Vraj rozbila skúmavku a o týždeň bola mŕtva, no úrady mor popierajú. Čo vieme o nákaze na Sibíri, kde zasahuje aj FSB?

Keby veríme len tomu, čo hovoria ruské úrady, nedialo by sa v Irkutskej oblasti nič zvláštne. Zomrela tam jedna žena na zápal pľúc neznámeho pôvodu, testy nič nenašli a situácia je stabilná. Lenže v tom istom čase tam zavreli nemocnice, desiatky ľudí zamkli v budove ústavu, v hlinikárni nariadili rúška a sanitky prevážajúce osoby, ktoré boli v kontakte so zosnulou, začala sprevádzať FSB. Zhrnuli sme, čo o prípade zatiaľ vieme a kde sa oficiálna verzia rozchádza s realitou.

Rospotrebnadzor.jpg
Foto: Profimedia
Údržbár vychádzajúci z ústredia ruského úradu na ochranu spotrebiteľov a verejného zdravia Rospotrebnadzor v Moskve.

Všetko sa odvíja od smrti jedinej ženy, ktorej meno ako prvý priniesol exilový portál Ľudia Bajkalu. Zosnulou má byť 28-ročná Darja Šipilovová, laborantka Irkutského vedeckovýskumného protimorového ústavu Sibíri a Ďalekého východu.

Do nemocnice v Šelechove, satelitnom meste neďaleko Irkutska, ju podľa portálu Meduza prijali 29. septembra s ťažkým zápalom pľúc. Napojili ju na pľúcnu ventiláciu a o dva dni neskôr zomrela, odborný portál ContagionLive spresňuje, že v noci z 1. na 2. októbra.

Na otázku, čo sa stalo predtým, však chýba jasná odpoveď. V obehu sú rovno tri verzie a všetky tri pochádzajú z ruských médií.

Prvá a najcitovanejšia hovorí, že pri odbere vzoriek rozbila skúmavku so živými baktériami. Regionálne médiá sa pri nej odvolávajú na nemenované zdroje blízke bezpečnostným zložkám. Americký týždenník Newsweek dodáva, že o nehode mala hovoriť priamo kolegom.

Podľa druhej verzie, ktorú uvádza aj Meduza, ju prijali s pľúcnym morom po návrate z Thajska. Tretiu pridal telegramový kanál Mash napojený na ruské úrady, podľa ktorého ochorela po pracovnej ceste do Burjatska pri hraniciach s Mongolskom.

Práve tretia verzia priniesla najzaujímavejší moment celého prípadu. Šéf Burjatska Alexej Cydenov ju totiž poprel tvrdením, že žena republiku vôbec nenavštívila, pričom v tom istom príspevku napísal, že zomrela na mor. Stal sa tak doposiaľ jediným predstaviteľom, ktorý slovo „mor“ oficiálne použil. Príspevok neskôr upravil na opatrnejšiu formuláciu, že zomrela na mor len „možno“.

Oficiálna verzia: nič sa nestalo

Federálne úrady odvtedy držia jednotnú líniu. Ruský úrad pre ochranu verejného zdravia (Rospotrebnadzor) tvrdí, že v biologických vzorkách zosnulej sa nenašli žiadne mikroorganizmy súvisiace s jej profesionálnou činnosťou a že v ústave nedošlo k nehode pri práci s patogénmi. Medzi jej kontaktmi podľa úradu odhalili len dva prípady covidu a dva rinovírusu.

Gubernátor Irkutskej oblasti Igor Kobzev doplnil, že špeciálna odborná komisia určila ako príčinu smrti zápal pľúc neznámeho pôvodu. Pripustil, že v médiách sa objavili rôzne interpretácie udalostí, no situáciu označil za stabilnú.

„Situácia zostáva pod našou kontrolou a pod kontrolou odborníkov,“ povedal podľa portálu Euronews. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov novinárom odkázal, nech sa držia oficiálnych vyhlásení a nie fám a špekulácií.

Aká je realita v teréne?

Opatrenia v regióne napriek tomu vyzerajú dosť nezvyčajne na to, že situácia má byť stabilná. Podľa Euronews umiestnili od piatka vyše 60 zamestnancov protimorového ústavu do izolácie priamo v budove, kde pracujú. Príbuzný jedného z nich pre regionálny projekt Rádia Slobodná Európa/Rádia Sloboda (RFE/RL) opísal, že spia na podlahe a na stoličkách, lebo postele nemajú k dispozícii, a jedlo im rodiny nosia cez kontrolné stanovisko. Do soboty pritom podľa neho nemal nikto pozitívny test.

