Na prvý pohľad inteligent, v skutočnosti beštia. Muž, ktorému sa všetci smiali, začal vo veľkom vraždiť ženy
Sergej Kašincev mal od detstva ochrnutú časť pravej nohy a pre nápadné krívanie sa stal terčom posmechu. Problémy mal aj doma, neskôr sa dopúšťal krádeží a násilia. Po prvej vražde strávil desať rokov vo väzení, no po prepustení sa začala séria ďalších zločinov.
Kašinceva napokon usvedčili aj nenápadné stopy, ktoré zanechávala jeho palica. Keď ho vyšetroval mladý kriminalista Dmitrij Plotkin, muž sa postupne priznal k desiatkam vrážd. Celkovo ich napokon uviedol 59, hoci dodnes nie je jasné, koľko obetí skutočne zabil. O prípade informoval český portál CNN Prima News.
Posmech z detstva a prvé problémy
Sergej Kašincev sa narodil v roku 1940 v obci Podjuga v Archangelskej oblasti. Pravú nohu mal čiastočne ochrnutú a vyzerala kratšia, čo spôsobovalo nápadné krívanie. Deti mu preto hovorili „Pajda, pajdavý“ a posmievali sa mu. Podľa neskorších opisov ho obzvlášť zasahoval posmech zo strany dievčat.
Ťažké pomery mal aj doma. Otec v rodine chýbal a matka zostala sama s dvoma synmi. Kašincev postupne prestával zvládať školu, utekal z domu a dopúšťal sa krádeží. Polícia sa o ňom prvýkrát dozvedela už v desiatich rokoch, keď ho vlastný brat obvinil z krádeže kabáta.
Neskôr zavrel miestne dievča do sauny a nútil ho vyzliecť sa. Keďže bol ešte maloletý, trestu sa vyhol.
Po dosiahnutí dospelosti pracoval v kotolni, no po skončení vykurovacej sezóny si ďalšie zamestnanie nehľadal. Peniaze získaval aj od ženy, u ktorej býval. Pri násilí ju niekoľkokrát škrtil. Práve dusenie sa neskôr stalo typickým spôsobom, akým pripravoval o život svoje obete.
Prvá vražda a desať rokov väzenia
V roku 1975 sa Kašincev v meste Kalač na Done zoznámil so staršou ženou. Po spoločnom popíjaní ju zavraždil. Polícia ho zadržala prakticky okamžite.
Psychiatri u neho zaznamenali sklony k agresivite a prudkým výbuchom hnevu, nepovažovali ho však za nepríčetného. Za vraždu dostal desať rokov väzenia.
Ani za mrežami však neprestal hovoriť o násilí. Vyhrážal sa, že sa pomstí. V roku 1985 si odpykal celý trest a dostal sa na slobodu.
Opäť sa potuloval, nepracoval a príležitostne žil na úkor žien, ktoré stretával. Čoskoro sa začala séria vrážd.
Brutálnu vraždu spáchala ešte ako tínedžerka. Po 31 rokoch v cele smrti sa blíži deň jej popravy
Stopa po palici odhalila páchateľa
Jednou z jeho obetí bola 34-ročná žena z Čeľabinska. Kašincev ju podľa vyšetrovateľov zatiahol na stavenisko, vyzliekol, brutálne zbil a následne uškrtil.
Pri iných vraždách sa vyšetrovatelia dostali k nesprávnym podozrivým. V prípade 29-ročnej Tamary Gatilovovej z Arzamasu polícia zadržala troch mladíkov. Vyšetrovatelia ich bili dovtedy, kým sa nepriznali. Neskoršie vyšetrovanie však ukázalo, že so smrťou ženy nemali nič spoločné.
Na mieste činu sa totiž okrem stôp topánok nachádzali aj charakteristické kruhové jamky. Zostali po palici, ktorú používal Kašincev. Práve táto stopa pomohla kriminalistom spojiť prípad s chromým mužom.
Kľúčový zlom nastal pri ďalšom vyšetrovaní. V okolí Rjazaňskej oblasti našli policajti dvojicu, ktorá ležala pri železničnej trati. Žena bola mŕtva a vedľa nej spal opitý Kašincev.
Prípad dostal na starosť kriminalista Dmitrij Plotkin. Namiesto nátlaku na podozrivého sa k nemu správal pokojne a priateľsky. Kašincev ho dokonca oslovoval krstným menom.
Plotkin si všimol, že jeho zadržaný má rád noviny. Keď sa začal sťažovať, že vyšetrovateľ nemá čas čítať noviny, Plotkin nechal jedny priniesť.
Kašincev sa do nich začítal a po chvíli sa podľa českého portálu sám priznal k ďalšej vražde. „Dimo, tú ženu v Kirove som zabil ja, ale odsúdený bol jej manžel,“ povedal mu.
Išlo o 57-ročnú Galinu Fjodorovovú. Kašincev sa s ňou zoznámil na železničnej stanici v Kirove, odviedol ju do bytu známeho a počas popíjania ju napadol. Ženu udrel o vaňu a následne jej zasadil ďalšie rany. Telo zabalil do koberca a odniesol na odľahlé miesto.
Po tomto priznaní začal Kašincev hovoriť o ďalších vraždách.
Priznal 59 vrážd
Vyšetrovateľom napokon uviedol celkovo 59 obetí. Ani samotní kriminalisti však neboli presvedčení, že všetky tieto vraždy skutočne spáchal.
Podľa CNN Prima News mohol Kašincev počet úmyselne zveličovať. Jednou z možností bolo, že sa chcel zapísať ako jeden z najväčších sériových vrahov v Sovietskom zväze. Ďalšou, že sa snažil zmiasť vyšetrovateľov alebo ovplyvniť posudzovanie svojho duševného stavu.
Jeho priznania však neviedli k záveru, že by bol nepríčetný. Súd mu 13. marca 1993 uložil najvyšší možný trest – trest smrti.
Kašincev však popravu nečakal niekoľko dní, ako bývalo v Sovietskom zväze zvykom. V cele smrti strávil približne dva roky. Presný dátum jeho popravy zdrojový text neuvádza.
Kriminalista Dmitrij Plotkin neskôr Kašinceva opísal ako človeka, ktorý na prvý pohľad pôsobil inteligentne, no podľa neho bol v skutočnosti beštia. Prípad zostáva jedným z výrazných príbehov sovietskej kriminalistiky, pričom dodnes nie je isté, koľko ľudí Kašincev skutočne pripravil o život.