Zachovajme pokoj v chaose, hovorí školská psychologička. Po útoku v Staškove radí, ako s deťmi hovoriť

Úlohou školského psychológa je podľa nej vytvárať v škole atmosféru bezpečia. Sú však prípady, keď je tento pocit výrazne narušený, ako pri tomto incidente. V prvej fáze je podľa Košťálovej potrebné konať razantne a zároveň pokojne.

„To, čo sa od nás očakáva ako od dospelých, je, aby sme zachovali pokoj v chaose, ktorý tam určite teraz nastal,“ uviedla. Druhá zásada je podľa nej nešíriť informácie, ktoré nie sú overené. Deti aj rodičia sa budú pýtať, čo sa stalo a či hrozí ďalšie nebezpečenstvo, a odpovedať treba len v medziach toho, čo je známe.

Varovné signály sú individuálne

Na otázku, či existujú varovné signály, ktoré by si mali všimnúť učitelia, rodičia alebo spolužiaci, odpovedala, že ide o vysoko individuálnu vec. Niekedy môže ísť o výrazné zmeny v správaní, ktoré si v školskom prostredí možno všimnúť. Dieťa sa podľa nej môže výrazne stiahnuť alebo naopak začať pôsobiť úplne inak, než naň boli okolití zvyknutí.

Viac k téme

V škole na Kysuciach napadol ôsmak nožom žiačku a dve učiteľky, jedna neprežila. Reagujú Fico aj Pellegrini

Podobne je to podľa nej so spúšťačmi. Jeden konkrétny sa podľa Košťálovej určiť nedá, príčiny sa môžu prekrývať. Dlhodobo sa môže hromadiť pocit frustrácie, že je žiak prehliadaný a nevypočutý, prísť môže konflikt v rodine alebo udalosť, ktorá bola dlhší čas skrytá.

Neprechádzajme to mlčaním

Po incidente má škola aktivovať krízový plán. Žiakov treba upokojiť a izolovať tak, aby jasne videli, že nie sú bezprostredne ohrození, prípadne školu evakuovať podľa pokynov zasahujúcich zložiek. Deti podľa nej za žiadnych okolností nemajú zostať samy do príchodu rodiča.

Kľúčová je komunikácia. „Prosím, neprechádzajme tieto incidenty nejakým mlčaním alebo bagatelizovaním,“ vyzvala Košťálová. Zároveň odporúča nevypytovať sa detí na detaily incidentu, akoby si dospelí robili vlastné vyšetrovanie, a nešpekulovať o motívoch. Vhodné je hovoriť len o tom, čo je známe, priznať, že aj ich to zasiahlo, a normalizovať prežívanie detí. Plakať aj báť sa je podľa nej v poriadku.

Písali sme

„Končatina za končatinou, prstík za prstíkom”. Na súde zazneli Samuelove hlasovky, spolužiačku, ktorú zabil, vraj miloval

V nasledujúcich dňoch pomáha návrat k bežnej rutine, no bez písomiek a skúšania. Priestor školského psychológa by mal byť dostupnejší pre tých, ktorých udalosť zasiahla. Ak niekto hovoriť nechce alebo nevie, netreba ho nútiť.

Dôležitá je aj úloha rodičov

Košťálová upozornila aj na rolu domáceho prostredia. Deti môžu reagovať až s odstupom hodín, môže sa im o incidente snívať alebo sa môžu báť zaspať. Otázky si podľa nej budú klásť aj tie, ktorých sa udalosť priamo netýkala.

Rodičom preto odporúča regulovať množstvo informácií, ktorým sú deti vystavené, a nenechávať v domácnosti nepretržite zapnuté spravodajstvo.

Pomoc školského psychológa podľa nej v takýchto prípadoch nemusí stačiť a netreba sa tváriť, že to zvládne sám. Ak sa žiak nechce v školskom prostredí k udalosti vracať, je namieste vyhľadať poradenské zariadenie. Pri zasiahnutí viacerých tried sa na krízovú intervenciu prizýva poradenské zariadenie aj zo zákona.

Rozhovor uzavrela výzvou, aby boli ľudia v náročných chvíľach k sebe tolerantní.

Rozhovor so školskou psychologičkou Luciou Košťálovou si môžete pozrieť aj vo forme videa:

Máš dobrý tip na reportáž?

Stiahni appku a pošli video zaujimavých udalostí z tvojho regiónu.

Zistiť viac