Parlament rieši zákon proti radikalizácii mládeže. Koalícia mala po odvolaní Tarabu tesnú väčšinu, Slyško opúšťa Hlas
Vo štvrtok 1. októbra sa opäť zišla Národná rada SR. Poslanci ráno pokračovali v stredajšej (30. 9.) debate o vládnom návrhu zákona, ktorý rieši ochranu mládeže pred radikalizáciou, a k tomuto bodu sa v pléne vrátili aj popoludní. Predtým sa dohodli, že budú rokovať a hlasovať len o troch návrhoch zákonov.
Plánované hlasovanie poslanci odložili o desať minút, hlasovať sa pôvodne malo o 11:00 h. Vládna koalícia si nebola istá, či má v pléne dostatok hlasov. Nezaradený poslanec Ján Ferenčák si do rokovacej sály priniesol krabicu na popcorn a Coca-Colu, informoval Denník N.
Parlament našiel väčšinu
Prvé hlasovanie parlamentu po hlasovaní o odvolaní Tomáša Tarabu prešlo tesnou väčšinou. Návrh SNS o štátnych sviatkoch podporilo 77 poslancov zo 137 prítomných.
Podpredseda Národnej rady (NR) SR za Smer-SD Tibor Gašpar novinárom povedal, že parlament funguje normálne, prijíma zákony, a tak to bude aj naďalej. Myslí si, že v parlamente bude koalícia naďalej ukazovať, že vie vládnuť a popritom sa budú riešiť otázky okolo fungovania ministerstva životného prostredia, ktoré podľa koaličnej zmluvy patrí SNS.
Na Slovensku pribudne nový pamätný deň
Na Slovensku pribudne nový pamätný deň. Pôjde o Deň štátnej vlajky SR, pripadne na 18. septembra.
Poslanci SNS, ktorí novelu predložili, chcú touto zmenou posilniť povedomie o význame štátnej vlajky ako samostatného štátneho symbolu. Pamätný deň má vytvoriť priestor na „dôstojné každoročné pripomenutie jej historického a symbolického významu, najmä vo vzdelávacom, v kultúrnom, občianskom a spoločenskom kontexte“.
Nová legislatíva má nadobudnúť účinnosť dňom vyhlásenia.
Predseda koaličnej SNS Andrej Danko ocenil prijatie novely. Mieni, že je dôležité aj v kontexte národnej politiky, aby jeden zo štátnych symbolov mal takýto dôstojný deň.
Nový Občiansky zákonník
Poslanci taktiež schválili nový Občiansky zákonník. Stojí za ním ministerstvo spravodlivosti. To argumentuje, že doterajšia podoba bola nedostatočná. Nový Občiansky zákonník má podľa neho v sebe obsiahnuť úpravu čo najväčšieho rozsahu súkromnoprávnych vzťahov, čím sa zabezpečí jednotnosť a prehľadnosť právneho systému.
Opozičné KDH nový Občiansky zákonník víta, pri hlasovaní v NR SR ho podporilo. Argumentuje, že je to zákon, ktorý pripravili odborníci, nie politici.
„Doteraz sme žili podľa zákona z roku 1964. Napísali ho za socializmu a na bežné životné situácie nedával odpoveď. Tento zákon nepísali politici. Napísali ho odborníci. Nie je to zákon vlády, je to zákon odborníkov. Preto sme ho podporili už v prvom čítaní a dnes sme zaň zahlasovali. Dobrý zákon podporíme, zlého ministra odvoláme. Jedno druhému neprekáža,“ skonštatoval poslanec a predseda KDH Milan Majerský.
Schválenie nového Občianskeho zákonníka víta aj minister spravodlivosti Boris Susko (Smer-SD). Označil ho za moderný kódex, ktorý zodpovedá dnešným podmienkam a je porovnateľný s európskymi krajinami. Poďakoval všetkým poslancom, ktorí zaň zahlasovali. Ocenil, že „najväčšia reforma slovenského súkromného práva za 60 rokov sa nestala rukojemníkom politiky“.
Poslanci zároveň schválili aj dva pozmeňujúce návrhy opozičného KDH, riešia inštitút podzáložného práva aj inštitút súkromného fondu.
Plénum sa vrátilo k zákonu o radikalizácii
Poslanci v pléne pokračujú v rozprave o vládnom návrhu zákona o integrovanom systéme ochrany pred radikalizáciou a mobilizáciou k násiliu. Materiál z dielne ministerstva školstva je v prvom čítaní a v stredu ho v pléne predstavil minister školstva Tomáš Drucker (Hlas-SD).
Návrh má zaviesť mechanizmus koordinovaného vyhodnocovania rizík radikalizácie a mobilizácie k násiliu. Jeho najspornejšou časťou je stanovenie vekovej hranice 16 rokov na vytvorenie a používanie účtu na sociálnych sieťach. Rezort rozlišuje medzi radikalizáciou, teda zmenou postojov smerom k odmietaniu princípov demokratického a právneho štátu, ktorá sama osebe nemusí viesť k násiliu, a mobilizáciou k násiliu, pri ktorej už vzniká pripravenosť alebo vôľa násilie použiť.
Rokovanie o zákone sa zrýchlilo po útoku na základnej škole v Staškove. Poslanci v utorok predradili návrh na odvolanie Tarabu, čím sa prerokovanie tohto zákona posunulo.
Poslanci sa zároveň dohodli, že o návrhu budú rokovať aj po 19:00 h, až kým ho neprerokujú, takže rozprava môže pokračovať do noci. Hlasovať o ňom však vo štvrtok nebudú, zákon je v prvom čítaní a schvaľovať ho budú v skrátenom legislatívnom konaní.
