Celé stáročia sa o ich zdravotnom stave mlčalo, Lev XIV. zvolil inú cestu. Jezuita: Každý pápež je len krehký človek
Pápež Lev XIV. sa pripravuje na chirurgický zákrok po tom, čo mu lekári odhalili uzlík na pľúcach. Jezuita a rektor Trnavskej univerzity Miloš Lichner v rozhovore pre ta3 vysvetlil, ako môže operácia ovplyvniť fungovanie Vatikánu a pápežove zahraničné cesty.
Pápež Lev XIV. oznámil veriacim počas nedeľnej (11. 10.) modlitby Anjel Pána na Námestí svätého Petra, že ho v najbližších dňoch čaká operácia pľúc. Lekári 71-ročnej hlave Katolíckej cirkvi pri preventívnych vyšetreniach odhalili ohraničený uzlík, ktorý zachytili vo veľmi skorom štádiu.
Pápežova otvorenosť a otázniky okolo zdravotného stavu
Jezuita a rektor Trnavskej univerzity ocenil predovšetkým spôsob, akým pápež o svojom zdravotnom stave informoval verejnosť. Za dôležité považuje najmä to, že sa Lev XIV. rozhodol oznámiť plánovanú operáciu osobne, čo podľa neho svedčí o transparentnom a ľudskom prístupe.
Podľa neho pápež svojím rozhodnutím pripomenul, že ani najvyšší predstaviteľ Katolíckej cirkvi nie je imúnny voči zdravotným problémom.
„Každý pápež, šéf tej veľkej organizácie, je v podstate len krehký človek, ktorý tiež má aj zdravotné ťažkosti,“ vysvetlil.
Lichner upozornil, že verejnosť zatiaľ nemá dostatok informácií na vyvodzovanie záverov o závažnosti pápežovho ochorenia. Podľa jeho slov je známe iba to, čo oznámil samotný Lev XIV.
„Ten uzlík sa dá interpretovať lekársky niekoľkými spôsobmi, takže podľa mňa by nebolo správne, aby sme teraz skúšali hypotetizovať,“ povedal.
Pápež by mal zákrok podstúpiť v nemocnici Gemelli v Ríme a rekonvalescencia by mala trvať približne týždeň.
Operácia pľúc mení plány pápeža Leva XIV. Vatikán ruší jeho audiencie až do 20. októbra
Komunikácia Vatikánu o zdravotnom stave pápežov sa v priebehu desaťročí výrazne zmenila. Staročia platilo nepísané pravidlo, že pápežovi nič nie je, až kým nezomrie. Kým v minulosti sa zdravotné problémy hláv cirkvi často zatajovali, počas pontifikátu Jána Pavla II. začal Vatikán verejnosť informovať otvorenejšie. Podrobnejšie správy o zdravotnom stave prinášal neskôr aj počas pôsobenia pápeža Františka.
„Žijeme dobu, ktorá už nedokáže skrývať určité informácie. V minulosti, keď ešte nebolo internetu, tak, samozrejme, informácie prenikali ťažšie,“ uviedol Lichner.
Podľa neho si Svätý Otec uvedomuje, že v súčasnosti by bolo náročné utajiť jeho hospitalizáciu či zdravotné komplikácie. Pápeža zároveň považuje za otvoreného a transparentného človeka, ktorý nemá problém hovoriť o citlivých témach priamo.
„Tak či tak by si ľudia všimli, že pápež ide niekde do nemocnice alebo že nejaká sanitka ide do Vatikánu. Tak jednoducho, aby sa predišlo všelijakým hoaxom, bol toto podľa mňa vynikajúci strategický ťah,“ zhodnotil Lichner.
Vatikán bude fungovať aj bez pápeža
Krátkodobá neprítomnosť Leva XIV. by podľa rektora nemala zásadnejšie narušiť fungovanie vatikánskych úradov. Rímska kúria má totiž organizačnú štruktúru, ktorá jednotlivým úradom umožňuje vykonávať väčšinu činností samostatne.
„Tie úrady sú dosť samostatné a výkonné a tam sa ľudia nemusia pýtať na každú tlačenú stránku a volať Svätému Otcovi. Je to zabehnutý model. Predsa len za 2 000 rokov sa cirkvi podarilo pri tom malom počte ľudí vo Vatikáne vypracovať vcelku funkčný organizmus,“ objasnil.
Výnimkou sú rozhodnutia, ktoré si vyžadujú priamy súhlas pápeža, napríklad menovanie biskupov či zásadné rozhodnutia týkajúce sa učenia cirkvi. Tie však podľa neho môžu počkať do skončenia rekonvalescencie.
Lichner odhaduje, že aj počas pápežovej neprítomnosti bude môcť Vatikán bez väčších obmedzení pokračovať v približne 90 percentách svojich bežných činností.
Rektor zároveň nepredpokladá, že by operácia ohrozila stretnutie predsedov biskupských konferencií z celého sveta, ktoré zvolal samotný pápež a ktoré aktuálne prebieha vo Vatikáne. Jeho účastníci sa majú venovať dokumentu Amoris laetitia, ktorý pred desiatimi rokmi vydal pápež František a ktorý sa zaoberá manželstvom a rodinou.
