Rozpočet stále nemá zelenú. Parlament pokračuje v rozprave, Hnutie Slovensko navrhuje znížiť platy politikom o polovicu

Opozícia kritizuje rozpočtové pravidlá

Novela zákona o rozpočtových pravidlách, ktorú minulý týždeň narýchlo schválila Národná rada SR, obsahuje okrem uvoľnenia pravidiel rozpočtového provizória ďalšie negatíva. Ide o uľahčenie možnosti vlády míňať štátne finančné aktíva, ako aj utajiť významné štátne projekty, napríklad aj nový jadrový zdroj. Upozornili na to v pondelok na tlačovej konferencii v parlamente predstavitelia opozičného Progresívneho Slovenska (PS).

Pripomenuli, že štátne finančné aktíva sú prostriedky štátu, ktoré sú odložené dlhodobo bokom a za bežných okolností sa nemíňajú. „Oni si uľahčili spôsob, ako tieto peniaze minúť. Do rozpočtu si dali 700 miliónov eur na míňanie štátnych finančných aktív, ktoré budú môcť urobiť jednoduchšie, keď bude platiť tento zákon. Dajú si ich takzvane do príjmov a potom ich budú môcť míňať,“ vyhlásil poslanec a člen finančného výboru parlamentu Štefan Kišš (PS).

Utajiť môžu aj jadrový projekt

Úprava rozpočtových pravidiel tiež podľa neho rozširuje možnosť utajiť rôzne výdavky štátu, vrátane pripravovaného nového jadrového zdroja. „Robia to spôsobom, že za obranný výdavok bude môcť byť označené skoro čokoľvek, vrátane energetickej infraštruktúry a energetických projektov. A utajovať sa môže nielen finálny projekt, ale aj príprava na ten projekt. Čo v prípade projektov, ako je jadrová elektráreň za 15 miliárd eur, sú stovky miliónov eur len na prípravu. Čiže aj tie budú mať možnosť podľa tejto legislatívy utajiť,“ upozornil Kišš.

Predstavitelia hnutia opätovne kritizovali spôsob, akým boli zmeny v parlamente prijaté, a to prostredníctvom pozmeňujúceho návrhu predloženého len pár hodín pred schválením. Ide podľa nich o ďalší príklad toho, aké negatívne následky a škody môže spôsobiť zlý legislatívny proces. „Vidíme to priamo v rozpočte štátu. Je neakceptovateľné, aby sme za štyri dni zistili takéto veci, nikto ich nevysvetlil, nikto sa nimi nezaoberá,“ vyhlásila predsedníčka poslaneckého klubu PS Zuzana Mesterová.

Čítajte viac

„Vláda si nemôže dovoliť čokoľvek.“ Világi načrtla scenár, ktorý môže priniesť rozpočtové provizórium

Opakovane preto vyzvali prezidenta SR Petra Pellegriniho, aby preskúmal následky, ktoré môže táto novela spôsobiť a aby ju nepodpisoval. „Podľa mňa je namieste vrátiť ju plénu Národnej rady, aby sa tým mohla riadne zaoberať, lebo tie následky budú nezvratné, tie finančné prostriedky Slovenskej republike už nikdy nikto nevráti a nikto za túto škodu nebude zodpovedný,“ dodala Mesterová.

Hnutie Slovensko chce krátiť platy

Opozičné Hnutie Slovensko navrhuje znížiť platy politikom o polovicu, pokiaľ štát hospodári so stratou. Návrh zákona, ktorý predložilo na rokovanie Národnej rady SR, zavádza jednoduché pravidlo - ak politici neprestanú zadlžovať Slovensko, nemajú nárok na plné platy. Informovali o tom v pondelok v parlamente poslanci hnutia Michal Šipoš a Július Jakab s tým, že zníženie platov politikom je jednou z podmienok ich vstupu do budúcej vlády.

„Nie je možné, že politici si zdvíhajú platy, vysmievajú sa ľuďom, už nevedia, čo od rozkoše, a ľuďom len všetko dražie, zvyšujú sa poplatky, všetko ide hore. A ešte popritom zadlžujú štát, zadlžujú všetkých občanov Slovenskej republiky,“ uviedol Šipoš. Preto podľa neho navrhujú znížiť platy poslancov, ministrov, prezidenta o 50 %, dokiaľ neprestanú zadlžovať Slovensko. „Nechceme, samozrejme, tieto príjmy znižovať navždy, chceme, aby mali znížené platy dovtedy, kým Slovensko nebude hospodáriť tak, aby sa nezadlžovalo,“ podotkol.