Taraba je už v parlamente
Do poslaneckých lavíc sa zároveň od štvrtka vrátil exminister životného prostredia Tomáš Taraba. Deje sa tak potom, ako mu parlament vyslovil nedôveru a prezident SR Peter Pellegrini ho v stredu (30. 9.) z funkcie odvolal. Informáciu o uplatňovaní poslaneckého mandátu Tarabu v pléne predniesol šéf mandátového a imunitného výboru Marián Saloň (Smer-SD).
Taraba, ktorý sa do parlamentu v posledných voľbách dostal na kandidátke SNS, bude v Národnej rade SR pôsobiť ako nezaradený poslanec. Z parlamentu zároveň odišiel Milan Garaj, ktorý bol náhradníkom na neuplatňovaný mandát Tarabu. Garaj pôsobil v klube SNS. Ten bude mať po jeho odchode osem členov, čiže dostatočný počet na fungovanie klubu.
Slyško opúšťa poslanecký klub Hlasu-SD
Poslanecký klub koaličného Hlasu-SD opúšťa poslanec Národnej rady (NR) SR Peter Slyško, zároveň odchádza aj zo strany. Oznámil to na tlačovej konferencii práve bývalý minister životného prostredia Tomáš Taraba, na ktorej sa predstavil spolu so Slyškom.
Taraba ho považuje za svojho politického spojenca. Slyško neopúšťa podľa Tarabu klub Hlasu-SD preto, aby šiel proti vláde, ale aby mohli spolu slobodne pôsobiť v NR SR. Taraba avizuje, že je spolu so Slyškom pripravený s koalíciou viesť korektnú diskusiu a nechce ísť proti vláde. Chce byť „veľmi aktívny“ poslanec.
Hnutie Slovensko neočakáva predčasné voľby
Opozičné Hnutie Slovensko nepredpokladá, že by sa v súčasnosti konali predčasné voľby. Kritizuje takéto vyjadrenia predstaviteľov iných opozičných strán. Myslí si, že voličov rečami o konci vlády a predčasných voľbách zavádzajú. Vyplýva to z vyjadrenia lídra hnutia a poslanca Igora Matoviča.
„Je nám veľmi ľúto, že v tejto situácii - kedy aj priemerný opozičný volič vidí, aká je pravda, že opozícia spolu s Andrejom Dankom (SNS) pomohla Robertovi Ficovi (Smer-SD) vyriešiť problém a že žiadne predčasné voľby nebudú - lídri opozície stále snívajú svoj sen o predčasných voľbách. Je to, bohužiaľ, klamanie,“ skonštatoval.
Matovič pripomenul, že hnutie od začiatku upozorňovalo, že opozícia musí zahlasovať za odvolanie Tomáša Tarabu z postu ministra životného prostredia, no nebude to viesť k predčasným voľbám. Vyzval opozičných predstaviteľov, aby v ľuďoch nevytvárali falošné nádeje. Nemyslí si, že takýmto spôsobom porazia súčasnú koalíciu v ďalších voľbách do NR SR. „Omnoho viac by sa lídri opozície mali sústrediť na to, aby sa začali rozprávať s druhou najsilnejšou opozičnou stranou, Hnutím Slovensko. Ani jeden prieskum od volieb neukázal, že to dokážu spraviť bez nás. Za tri roky nevynaložili žiadnu snahu o akékoľvek stretnutie,“ dodal.
Podnety na Kaliňáka a Barteka
Hnutie Slovensko tiež podalo podnety na Výbor Národnej rady SR pre nezlučiteľnosť funkcií. Minister obrany Robert Kaliňák (Smer-SD) je podľa neho v konflikte záujmov vo vzťahu k zbrojárskemu holdingu CSG. Poslanec NR SR Michal Bartek (Hlas-SD) má zase tajiť príjmy. Informoval o tom hovorca hnutia Matúš Bystriansky.
„Robert Kaliňák ako konateľ a spoločník svojej spoločnosti Kallan Consulting minimálne v rokoch 2022 a 2023 vykonával lobistickú činnosť pre túto spoločnosť. Loboval najmä v Spojených arabských emirátoch v prospech nákladných bojových vozidiel Tatra. Túto činnosť alebo odmenu za túto činnosť poberal dokonca aj v roku 2024 potom, čo sa stal ministrom obrany,“ pripomenul poslanec NR SR Igor Dušenka (Slovensko - Za ľudí).
Podnet na poslanca Barteka sa má podľa hovorcu hnutia týkať jeho majetkového priznania za rok 2023, v ktorom nepriznal príjmy z výkonu verejnej funkcie, keď bol poslancom Trenčianskeho samosprávneho kraja, za rok 2022 vo výške takmer 2 000 eur.
Podmienky na doplácanie prostriedkov na šport sa majú upraviť
Časové podmienky potrebné na doplatenie zadržaných prostriedkov zo štátneho rozpočtu na športovú činnosť by sa mohli upraviť. Vyplýva to z novely zákona o športe, ktorú posunuli poslanci do druhého čítania. Za návrhom stojí Pavel Ľupták (nezaradený).
Po novom by mohlo stačiť, aby osoba preukázala splnenie podmienok spôsobilosti prijímateľa verejných prostriedkov do 45 dní od straty spôsobilosti, aby sa jej doplatili peniaze.
V súčasnosti je možnosť doplatenia zadržaných prostriedkov viazaná na dátum 30. novembra príslušného roka. Tento pevný dátum sa má nahradiť jednotnou lehotou 45 dní. Počítala by sa od straty spôsobilosti prijímateľa verejných prostriedkov alebo od jej dočasného pozastavenia.
Situáciu v parlamente vo štvrtok sleduje redaktorka Dominika Paňková. Pozrite si jej živý vstup pred hlasovaním:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"