Lichner predpokladá, že pápežov tím už vopred pripravil potrebné materiály a prípadné príhovory či usmernenia konzultoval so Svätým Otcom. Jeho neprítomnosť by preto podľa neho nemala zásadne ovplyvniť priebeh stretnutia, keďže kardináli a biskupi môžu v rokovaniach pokračovať aj bez jeho osobnej účasti.
Otáznik však zostáva nad plánovanou novembrovou cestou pápeža do Latinskej Ameriky, počas ktorej má navštíviť Uruguaj, Argentínu a Peru.
„Môže, ale nemusí. Uvidíme,“ odpovedal Lichner na otázku, či zdravotné komplikácie ovplyvnia program jeho ciest.
Podľa neho bude rozhodujúci výsledok operácie a následné zotavovanie. Pripomenul pritom, že Lev XIV. sa napriek vyššiemu veku a náročnému pracovnému programu snaží udržiavať v dobrej fyzickej kondícii a pravidelne športuje.
Návšteva Francúzska priniesla silné posolstvá
V rozhovore sa Lichner vrátil aj k nedávnej návšteve pápeža vo Francúzsku. Vyzdvihol najmä mimoriadny záujem veriacich a za dôležité považuje, že Lev XIV. svoju cestu predstavil predovšetkým ako pastoračnú, nie štátnu návštevu.
Pri návšteve obnovenej parížskej katedrály Notre-Dame Svätý Otec zdôraznil, že napriek veľkému záujmu turistov zostáva chrám predovšetkým miestom modlitby, nie múzeom či turistickou atrakciou.
Osobitnú pozornosť venoval pápež podľa rektora chorým a zraniteľným ľuďom. Počas návštevy Lúrd zdôraznil potrebu chrániť ľudskú dôstojnosť a všímať si ľudí, ktorí potrebujú pomoc.
„Naša spoločnosť nesmie zabúdať na zraniteľných,“ priblížil Lichner pápežovo posolstvo.
Podobný odkaz podľa neho zaznel aj v súvislosti s migráciou a vojnovými konfliktmi. Zdôraznil, že pápež nechce zasahovať do rozhodovania jednotlivých vlád, ale pripomína potrebu vnímať za politickými rozhodnutiami konkrétne ľudské osudy.
„Tak migrant, ako aj chorý človek, to nie je číslo. Či na loďke, alebo v nemocnici. Je to konkrétny človek s konkrétnym osudom,“ povedal.
Na otázku, či by návšteva Francúzska mohla predstavovať začiatok širšej náboženskej obnovy západnej Európy, odpovedal opatrne. Skutočný dosah cesty bude podľa neho možné vyhodnotiť až s odstupom niekoľkých rokov a na základe sociologických údajov.
Umelá inteligencia môže oslabiť myslenie
Lichner sa v rozhovore dotkol aj umelej inteligencie, ktorej riziká pápež pripomínal počas návštevy Francúzska.
Rektor upozornil, že univerzity už v súčasnosti pociťujú problémy spojené s poklesom čitateľskej gramotnosti a schopnosti porozumieť zložitejším textom. Obáva sa, že nekritické využívanie umelej inteligencie môže situáciu ešte zhoršiť.
Podľa Lichnera môže nadmerné spoliehanie sa na technológie viesť k oslabovaniu samostatného a kritického myslenia, ktoré považuje za nevyhnutné pre fungovanie demokratickej spoločnosti.
„Keď človek prestane rozmýšľať, viete, to je koniec demokracie, tam začínajú manipulátori a diktátori,“ varoval.
Problém vidí aj v akademickom prostredí. Umelá inteligencia podľa neho umožňuje študentom vytvárať záverečné práce bez toho, aby skutočne porozumeli spracovanej téme. Opísal situáciu, keď študent predloží kvalitne vyzerajúcu bakalársku prácu, no pri obhajobe nedokáže odpovedať ani na základné otázky.
Rektor otvoril aj otázku hodnôt ľudí, ktorí vyvíjajú a trénujú systémy umelej inteligencie. Považuje ju za mimoriadne dôležitú najmä v prípadoch, keď sa používatelia obracajú na technológie s otázkami o zdravotnom stave, psychických traumách či ukončení života.
Kritické myslenie potrebuje celá spoločnosť
Lichner v závere rozhovoru odporučil venovať pozornosť aj pápežovej encyklike, ktorá sa podľa neho zaoberá ľudskou dôstojnosťou, technologickým pokrokom a spoločenskými dôsledkami umelej inteligencie.
Zdôraznil, že nejde iba o témy určené veriacim. Dokument podľa neho prináša podnety aj pre odborníkov z oblasti informačných technológií, ekonomiky či vzdelávania.
Za najdôležitejší odkaz považuje potrebu zachovať schopnosť samostatne uvažovať a kriticky vyhodnocovať informácie.
„My si potrebujeme udržať kritické myslenie za každú cenu. Či sme veriaci, alebo neveriaci. Pokiaľ chceme udržať zdravú demokraciu, demokracia vyžaduje kriticky mysliacich ľudí,“ uzavrel Lichner.
Pozrite si celý rozhovor o pápežovi s jezuitom a rektorom Trnavskej univerzity Milošom Lichnerom:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"