Rekordne drahá nafta, rozdielne dane. V ktorých európskych krajinách vodiči platia štátu najviac?
Cena nafty v Európskej únii dosiahla rekordnú úroveň a na čerpacích staniciach je už drahšia než benzín. Výraznú časť sumy, ktorú vodiči zaplatia za liter, však tvoria dane a medzi jednotlivými krajinami sú v ich výške výrazné rozdiely.
Nafta je v súčasnosti najdrahším palivom na európskych čerpacích staniciach. Podľa týždenného bulletinu Európskej komisie dosiahol jej vážený priemer v EÚ 21. septembra 2026 2,226 eura za liter. Ide o najvyššiu hodnotu od začiatku sledovania údajov v roku 2005. O vývoji cien a daňovom zaťažení informoval portál Euronews.
Cena nafty bola o 13,4 centa za liter vyššia než pri benzíne Euro-super 95. Naplnenie 50-litrovej nádrže tak vyjde približne na 111 eur. Z tejto sumy pripadá približne 40 percent na dane.
Pri nafte predstavovalo priemerné daňové zaťaženie v EÚ 0,861 eura za liter, teda 38,6 percenta konečnej ceny. Pri benzíne to bolo 0,981 eura, približne o 12 centov viac.
Naftu zdražila energetická kríza
Na rast cien výrazne vplýva vojna s Iránom, ktorá sa začala vo februári a narušila energetické toky cez Hormuzský prieliv. Nafta bola zasiahnutá výraznejšie a jej priemerná cena v EÚ od konca februára vzrástla približne o 40 percent.
K rastu cien prispeli aj rafinérske marže. Odborníci Európskej centrálnej banky odhadujú, že v treťom septembrovom týždni zvýšili cenu nafty o 0,41 eura za liter. To predstavovalo približne 19 percent sumy, ktorú za palivo zaplatili vodiči.
Podľa odborníkov ECB by ceny mohlo výraznejšie stlačiť „ukončenie vojny na Blízkom východe, normalizácia tokov cez Hormuzský prieliv a obnovenie globálnej rafinérskej činnosti“.
Prečo je diesel zdaňovaný menej?
Nižšie zdanenie nafty v porovnaní s benzínom nie je novým javom. Pravidlá EÚ stanovujú minimálnu spotrebnú daň na naftu vo výške 0,33 eura za liter, zatiaľ čo pri benzíne je minimum 0,359 eura.
Väčšina členských štátov zachováva rozdiel aj vo vlastných sadzbách. Dlhodobo sa to odôvodňuje podporou dopravcov, poľnohospodárov a ďalších podnikov, ktoré vo väčšej miere využívajú naftu.
Už v roku 2015 organizácia Transport & Environment vypočítala, že Európania platili na daniach v priemere o 14 centov viac za liter benzínu než za liter nafty. Rozdiel podľa Euronews pretrváva aj o desať rokov neskôr.
Európska komisia pritom v roku 2021 navrhla, aby sa zdaňovanie palív určovalo podľa ich energetického obsahu namiesto objemu. Takáto zmena by cenovú výhodu nafty zrušila. Návrh si však vyžaduje súhlas všetkých 27 členských štátov a kompromisný text z novembra 2025 jednomyseľnú podporu nezískal.
Ako sa daň z nafty počíta?
Zdanenie nafty prebieha v dvoch základných krokoch. Najskôr sa uplatní spotrebná daň, ktorá predstavuje pevnú sumu za liter. Niektoré krajiny k nej pridávajú napríklad uhlíkovú daň alebo ďalšie poplatky.
Následne sa na cenu vrátane týchto daní uplatní DPH. Ide teda v podstate aj o „daň z dane“. Sadzby DPH sa v EÚ výrazne líšia – od 17 percent v Luxembursku až po 27 percent v Maďarsku.
Desať krajín s najvyššou daňou
Rebríček porovnáva sumu daní zaplatenú za jeden liter nafty, nie podiel daní na konečnej cene na čerpacej stanici.
10. Grécko – 0,855 eura za liter
Grécko uplatňuje spotrebnú daň 0,41 eura za liter, ktorá sa od júla 2017 nezmenila, a 24-percentnú DPH. Ďalšie dane predstavujú približne 0,014 eura za liter.
Dane tvoria 38,4 percenta z konečnej ceny 2,224 eura za liter. Nafta je pritom zdanená o 28,6 centa menej než benzín, čo je najväčší rozdiel v EÚ.
9. Rakúsko – 0,897 eura za liter
Rakúsko kombinuje daň z minerálnych olejov vo výške 0,378 eura za liter s uhlíkovou daňou približne 0,145 eura. Následne sa uplatňuje 20-percentná DPH.
Dane tvoria 40,1 percenta z ceny 2,238 eura za liter.
