Hlboko pod Uralom sa skrýva ruský „stroj súdneho dňa“. „Mŕtva ruka“ má zabezpečiť odvetu aj po zničení velenia
V ruskom pohorí Ural sa nachádza rozsiahly podzemný vojenský komplex, ktorý má byť súčasťou systému riadenia jadrových síl známeho na Západe ako „Mŕtva ruka“.
Investigácia Dossier Center dánskeho Danwatch a britského denníka The Sunday Times na základe dokumentov o výstavbe a vybavení komplexu zistila, že objekt ukrýva rozsiahlu sieť tunelov, komunikačných centier a technologických zariadení.
Komplex s označením Objekt 1335 a krycím názvom „Grotto“ sa nachádza v hore Kosvinsky Kamen vo Sverdlovskej oblasti. Jeho výstavba sa začala v 80. rokoch a pokračovala aj po rozpade Sovietskeho zväzu. V polovici 2000 rokov sa začala rozsiahla modernizácia a v roku 2005 mal byť podľa bývalého generálmajora Viktora Khalina vytvorený nový prvok systému Perimeter.
Podzemné mesto ukryté v hore
Rozsah stavby naznačujú aj údaje z dokumentov o nákupoch. Na komplex bolo podľa zistení použitých približne 22-tisíc ton ocele, čo zodpovedá hmotnosti približne troch Eiffelových veží. Nakúpilo sa aj približne 56-tisíc ton cementu a najmenej 13-tisíc ton piesku. Dokumenty hovoria najmenej o 24 samostatných podzemných priestoroch, pričom hlavný a núdzový východ od seba delí približne 2,5 kilometra.
Komplex má vlastné komunikačné a podporné systémy. V roku 2019 tam bolo napríklad zakúpené chladiace zariadenie s výkonom približne päť megawattov. Vojenské objekty zároveň sprevádzala výstavba nového mestečka Kytlym s bytmi, štôlkou, klinikou a ďalšou infraštruktúrou pre vojakov.
„Stroj súdneho dňa“
Perimeter vznikol ešte v Sovietskom zväze počas studenej vojny. Jeho úlohou bolo zabezpečiť možnosť odvetného jadrového úderu aj v prípade, že by prvý útok zničil vedenie krajiny, hlavné veliteľské stanovištia a bežné komunikačné linky. Práve preto sa systém v západných zdrojoch spája s označením „stroj súdneho dňa“ a prezývkou „Mŕtva ruka“.
Súčasťou systému boli aj takzvané veliteľské rakety, ktoré neniesli jadrovú hlavicu, ale komunikačné zariadenia schopné odovzdať príkazy zostávajúcim raketovým jednotkám.
Dôležitou otázkou však zostáva, do akej miery môže systém fungovať bez človeka. Historicky Perimeter automatizoval prenos príkazu, konečné rozhodnutie však zostávalo na obsluhe chráneného veliteľského stanovišťa. Jadrový expert Pavel Podvig upozorňuje, že neexistujú dokumenty dokazujúce, že by sovietsky Perimeter niekedy fungoval v plne automatickom režime.
Modernizovaná „Mŕtva ruka“
Viktor Khalin, ktorý sa podieľal na pôvodnom vývoji systému a neskôr aj na jeho modernizácii, však tvrdí, že dnešná verzia umožňuje odvetný úder v automatickom aj neautomatickom režime. V automatickom režime by po predchádzajúcej aktivácii systému a splnení stanovených podmienok už nemusela nasledovať ďalšia ľudská autorizácia.
Americký expert Andy Weber označuje Objekt 1335 za pravdepodobnú súčasť systému Perimeter. Zároveň uvádza, že ruské vedenie dlhodobo vníma riziko takzvaného „dekapitačného“ útoku, pri ktorom by bolo zničené politické a vojenské vedenie krajiny. Moskva podľa neho modernizáciou systému demonštruje dôraz na jadrové odstrašenie.
Význam systému nadobúda nový kontext aj po zmene ruskej jadrovej doktríny v novembri 2024. Tá rozšírila okolnosti, za ktorých Moskva pripúšťa použitie jadrových zbraní. Podľa zistení investigácie tak vzniká kombinácia modernizovaného systému odvetného úderu a širšie definovaných podmienok na použitie jadrových zbraní.
Tisíce jadrových hlavíc sú pripravené, kto môže stlačiť pomyselný gombík? Historik vysvetľuje, čo bráni katastrofe:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"