Karanténu zaviedli aj v troch mestských nemocniciach v Irkutsku, v detskej nemocnici, v pôrodnici a v okresnej nemocnici v Šelechove. Má trvať tri týždne a návštevy sú zakázané. Jednej matke v pôrodnici mali podľa Ľudí Bajkalu lekári dokonca potvrdiť, že dôvodom opatrení je priamo mor a manžela do zariadenia nepustili, hoci rodina mala zaplatený kontrakt na partnerský pôrod.

Ďalší zdroj z rezortu zdravotníctva pre Ľudí Bajkalu tvrdí, že lekári v Irkutsku už o more hovoria otvorene, hoci v dokumentoch rozosielaných nemocniciam táto diagnóza nefiguruje. „Pri pľúcnom more sa karanténne obmedzenia neuvaľujú na vybrané zariadenia, ale na všetky naraz,“ dodal.

K tvrdeniam sa zároveň pridávajú ďalšie pomerne rozsiahle opatrenia. V hlinikárni v Šelechove zaviedli povinné rúška, čo riaditeľ závodu označil za prevenciu so slovami, že lepšie je byť opatrný. Od 1. októbra navyše podľa Ľudí Bajkalu sprevádzajú príslušníci FSB sanitky, ktoré vozia kontakty zosnulej na vyšetrenia. Polícia podľa denníka The Moscow Times začala trestné konanie pre možné porušenie zdravotných bezpečnostných predpisov s následkom smrti a úrady zrušili plánované verejné podujatia v Irkutsku.

Pod lekárskym dohľadom je 197 ľudí, z toho vyše sto na nemocničných oddeleniach. Rovnaké číslo k 2. októbru uvádza aj ruský denník Izvestija.

Rospotrebnadzor doteraz nevysvetlil, prečo bolo pri negatívnych testoch potrebné izolovať desiatky zamestnancov a naraz obmedziť chod viacerých zdravotníckych zariadení.

Časť stôp medzitým zmizla

Pozornosť priťahuje aj to, čo sa z internetu stratilo. Samospráva mesta Bajkalsk v Irkutskej oblasti 3. októbra vyzvala obyvateľov, aby necestovali do Šelechova pre neoficiálne správy o diagnostikovanom more, príspevok však neskôr zmazala.

Podľa Meduzy päť príspevkov o šírení moru v Šelechove zmazala aj prokremeľská televízia REN TV. Americký týždenník Time zase upozorňuje, že časť ruských mediálnych správ o prípade už nie je dostupná online.

Americké ministerstvo zdravotníctva pre Time zároveň uviedlo, že Centrá pre kontrolu a prevenciu chorôb situáciu pozorne sledujú spolu s ministerstvom zahraničia. Šéf americkej diplomacie Marco Rubio povedal, že zrejme išlo o nakazeného pracovníka laboratória a existuje obava, že sa nákaza mohla šíriť aspoň interne, čo podľa neho vysvetľuje karantény. Washington zároveň podľa portálu ContagionLive vyzval Moskvu, aby presné informácie zdieľala rýchlo.

Mor je nebezpečný, porovnanie s covidom však nesedí

Mor spôsobuje baktéria Yersinia pestis, teda tá istá, ktorá v 14. storočí stála za pandémiou čiernej smrti. Tej sa pripisuje 25 až 50 miliónov obetí. Má tri formy - bubonickú, septikemickú a pľúcnu, pričom pľúcna je jediná, ktorá sa ľahko prenáša medzi ľuďmi kvapôčkami pri blízkom kontakte.

Inkubačná doba je extrémne krátka, len zhruba jeden deň. Bez liečby je takmer vždy smrteľná a aj pri liečbe zomiera približne 30 percent nakazených.

Porovnania s prvými dňami pandémie covidu, ktoré sa objavili na sociálnych sieťach, však podľa odborníkov nesedia. Mikrobiológ Simon Clarke z University of Reading pre Timezdôraznil, že ide o úplne iné ochorenie. „Mor spôsobuje baktéria a dá sa spravidla liečiť antibiotikami, ak sa zachytí rýchlo,“ povedal.

Opatrnosť odporúča aj pri verzii o rozbitej skúmavke. Podľa neho by sa totiž muselo pokaziť mimoriadne veľa vecí, aby sa laborant nakazil práve takto.

Pandémia covidu sa už dávno skončila, niektoré udalosti z jej čias doznievajú dodnes. V Maďarsku spustili vyšetrovanie nákupu tisícok pľúcnych ventilátorov:

zdielať
zdielať
sledovať
mReportér edit
Komentáre k článku
Zdielajte článok
Sledujte ta3 na Google news po kliknuti zvoľte "Sledovať"