Čo ak by Trump zaútočil na Kanadu? Šance sú malé, ale nie nulové. Premiér priznal, že sa na to pripravovali
Kanada sa po desaťročiach úzkeho spojenectva so Spojenými štátmi zaoberá scenárom, ktorý bol ešte donedávna prakticky nepredstaviteľný – možným vojenským útokom svojho južného suseda. Pravdepodobnosť americkej invázie je podľa odborníkov veľmi nízka, opakované vyjadrenia prezidenta USA Donalda Trumpa o Kanade ako 51. štáte však zmenili spôsob, akým Ottawa uvažuje o vlastnej bezpečnosti.
Kanadský premiér Mark Carney minulý týždeň priznal, že jeho krajina sa pripravovala aj na takýto krajný scenár. Ako upozorňuje portál BBC, Carney zdôraznil, že riziko je nízke a útok veľmi nepravdepodobný. Napriek tomu je podľa neho povinnosťou vlády zvažovať všetky možnosti v čase, keď sa vzťahy medzi Kanadou a USA pod Trumpovým vedením menia.
„Je to jednoducho riadenie rizík,“ povedal Carney pre denník New York Times.
K úvahám o možnom konflikte prispeli Trumpove globálne clá aj jeho opakované vyjadrenia o tom, že by sa Kanada mala stať 51. štátom USA. Kanadská armáda preto modelovala aj možný americký útok.
Samotný Trump pritom ešte v roku 2025 tvrdil, že použitie vojenskej sily proti Kanade je „veľmi nepravdepodobné“. Namiesto toho avizoval pokračovanie ekonomického tlaku s cieľom dosiahnuť svoje politické zámery.
„Prezident Trump urobil pre ochranu skvelých ľudí Kanady viac než ktokoľvek iný,“ uviedol tento týždeň Biely dom vo vyjadrení pre BBC.
Kanaďania sa útoku obávajú
Aj vojenskí odborníci, ktorých oslovila BBC, považujú inváziu za veľmi nepravdepodobnú. Poukazujú najmä na rozsiahlu obrannú spoluprácu oboch krajín. Napriek tomu sa táto možnosť dostala aj do povedomia kanadskej verejnosti.
Po januárovej americkej operácii vo Venezuele, pri ktorej Spojené štáty zajali Nicolása Madura, prieskum spoločnosti Leger naznačil, že viac než 30 percent Kanaďanov považuje americkú inváziu za pravdepodobnú.
Generálporučík Christopher Coates, ktorý počas 34-ročnej kariéry v kanadskom kráľovskom letectve zastával viacero vysokých funkcií, pre BBC povedal, že vojna medzi oboma krajinami by bola mimoriadne komplikovaná a len ťažko predstaviteľná.
„Celú svoju kariéru som pôsobil vo vojenských operáciách a nikdy sme neuvažovali o možnosti, že by vojenský útok mohol prísť z územia USA,“ uviedol.
Kanada a USA sú členmi NATO, spolupracujú pri obrane Arktídy prostredníctvom Severoamerického veliteľstva protivzdušnej obrany (NORAD) a pravidelne si vymieňajú spravodajské informácie.
Aj preto si Coates myslí, že prípadný americký útok by sa pravdepodobne nezačal klasickou ozbrojenou inváziou. Mohol by mať diskrétnejšiu podobu, napríklad kybernetických útokov.
Strach z USA má historické korene
Dnešné mimoriadne úzke vzťahy medzi oboma krajinami nie sú samozrejmosťou. Po druhej svetovej vojne sa Kanada a USA stali prirodzenými spojencami a ich ekonomiky, armády aj kultúry sa výrazne prepojili. Vzťahy však neboli vždy priateľské.
Výskumník Kanadského vojnového múzea Tim Foran pre BBC pripomenul, že odpor voči americkej expanzii v 18. a 19. storočí je jedným z prvkov, na ktorých sa formovala kanadská identita.
„Strach zo Spojených štátov je základnou súčasťou politického projektu, ktorým je Kanada,“ povedal.
Územia, z ktorých neskôr vznikla Kanada, zostali lojálne britskej korune v čase, keď sa americké kolónie vzbúrili. USA sa následne pokúsili preniknúť do britských severoamerických kolónií. V roku 1775 ovládli Montreal a takmer dobyli Quebec.
Počas vojny v roku 1812 Američania opakovane napádali Hornú Kanadu, Dolnú Kanadu aj prímorské kolónie. Konflikt sa skončil patovou situáciou. Britské jednotky počas vojny v rámci odvety vypálili Biely dom.
