Ide tringelt cez terminál čašníkovi? Nie tak celkom. Poplatok si ukrojí svoje, „prepitné“ zákon ani nepozná

Peňaženku necháte doma, účet v reštaurácii zaplatíte mobilom a pri káve vám stačí priložiť hodinky. Bezhotovostné platenie je jednoduché až do momentu, keď chcete obsluhe nechať niečo navyše.

Niekde sa na termináli objaví ponuka pridať päť či desať percent, inde zákazník takúto možnosť vôbec nedostane. A ani úspešné zaplatenie prepitného kartou ešte neznamená, že rovnaká suma skončí vo vrecku človeka, ktorému ju zákazník zamýšľal dať.

Spravodajský portál televízie ta3 preto zisťoval, čo sa s prepitným po zaplatení kartou deje. Oslovili sme zamestnancov v gastre, prevádzkovateľov kaviarní, poskytovateľov platobných riešení aj advokátku.

Výsledkom je pomerne pestrý obraz. Kým v niektorých podnikoch dostane personál celé kartové prepitné ešte na konci zmeny, inde sa z neho časť odpočítava. Jeden z oslovených zamestnancov dostáva 80 percent, ďalšia respondentka opisuje systém, v ktorom personálu zostáva 70 percent. Navyše ani sama presne nevie, kam zvyšok peňazí smeruje.

Do celej veci vstupuje ešte jeden podstatný faktor. Slovenské zákony prepitné osobitne neupravujú a samotný pojem nedefinujú.

Ľudia platia kartou, prepitné tomu vždy nezodpovedá

Oslovení zamestnanci potvrdzujú, že bezhotovostné platby dnes tvoria podstatnú časť tržieb. Ich skúsenosti s tým, ako sa to prejavuje na prepitnom, sa však líšia.

Čašníčka Kornélia hovorí, že v jej prevádzke tvorí približne 60 percent dennej tržby platba kartou. Terminál pritom zákazníkom umožňuje vybrať prepitné v percentách alebo zadať konkrétnu sumu.

Napriek tomu má skúsenosť, že kartové platby prepitné skôr znižujú. Ľudia si podľa nej zvykli platiť kartou, no nie všetci si zvykli rovnakým spôsobom nechávať aj tringelt. Niektorí sa navyše obávajú, či sa prepitné z terminálu k obsluhe vôbec dostane.

Pre Kornéliu pritom nejde o zanedbateľné peniaze. V sezóne môže podľa nej prepitné predstavovať 400 až 500 eur mesačne, v slabšom období približne 200 až 300 eur.

Písali sme

SNS chce zvýšiť kvalitu služieb a motivovať zamestnancov. Navrhuje oslobodiť časť tringeltov od daní

Podobnú skúsenosť s rozdielom medzi kartou a hotovosťou opisuje vedúci čašník Kristián. Pri hotovostných platbách sú podľa neho rozdiely na konci dňa výrazné. Pomer svojho platu a prepitného odhaduje približne na 65 ku 35, pričom v sezóne môže na tringeltoch dostať približne 250 až 500 eur mesačne.

Nie všade však karta znamená menej prepitného. Baristka Katarína uvádza, že v jej prevádzke je viac ako 70 percent platieb bezhotovostných a väčšina prepitného pochádza práve z nich. Za mesiac ide podľa nej zvyčajne približne o 80 až 120 eur.

Zaplatíte kartou. Peniaze nejdú priamo čašníkovi

Rozdiel medzi hotovostným a kartovým prepitným je zásadný najmä v tom, akou cestou peniaze putujú.

Ak zákazník položí euro na stôl alebo ho odovzdá obsluhe, prevádzkovateľ platobného terminálu do procesu vôbec nevstupuje. Pri karte je situácia iná.

Tatra banka vysvetľuje, že systém pri spracovaní platby nerozlišuje samotnú útratu a prepitné ako dve samostatné transakcie. Obchodníkovi sa pripíše výsledná suma, hoci na potvrdenke môže byť prepitné uvedené oddelene. Peniaze smerujú na účet obchodníka spolu s ostatnými prijatými platbami.

(Článok pokračuje pod videom.)

Veľký závod pri Košiciach ožíva. Volvo spustilo prvú pracovnú zmenu, prijalo už tisíc zamestnancov.

Podobne funguje Global Payments. Jednotlivé platby a výšku prepitného si obchodník môže pozrieť v klientskom portáli, samotné transakcie vrátane prepitného však smerujú na jeho účet.

Storyous uvádza, že pri spracovaní ide o jednu kartovú transakciu, hoci systém prepitné eviduje samostatne. Obchodník ho môže vidieť napríklad v detaile účtu, uzávierke či prehľade personálu. Prepitné následne smeruje spolu s kartovou platbou do vyúčtovania obchodníka.

To znamená, že ak zákazník na termináli pridá k účtu päť eur prepitného, terminál ich neposiela priamo čašníkovi. Technicky sa najskôr dostanú k prevádzkovateľovi a až spôsob nastavený v konkrétnom podniku rozhodne, ako sa dostanú k personálu.

Niekde všetko, inde iba časť

A práve tu sa prax oslovených zamestnancov začína výraznejšie rozchádzať.

Kornélia dostáva kartové prepitné v hotovosti spolu s ostatnými tringeltmi. Katarína uvádza, že prepitné sa v jej prevádzke na konci zmeny rozdelí medzi ľudí, ktorí ju odpracovali. Z kartového prepitného však dostávajú 80 percent. Ako dôvod jej bolo vysvetlené, že zvyšok súvisí s daňami a odvodmi.

Ešte odlišnejšiu skúsenosť opísala baristka a čašníčka, ktorá si neželala zverejniť meno. V jej podniku si personál kartové prepitné vyberá z pokladnice, 30 percent však odkladá bokom.

Keď sa pýtala kolegýň, prečo to tak je a komu peniaze zostávajú, podľa jej slov to samy nevedeli. Predpokladali, že smerujú majiteľovi a súvisia s nákladmi na používaný systém. Respondentka tak v konečnom dôsledku dostáva 70 percent kartového prepitného, pričom pri hotovosti podľa nej zostáva personálu celá suma.

Práve nedostatok informácií považuje za problém. „Myslím si, že 30 percent z tringeltov z karty nechávať pre niekoho iného (...) nie je fér a je to extrémne veľa,“ uviedla.

(Na ďalších stránkach sa dočítate, ako situáciu vnímajú majitelia kaviarní a čo za poplatok sa odvádza.)