Ako ochrániť firemný aj súkromný majetok? Holdingy, nadačné a zverenecké fondy

Ochrana majetku pritom nie je o skrývaní ani o „cyperských schránkach“. Je o systematickej štruktúre vlastníctva majetku, ktorá chráni majiteľa a jeho majetok pred rizikami podnikania a nečakanými situáciami v živote aj podnikaní. Tri nástroje, ktoré sa v tomto kontexte spomínajú najčastejšie – holding, nadačný fond a zverenecký fond – pritom každý rieši inú vrstvu rizika.

Kde všade je majetok slovenského podnikateľa zraniteľný?

Pri poradenstve sa opakovane stretávame s tým, že podnikateľ vníma riziko iba ako „krach firmy“. Reálne ohrozenia sú však oveľa bežnejšie a menej dramatické:

• Daňové kontroly – dodanenie, penále a úroky z omeškania vedia, ako sme ukázali na príklade švarcsystému, dosiahnuť aj stovky tisíc eur, a to bez toho, aby podnikateľ vedome urobil čokoľvek nelegálne.
• Zodpovednosť konateľa – štatutár za určitých podmienok ručí celým svojím súkromným majetkom aj za dlhy firmy.
• Exekúcie na súkromný majetok – exekúcia nezaplatenej pôžičky spoločníka nesúvisiacej s podnikaním vie potenciálne viesť až k strate podielu na firme.
• Rozvod – obchodný podiel nadobudnutý počas manželstva spravidla patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a to bez ohľadu na to, kto vo firme skutočne pracoval.
• Nehnuteľnosti – v našej praxi často narážame na príklady, keď firma vlastní nehnuteľnosti (nevyužívané výrobné haly alebo súkromné nehnuteľnosti), ktoré s podnikaním firmy nemajú nič spoločné, avšak podliehajú rizikám exekúcie na firemný majetok, napríklad v prípade daňových nedoplatkov.

Spoločným menovateľom je, že prevádzkové riziko a hodnotný majetok sedia na tom istom subjekte alebo na tej istej fyzickej osobe. A práve to sa dá zmeniť.

Holding: prvý krok je oddeliť „rizikové“ od „hodnotného“

Najjednoduchšou a na Slovensku plne domácou formou ochrany je holdingová štruktúra. Prevádzková spoločnosť podniká, zamestnáva, fakturuje a nesie riziko. Holdingová spoločnosť nad ňou vlastní jej podiel a zároveň drží to, čo má hodnotu – nehnuteľnosti, voľnú hotovosť, investície, ochranné známky alebo softvér, ktoré prevádzkovej firme iba prenajíma alebo licencuje. Ak prevádzková spoločnosť napríklad prehrá spor s veriteľom alebo daňové konanie, veriteľ siahne na to, čo v nej je, nie na to, čo je nad ňou.

Slovenský daňový systém je pritom k holdingom prekvapivo priateľský:

• dividendy medzi slovenskými právnickými osobami sa nezdaňujú, zisk sa teda dá presúvať do holdingu a reinvestovať bez daňovej straty,
• príjem z predaja obchodného podielu alebo akcií je po 24 mesiacoch držby a pri podiele aspoň 10 % oslobodený od dane (§ 13c zákona o dani z príjmov), ak má holding reálnu substanciu,
• 10 % sadzba dane pre spoločnosti s príjmami do 100 000 eur sa v skupine viacerých subjektov dá využiť opakovane,
• a pri výplate zisku majiteľovi na konci dňa ostáva iba 7 % daň z dividend.

Holding má však dva limity, na ktoré sa v praxi zabúda. Po prvé, presun majetku do holdingu musí byť urobený daňovo správne – nepeňažný vklad, predaj, rozdelenie spoločnosti alebo iná reorganizácia majú odlišné daňové dôsledky a zle zvolený spôsob dokáže vygenerovať zbytočnú daň v státisícoch eur. Po druhé, holding chráni majetok pred veriteľmi prevádzkovej firmy, nie pred osobnými rizikami majiteľa. Podiel v holdingu je stále súkromným majetkom fyzickej osoby – podlieha exekúcii, patrí do BSM a dedí sa. Na to je potrebná ďalšia vrstva.