Podľa Forana sa vtedajšie kolónie pri obrane spoliehali na Veľkú Britániu a jej Kráľovské námorníctvo, ako aj na pôvodné obyvateľstvo, ktorého príslušníci zastávali významné veliteľské úlohy.
Kanada uvažovala o možnej vojne s USA aj po prvej svetovej vojne, keď rástla americká moc a vplyv. Vznikol dokonca plán založený na tajných cestách kanadských armádnych dôstojníkov do amerických pohraničných miest. Vydávali sa za turistov, fotografovali mosty a cesty a rozprávali sa s miestnymi obyvateľmi, aby získali informácie o potenciálnom protivníkovi.
Aj vtedy bola vojna málo pravdepodobná. Podľa výskumníka Kanadského vojnového múzea Andrewa Burtcha však chcela byť krajina pripravená. „To je súčasť toho, čo armády robia. Predstavujú si najrôznejšie scenáre,“ vysvetlil.
Armáda by prešla na partizánsky boj
Podľa Matthewa Schmidta, docenta národnej bezpečnosti na University of New Haven v Connecticute, je už samotný fakt, že Kanada o takomto scenári uvažuje, dôkazom výraznej zmeny svetového poriadku.
Kanadskí predstavitelia si podľa neho musia položiť aj nepríjemnú otázku, do akej miery chcú pokračovať v úzkej spolupráci s americkou armádou. Tá totiž zároveň poskytuje Spojeným štátom množstvo informácií, ktoré by teoreticky mohli byť proti Kanade využité. „Skutočne to poškodzuje vzťahy so Spojenými štátmi a existuje tu určitá miera oprávneného strachu,“ povedal Schmidt pre BBC.
Zatiaľ čo Američania podľa neho nemusia Trumpove výroky o 51. štáte brať vážne, Kanaďania ich vnímajú podstatne citlivejšie a pripravujú sa aj na možnosť obrany.
BBC s odvolaním sa na kanadský denník Globe and Mail pripomína model, s ktorým pracovala kanadská armáda.
Podľa neho by americké sily mohli strategické pozície Kanady ovládnuť približne do jedného týždňa.
Kanadská armáda by bola rýchlo početne prečíslená a jej jednotky by preto museli prejsť k spôsobu boja pripomínajúcemu partizánsku vojnu. Kanada by zároveň požiadala spojencov, napríklad Francúzsko a Britániu, o podporu a pomoc pri obrane.
Model útoku prvýkrát za storočie
Má ísť o prvý prípad približne za sto rokov, keď Kanada modelovala americký útok.
Coates však upozornil, že ide o jednoduchšiu formu vojenského plánovania. Kanada podľa neho na rozdiel od niektorých spojencov v NATO zaostáva v príprave reakcie na prípadnú pozemnú inváziu a v čase nepredvídateľnej geopolitickej situácie sa tento náskok snaží dohnať.
Naznačuje to aj nedávna výzva šéfa kanadskej obrany na výrazné rozšírenie ozbrojených síl vrátane možnosti vytvoriť zbor až 300-tisíc občanov so základným vojenským výcvikom.
Ani pre USA by však útok nebol jednoduchý. Schmidt sa domnieva, že americké vedenie by malo problém získať podporu vlastnej armády.
„Myslím si, že veľké množstvo amerických dôstojníkov by odstúpilo, keby dostali rozkaz napadnúť Kanadu,“ povedal. „Považovali by ho za nezákonný a nemorálny.“
Kanadskí a americkí vojaci spolu pravidelne cvičia a podľa Schmidta medzi nimi existuje vzájomný rešpekt. Ak by však vzťahy napriek tomu dospeli až k ozbrojenému konfliktu, USA by sa podľa neho pravdepodobne sústredili na získanie cenných kanadských surovín, napríklad ropy a nerastov, a na odstránenie politického vedenia krajiny.
„Videli by sme typ operácie, ktorý by možno pripomínal to, čo sme videli vo Venezuele,“ uviedol v súvislosti s americkou operáciou, pri ktorej bol zajatý Maduro.
Schmidt uznáva výraznú prevahu amerických ozbrojených síl. Zároveň však tvrdí, že pri porovnaní kvality jednotlivých jednotiek by kanadskí vojaci dokázali klásť odpor.
Na začiatku septembra rozpútali USA a Kanada colnú vojnu. Viac sa dozviete z videa nižšie.
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"