Máte doma malých milovníkov sladkostí? Cukor v detstve môže súvisieť s depresiami v dospelosti

dnes 05:45

Nová štúdia odhalila rozdiely v duševnom zdraví ľudí, ktorí mali v prvých rokoch života výrazne obmedzený príjem cukru.

Foto: Profimedia

Príjem cukru počas prvých 1 000 dní života môže mať dlhodobé súvislosti s duševným zdravím. Ide o obdobie od počatia približne do dva a pol roka, ktoré je podľa vedcov dôležité pre vývoj mozgu.

Nová štúdia, na ktorú upozornil web Euronews, naznačuje, že ľudia, ktorí mali v ranom detstve obmedzený prístup k cukru, mohli mať v dospelosti nižšie riziko úzkosti. Výsledky zároveň ukázali rozdiely v obľube sladkých potravín a v čase, keď sa u ľudí úzkosť alebo depresia objavili.

Písali sme

Slováci sa nevedia vzdať sladkého. Ročne zjeme vyše desať kíl čokolády, stále jej máme dosť aj na vývoz

Vedci skúmali povojnový prídelový systém

Výskumníci z Univerzity v Surrey v štúdii publikovanej v časopise Translational Psychiatry analyzovali zdravotné údaje viac ako 45-tisíc ľudí narodených v Spojenom kráľovstve v rokoch 1951 až 1956. Ide o obdobie, keď v krajine ešte platil prídelový systém na cukor.

Ten fungoval od roku 1940 do roku 1953 a obmedzoval spotrebu cukru u dospelých približne na 40 gramov denne. Vedci preto mohli porovnať ľudí, ktorí boli obmedzeniam vystavení ešte pred narodením a v prvých mesiacoch či rokoch života, s tými, ktorí ich nezažili.

Účastníkov rozdelili podľa toho, či prídelový systém zažili ešte v maternici a následne do šiestich, 12, 18 alebo 24 mesiacov života, prípadne iba počas tehotenstva.

Ľudia vystavení obmedzeniu počas najdlhšieho obdobia mali podľa výsledkov menšiu preferenciu sladkých potravín a o 33 percent nižšie riziko úzkosti v dospelosti v porovnaní s ľuďmi, ktorí prídelový systém nezažili.

Čítajte viac

Zdravá náhrada cukru skrýva vážne riziko. Obľúbené sladidlo zo žuvačiek a dezertov môže škodiť srdcu

Úzkosť sa objavila neskôr

Rozdiely sa týkali aj veku, v ktorom sa úzkosť alebo depresia začali prejavovať. U ľudí vystavených dlhodobému prídelovému systému bol medián veku nástupu úzkosti približne 62 rokov. V skupine bez tejto skúsenosti to bolo 55 rokov.

Výskumníci zároveň upozornili, že spotreba cukru po skončení prídelového systému výrazne vzrástla. Napriek tomu podľa nich pretrvávali rozdiely spojené s výživou v najskoršom období života.

„Napriek zvýšenej spotrebe cukru u účastníkov po skončení prídelového systému sa zdá, že včasné výživové prostredie má trvalý vplyv na duševné zdravie,“ uviedla Nophar Geifmanová, profesorka na Univerzite v Surrey a hlavná autorka štúdie.

Hana Navrátilová, hlavná autorka štúdie, hovorí, že lepšie pochopenie dlhodobého vplyvu cukru na fyzické a duševné zdravie by mohlo pomôcť pri tvorbe verejno-zdravotných opatrení aj pri zmene stravovacích návykov.

Čítajte viac

Stres ohrozuje spermie. Trauma z detstva môže poznačiť pohlavné bunky mužov a ovplyvniť ich potomkov

Prvých tisíc dní je kľúčových

Autori štúdie poukazujú na to, že prvých 1 000 dní života predstavuje významné obdobie vývoja mozgu. Výživa v tomto čase preto môže ovplyvňovať jeho štruktúru a fungovanie aj neskôr.

Jedným z možných vysvetlení sú zmeny v serotonínových dráhach. Na predchádzajúce výskumy autori nadväzujú tvrdením, že strava s vysokým obsahom cukru môže súvisieť s nižšou hustotou a dostupnosťou serotonínových neurónov, ktoré zohrávajú úlohu pri regulácii nálady.

Podľa vedcov by skoršie obmedzenie príjmu cukru mohlo tieto mechanizmy ovplyvniť. Štúdia však vychádza z údajov ľudí narodených pred desaťročiami a sleduje súvislosti medzi skorým výživovým prostredím a neskorším zdravím.

Čítajte viac