Zníženie platov pre politikov by malo podľa Šipoša platiť, aj keď bude Hnutie Slovensko súčasťou budúcej vlády. „Bude to platiť aj na ďalšieho prezidenta, na ďalších ministrov a ďalšieho premiéra,“ dodal Šipoš.

Jakab povedal, že je už potrebné, aby všetci politici - poslanci, členovia vlády alebo prezident mali o polovicu nižšie platy, pokiaľ neustále zadlžujú Slovensko. „Teraz je ten správny čas, keď sa rútime do bankrotu gréckou cestou, aby si všetci politici uvedomili, že dosť bolo rozhadzovania peňazí, ktoré im nepatria, pretože to sú peniaze všetkých ľudí na Slovensku,“ povedal.

Poslanci, členovia vlády a prezident podľa Jakaba nemôžu mať také vysoké platy, keď sa Slováci ocitli ako najchudobnejší národ celej Európskej únie. „Hovoríme, že stačilo, a preto je zníženie platov poslancov, členov vlády a prezidenta na polovicu naším kľúčovým bodom pri vstupe do ďalšej vlády,“ doplnil Jakab.

Podľa návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2027 až 2029 príjmy verejnej správy by mali v budúcom roku dosiahnuť 63,343 miliardy eur a výdavky 70,786 miliardy eur. Plánovaný deficit v objeme 7,443 miliardy eur predstavuje 4,94 % HDP.

Poslanci budú v pondelok rokovať do 20.00 h. Hlasovať o rozpočte plánujú najskôr v stredu 14. októbra, ak dovtedy o ňom ukončia rozpravu. Po prerokovaní návrhu štátneho rozpočtu sa majú venovať návrhom rozpočtov Eximbanky SR na rok 2027, Sociálnej poisťovne na rok 2027 s výhľadom na roky 2028 a 2029 aj Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na roky 2027 až 2029.

Slovensko na kraji útesu

Návrh rozpočtu dotlačil podľa Mariána Viskupiča (SaS) Slovensko na vrchol útesu. Hlavným problémom je neustále pretavovanie deficitu do rastúceho dlhu, pričom akýkoľvek ďalší fiškálny priestor je už vyčerpaný.

„Všetok fiškálny priestor je vyčerpaný, akákoľvek ďalšia kríza bude spôsobovať veľký problém. Nielen aktuálnym dôchodcom, ale aj našim deťom,“ povedal.

Čítajte viac

Víťazom budú všetci, keď prejde rozpočet, vyhlásil Kamenický. Podľa ministra ide o zodpovedný a prosociálny návrh

Do konca desaťročia môže dlh dosiahnuť 75 percent HDP a do roku 2038 sa priblížiť k 100 percentám HDP. Prudko rastú aj náklady na jeho obsluhu.

„V roku 2021 sme platili na úrokoch necelú miliardu. Budúci rok to budú tri miliardy a veľmi rýchlo sa to bude šplhať ďalej. Je to niečo, čo je neudržateľné,“ poznamenal Viskupič.

V zahraničí dlh znižujú, Slovensko nie

Kým iné európske krajiny ako Grécko, Taliansko, Španielsko, Belgicko či Nemecko svoj dlh znižujú, na Slovensku nekontrolovane rastie. Bezpečná úroveň dlhu pre Slovensko je pritom podľa Viskupiča do 50 percent HDP, aby krajina dokázala čeliť prípadnej kríze bez hrozby defaultu či stagnácie.

„Základný problém Slovenska je ani nie tak absolútna výška dlhu... ale hlavne to, že dlh veľmi rýchlo rastie,“ upresnil.

Situáciu v budúcnosti ešte viac skomplikuje rýchlo starnúca populácia (najmä okolo roku 2040). Namiesto zadlžovania by malo Slovensko tvoriť prebytky a pripravovať sa na náročnejšie obdobie.

„Tak ako to rodina nevie uniesť, neunesie to ani naša ekonomika,“ dodal Viskupič.

Hlasovanie je naplánované na stredu

Podľa úpravy programu by mali o iných bodoch najbližšie hlasovať 14. októbra - dopoludnia o materiáli Vízia Slovensko 2040: Cesta ku kvalitnejšiemu životu, popoludní o vládnom návrhu novely zákona o veterinárnej starostlivosti, ktorý má obmedziť neetické množenie psov a mačiek, najmä bez preukazu o ich pôvode.