8. Litva – 0,945 eura za liter
Litva má pevnú sadzbu spotrebnej dane na naftu 0,50 eura za liter. K nej pridáva zložku za emisie CO₂ vo výške 0,0536 eura a následne 21-percentnú DPH.
Dočasné zníženie pevnej časti dane na 0,45 eura za liter, ktoré vláda schválila v apríli v reakcii na konflikt na Blízkom východe, sa skončilo 15. júna.
Celkové dane predstavujú 41,9 percenta z ceny 2,258 eura za liter.
7. Francúzsko – 1,005 eura za liter
Francúzska spotrebná daň na naftu predstavuje 0,6075 eura za liter. K nej sa pridáva 20-percentná DPH.
Celkové daňové zaťaženie dosahuje 42,2 percenta z ceny 2,383 eura za liter.
6. Holandsko – 1,006 eura za liter
Holandsko má najdrahšiu naftu v EÚ, keď liter stojí 2,579 eura. Z hľadiska samotného daňového zaťaženia však obsadilo šieste miesto.
Spotrebná daň predstavuje 0,55 eura za liter, zatiaľ čo pri benzíne je 0,84 eura. Nafta je tak zdanená o 26,7 centa menej než benzín.
5. Belgicko – 1,014 eura za liter
Belgicko uplatňuje na benzín aj naftu rovnakú spotrebnú daň 0,600 eura za liter. Keďže nafta má vyššiu cenu pred zdanením, 21-percentná DPH spôsobuje, že celkové daňové zaťaženie nafty je o 6,9 centa vyššie než pri benzíne.
Dane predstavujú 42,5 percenta z ceny 2,387 eura za liter.
4. Nemecko – 1,024 eura za liter
Nemecko uplatňuje energetickú daň 0,4704 eura za liter a poplatok za emisie uhlíka vo výške 0,162 eura. Následne sa pridáva 19-percentná DPH.
Dane tvoria 41,7 percenta z ceny 2,457 eura za liter.
Od 1. októbra sa však situácia mení. Bundestag 25. septembra schválil zníženie energetickej dane o 14,04 centa na obdobie do 31. decembra. Vrátane DPH by to malo znamenať úsporu približne 17 centov za liter.
3. Fínsko – 1,030 eura za liter
Fínsko vyberá spotrebnú daň 0,511 eura za liter a DPH 25,5 percenta, čo je druhá najvyššia sadzba v EÚ.
Dane predstavujú 40,3 percenta z ceny 2,555 eura za liter.
2. Taliansko – 1,034 eura za liter
Podľa údajov Európskej komisie z 21. septembra stál liter nafty v Taliansku 2,281 eura. Vtedy platná spotrebná daň bola 0,5729 eura a spolu s 22-percentnou DPH predstavovali dane približne 0,984 eura za liter.
Situácia sa však 26. septembra zmenila. Spotrebná daň vzrástla na 0,6229 eura, keďže vláda znížila rozsah dočasného daňového zvýhodnenia. Táto sadzba platí do 5. októbra.
Ak by sme pre ilustráciu ponechali rovnakú cenu nafty 2,281 eura za liter, vyššia spotrebná daň by spolu s DPH zvýšila celkové daňové zaťaženie na približne 1,034 eura, teda 45,3 percenta.
1. Dánsko – 1,081 eura za liter
Najvyššie daňové zaťaženie nafty má Dánsko. Spotrebná daň vo výške 4,261 dánskej koruny za liter predstavuje približne 0,571 eura. Ďalších 0,511 eura pridáva 25-percentná DPH.
Dane tak tvoria 42,3 percenta z ceny 2,555 eura za liter.
Úľavy už pripravujú viaceré krajiny
Rebríček sa môže meniť, keďže vlády reagujú na rekordné ceny pohonných látok snahou zmierniť ich dopad na vodičov. Cena bežnej nafty na Slovensku vzrástla na 1,95 eura za liter.
Dosiahla najvyššiu úroveň od roku 2009, keď Štatistický úrad SR začal viesť týždenné záznamy, zatiaľ čo benzín prekonal ceny z leta 2022. Vláda zaviedla od 1. októbra 2026 strop na maloobchodnú maržu pohonných hmôt vo výške najviac 0,10 €/l a zľavy na verejnú dopravu.
Nemecko od 1. októbra zníži dane z benzínu a nafty približne o 17 centov za liter vrátane DPH. V Česku má zníženie dane z nafty priniesť vodičom úsporu približne 10 centov za liter. Španielsko zase predĺžilo platnosť daňových úľav na pohonné látky.
Euronews zároveň upozorňuje, že rozdiely v cenách medzi krajinami nevytvárajú iba dane. Významnú úlohu zohrávajú aj rafinérske kapacity, možnosti dovozu a prepravy palív či schopnosť miestnych rafinérií spracovať dostupnú ropu.
Palivá u nás stoja najviac za štyri roky. Pozrite si reportáž z 22. septembra 2026:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"