Foto: Highgate Group

Nadačné a zverenecké fondy: keď majetok formálne „nie je váš“ – a preto je chránený

Princíp fondových štruktúr je opačný, než na aký sme zvyknutí. Zakladateľ majetok formálne prestane vlastniť. Vyčlení ho do nadačného fondu (ktorý je právnickou osobou) alebo do zvereneckého fondu (ktorý vlastníka nemá vôbec a je iba spravovaným majetkom), určí správcu, stanoví pravidlá a určí, kto a za akých podmienok bude z majetku profitovať – typicky rodina. Keďže majetok nepatrí ani zakladateľovi, ani beneficientom, nedá sa naň siahnuť exekúciou, nevstupuje do dedičského konania a nedelí sa pri rozvode. Rodinná firma tak napríklad môže prežiť generačnú výmenu bez toho, aby sa rozdrobila medzi dedičov alebo skončila v rukách partnera, ktorý do nej nikdy nič nevložil.

Slovensko však tieto inštitúty dodnes nemá. Pokus zaviesť súkromné nadácie v roku 2023 v parlamente neprešiel a ani pripravovaný nový Občiansky zákonník s účinnosťou od roku 2027 s nimi zatiaľ nepočíta. Slovenskí podnikatelia preto chodia za hranice – najčastejšie do Českej republiky, kde podľa údajov podnikateľských a daňových asociácií založili už takmer 300 zvereneckých a nadačných fondov, a pri väčších majetkoch do Lichtenštajnska alebo Rakúska.

Nie je to daňový únik. Ale dá sa to urobiť aj zle

Fondová štruktúra nie je nástroj na neplatenie daní. Slovenské daňové právo pozná zahraničné zverenecké fondy a príjmy, ktoré z nich slovenský beneficient dostane, sa na Slovensku zdaňujú. Rovnako presun majetku do fondu – najmä podielov v slovenských firmách alebo nehnuteľností – má daňové dôsledky, ktoré treba naplánovať vopred. Dobre nastavená štruktúra je daňovo neutrálna alebo mierne výhodnejšia, zle nastavená je drahšia ako nerobiť nič.

Ochrana majetku sa robí v dobrých časoch

Prevod majetku na holding alebo do fondu v čase, keď už beží daňová kontrola, hrozí exekúcia alebo spor, môže veriteľ napadnúť ako odporovateľný právny úkon a v krajnom prípade ide o trestný čin poškodzovania veriteľa. Rovnako platí, že od 1. júna 2026 sa sprísnilo overovanie konečných užívateľov výhod – anonymita nie je cieľom štruktúry a ani ju nesľubujeme. Cieľom je, aby jeden zlý deň nezničil výsledok dvadsiatich dobrých rokov.

Ako to nastaviť konkrétne pre vašu situáciu?

Kedy stačí slovenský holding, kedy dáva zmysel český nadačný fond a kedy už lichtenštajnská nadácia? Ako presunúť podiely a nehnuteľnosti bez zbytočnej dane? A čo sa stane s takouto štruktúrou pri kontrole, rozvode alebo úmrtí? Na tieto otázky sa dozviete odpoveď na novembrovej podnikateľskej konferencii „Prečo a ako zostať na Slovensku?“, kde získate praktické príklady konkrétnych štruktúr z praxe.

Konferencia je určená pre všetkých, ktorí na Slovensku podnikajú, investujú alebo sú inak ekonomicky aktívni. Okrem ochrany majetku sa budeme venovať aj:

• Vyplácanie majiteľa zo slovenskej firmy – praktické daňové a právne súvislosti
• Firemné autá na súkromné používanie – ako to nastaviť?
• Daňovo efektívne investovanie – kedy ako fyzická osoba, kedy cez firmu a kedy „cyperská schránka“ alebo zverenecký fond?
• Švarcsystém 2027 – čo nás naučil rok 2026?
• „Zatvorím firmu a otvorím novú“ – „ideálne“ slovenské riešenie pri dlhoch spoločnosti
• Nezaplatené faktúry alebo dane (napríklad aj po odlišnom názore daňovej kontroly)
• Zodpovednosť štatutára a spoločníka – za čo všetko konateľ alebo spoločník ručí celým majetkom
• Ukážky typických, ako aj kreatívnych štruktúr na zníženie dane z príjmov a odvodov pre slovenských podnikateľov
• Kedy je daňová optimalizácia už trestným činom?
• „EXIT bag“ – ako mať pripravený plán B, aj keď chcete zostať na Slovensku

Registrovať sa môžete tu.

Rezervujte si svoje miesto ešte dnes. Konferencia sa uskutoční iba prezenčne a počet miest je obmedzený.

Viac informácií o programe a speakroch nájdete TU.