahnuť svoje strategické ciele a že západná podpora Ukrajiny časom oslabne.
„Vojny končia vo chvíli, keď už buď obe strany nie sú schopné dosahovať akékoľvek zmysluplné územné zisky, alebo akékoľvek zmysluplné ciele v rámci svojich vojenských operácií. Nech sa akokoľvek zdá, že tá vojna má určitý patový charakter, je stále veľmi dynamická,“ uviedol Smetana.
Ruské vedenie podľa neho naďalej verí, že dosiahne svoje ciele a že západná podpora Kyjeva časom poľaví. Ukrajina zároveň nie je v dostatočne zlej pozícii na to, aby musela prijať ruské podmienky.
Smetana zároveň upozornil na strategické riziko ukrajinských útokov. Kyjev chce podľa neho dosiahnuť, aby ruské obyvateľstvo vojnu pocítilo, no útoky na veľké mestá alebo civilné ciele by mohli mať opačný efekt. Moskva by ich mohla využiť vo svojej propagande a ospravedlniť nimi ďalšie tvrdé kroky.
Analytik v tejto súvislosti spomenul aj ruskú snahu priebežne dopĺňať stavy armády, ktorú označil za určitú formu „tieňovej mobilizácie“. Veľké symbolické útoky na Rusko by podľa neho mohli pre obyvateľov vytvoriť pocit, že vojnu skutočne prežíva, a tým Putinovi uľahčiť ďalšie mobilizačné opatrenia.
Rusko nemusí zaútočiť na NATO klasickou inváziou
Za dôležité Smetana považuje rozlíšenie medzi veľkou ruskou inváziou do západnej Európy a iným typom útoku. Konvenčný útok v štýle ruskej invázie na Ukrajinu podľa neho v súčasnej situácii nie je realistickým scenárom.
„To, čoho sa NATO teraz skutočne autenticky veľmi obáva, je, že by sa Rusko pokúsilo ešte zvýšiť prah súčasných útokov,“ povedal Smetana.
Podľa neho ide o aktivity, ktoré sú už teraz agresívne, ale stále zostávajú pod hranicou otvoreného vojenského útoku. Spomenul sabotáže či drony, ktoré prelietavajú cez hranice členských krajín NATO.
Ako prototyp možného scenára označil Pobaltie. Rusko by podľa neho mohlo využiť obmedzené špeciálne jednotky a pokúsiť sa o operáciu podobnú udalostiam z roku 2014, nie rozsiahlu inváziu v štýle roku 2022. Cieľom by pritom nemuselo byť obsadenie územia. Oveľa dôležitejším cieľom by podľa Smetanu mohlo byť vyvolanie politickej krízy vo vnútri NATO. Rusko by napríklad mohlo kalkulovať s tým, že Spojené štáty odmietnu reagovať po aktivácii článku 5.
„Rusko teda môže chcieť vyvolať tento typ politickej krízy s relatívne malými nákladmi,“ uviedol analytik. Zároveň však upozornil, že takýto scenár by mohol dopadnúť zle aj pre Moskvu a reakcia NATO by mohla byť oveľa tvrdšia a jednotnejšia, než Kremeľ očakáva.
Podľa Smetanu sa preto NATO na takéto scenáre musí pripravovať. Nejde podľa neho o prípravu na vojnu, ale o znižovanie možných následkov a zároveň o odstrašenie Ruska.
„To, že by sme sa mohli dostať do konfliktu s Ruskom, je samozrejme úplne reálny scenár,“ uzavrel Smetana.
Ako príklady konkrétnych príprav spomenul diskusiu v Poľsku o zavedení predvojnového stavu či úvahy niektorých krajín o ochrane kritickej infraštruktúry pred dronmi. Zároveň zdôraznil, že krajiny na východnom krídle NATO čelia inému typu rizika než štáty nachádzajúce sa ďalej od ruských hraníc.
„Mal by s tým sakra prestať.“ Trump odkázal Ukrajincom, že by si mali zvoliť nového prezidenta namiesto Zelenského:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"