Právnik: Fico môže Tarabu navrhnúť znova, Ústava to nevylučuje. Ak chce premiér predčasné voľby, musí konať rýchlo

Poslanci vyslovili Tarabovi nedôveru vďaka spojeniu opozície a koaličnej SNS. Prezidentský palác už oznámil, že hlava štátu ministra odvolá v stredu.

Bujňák pripomenul, že podobný prípad bol v novembri 1993, keď parlament vyslovil nedôveru ministrovi zdravotníctva Viliamovi Soboňovi. Bol to podľa neho historicky prvý prípad. Hlava štátu vtedy ministra odvolala a rovnako sa postupuje aj teraz.

Prezident teraz čaká na uznesenie národnej rady, ktoré je podľa právnika formalitou. Následne je povinný ministra odvolať a dočasne poveriť spravovaním rezortu iného člena vlády. V minulosti to podľa Bujňáka bol napríklad aj predseda vlády, ide však o úvahu prezidenta.

Viac k téme

Taraba padol. Ministra životného prostredia odvolali poslanci SNS spolu s opozíciou, Fico aj prezident reagujú

Nového ministra vymenúva prezident na návrh premiéra. Podľa právnika sa dlhodobo diskutuje o tom, aká je miera úvahy hlavy štátu pri takomto návrhu. Komentárová literatúra sa zhoduje, že prezident nie je automaticky viazaný návrhom predsedu vlády. Nezhodne sa však v tom, aké široké sú presne jeho právomoci.

Taraba preč a potom zas späť?

Otázkou je, či by premiér Robert Fico (Smer-SD) mohol zachrániť väčšinu v parlamente tým, že Tarabu znova navrhne, hoci podľa koaličnej zmluvy rezort patrí SNS. Bujňák vysvetľuje, že koaličná zmluva „nemá charakter všeobecne záväzného právneho predpisu“.

„To znamená, že to je v úvodzovkách len politický dokument, ktorý musia brať jednotlivé politické strany do úvahy,“ dodal. Podľa neho totiž platí, že „Ústava nevylučuje, že by predseda vlády navrhol formálne, aby bol vymenovaný ten člen vlády, ktorému bola nedávno vyslovená nedôvera“.

„Ale je jasné, že v parlamentnej forme vlády sa takéto niečo udiať nemôže,“ zdôraznil Bujňák. Práve v takom prípade by mohol prezident kandidáta odmietnuť. „Keď parlament povie, že má niekto odísť, tak to musí mať následky a nemôže to byť len iluzórne,“ hovorí právnik.

Pozrite si

Taraba bude chcieť vykonať pomstu, vyhlásil v ta3 Dubéci. Koalícia sa podľa Michelka naučí žiť v stave núdze

Vládnu väčšinu môže ovplyvniť aj možný návrat ďalších politikov do parlamentu. Pri štátnom tajomníkovi Radomírovi Šalitrošovi musí podľa Bujňáka najprv nastať odvolanie vládou, keďže štátny tajomník sa nemôže vrátiť do parlamentu, kým funkciu vykonáva.

Ak by vláda štátneho tajomníka neodvolala, hoci by sa chcel vrátiť do parlamentu, mohol by podať ústavnú sťažnosť. Rozhodovanie by však zabralo čas, cesta by podľa neho mohla byť „tŕnistá“.

Ani predčasné voľby nie sú jednoduché

Na záver sa hovorilo aj o predčasných voľbách, ktoré premiér v nedeľu spomenul ako možnosť. Podľa Bujňáka existujú dve ústavné cesty. Ústavným zákonom sa to podľa neho robiť nedá, lebo Ústavný súd vo svojom rozhodnutí z roku 2021 uviedol, že „ústavným zákonom sa nesmie skracovať volebné obdobie, pretože to je jednorazové prelamovanie Ústavy“.

Možné je to cez uznesenie parlamentu, ktoré musí navrhnúť aspoň 30 poslancov a schváliť najmenej 90. Voľby musí predseda parlamentu vyhlásiť najneskôr 110 dní pred ich konaním. Ak by sa mali konať v januári, musel by ich parlament podľa právnika schváliť počas najbližších dvoch týždňov.

Druhá cesta by bola teoretická. Ak by 75 poslancov zablokovalo parlament tým, že sa neprezentujú, a trvalo by to tri mesiace, prezident by mohol parlament rozpustiť. Bujňák zároveň upozornil, že pri skrátení volebného obdobia by sa nedali meniť volebné pravidlá, napríklad rušenie voľby poštou, lebo by to Ústavný súd s najväčšou pravdepodobnosťou pozastavil.

Pozrite si aj kompletný rozhovor s ústavným právnikom Vincentom Bujňákom: