Vyzerajú ako z hororu, jeden z nich má na tele vlastný „ekosystém“. Vedci objavili nové morské pavúky
Vedci objavili v Sališskom mori medzi Kanadou a Spojenými štátmi dva doteraz neznáme druhy morských pavúkov. Živočíchy majú nápadný vzhľad, no výskumníkov zaujali najmä spôsobom života. Jeden z nových druhov je totiž sám parazitom a zároveň na svojom tele hostí ďalšie drobné parazity.
Ide o prvé dva nové druhy morských pavúkov opísané v Sališskom mori za takmer sto rokov. Ich podrobný opis spolu s genetickou analýzou zverejnil vedecký časopis Organisms Diversity & Evolution. Výskum podľa Univerzity Britskej Kolumbie (UBC) pomáha zaplniť medzery v poznaní tejto málo preskúmanej skupiny morských článkonožcov.
Hlavným autorom štúdie je Cormac Toler-Scott, ktorý výskum uskutočnil počas magisterského štúdia zoológie na Univerzite Britskej Kolumbie. K výskumu ho priviedol záujem o to, ako morské bezstavovce ovplyvňujú klimatické zmeny a ľudská činnosť.
„Zaujímalo ma, ako morské pavúky ovplyvňujú klimatické zmeny a ľudská činnosť, pretože morské bezstavovce v Sališskom mori sú obzvlášť ohrozené, no nič som o tom nenašiel,“ uviedol Toler-Scott. Podľa neho je jedným z dôvodov nedostatok poznatkov o tom, aké druhy sa v oblasti vôbec nachádzajú a aký spôsob života majú.
Nie sú to skutočné pavúky
Napriek svojmu názvu morské pavúky nie sú skutočnými pavúkmi. Patria medzi článkonožce a podľa vedcov sa vyvinuli približne pred 500 miliónmi rokov. Na rozdiel od suchozemských pavúkov však oceán nikdy neopustili.
Podobajú sa na svojich suchozemských príbuzných, líšia sa však napríklad počtom končatín. Môžu ich mať až dvanásť. Ich veľkosť sa pohybuje od menej ako jedného centimetra až po viac ako 70 centimetrov pri niektorých druhoch žijúcich v antarktických vodách.
Niektoré druhy z plytších vôd sú veľmi malé a žijú ako parazity na väčších organizmoch. Pomocou špeciálneho orgánu nazývaného sosák z nich vysávajú tekutiny.
„Zachovali si niektoré zvláštne vlastnosti. Mnohé druhy žijúce v plytkých vodách sú pomerne malé, a preto žijú ako parazity na väčších organizmoch a pomocou zvláštneho orgánu nazývaného sosák vysávajú tekutiny zo svojho hostiteľa,“ vysvetlil Toler-Scott.
Morské pavúky dýchajú cez pokožku a o potomstvo sa starajú samce. Samičky majú vaječníky rozmiestnené po končatinách a vajíčka následne ukladajú do špeciálnych štruktúr. Samec ich pomocou končatín pri hlave, takzvaných ovigerov, zbiera, pomocou lepkavej látky ich pripevní na vlastné telo a následne ich tam vychováva.
Jeden má chlpaté nohy a červené oči
Nové druhy vedci zbierali od septembra 2023 do augusta 2024. Potápali sa pritom do hĺbky až 18 metrov na viacerých miestach vrátane ostrova Quadra, Vancouveru, Bamfieldu a Victorie.
Prvý nový druh dostal vedecké meno Callipallene pilosuspedes. Názov odkazuje na dlhé zakrivené výrastky na jeho nohách a vychádza z latinského označenia pre „chlpaté nohy“.
Živočích má červené oči, krátky sosák s pazúrikmi, pomocou ktorých zachytáva potravu, a trojuholníkovité ústa s tromi okrajmi pokrytými zmyslovými výbežkami. Vedci ich prirovnali k ústam fiktívneho tvora Sarlacca z filmovej série Hviezdne vojny.
Pozoruhodné sú aj jeho ovigery. Okrem starostlivosti o vajíčka ich môže využívať na čistenie tela. Výskumníci pod mikroskopom pozorovali, ako si nimi živočích obopína nohy a pomocou hrebeňovitých výrastkov odstraňuje nečistoty.
Vedci však pri výskume tohto druhu našli iba jediný exemplár.
Parazit na parazitovi
Druhý nový druh dostal meno Tanystylum kiixin. Názov pochádza z pomenovania historického domorodého sídla v blízkosti miesta, kde vedci exempláre prvýkrát odobrali. Výslovnosť názvu podľa UBC pripomína zvuk vĺn narážajúcich na úpätie miesta, kde sa sídlo nachádzalo.
Tento druh má podstatne menšie a menej pohyblivé ovigery. Nedokáže ich preto účinne používať na čistenie svojho tela. Na nahromadených nečistotách a úlomkoch vedci opakovane nachádzali drobné parazity.
Vznikla tak nezvyčajná situácia: samotná nohatka žije ako parazit na väčšom organizme, no na jej tele následne žijú ďalšie parazitické organizmy. Toler-Scott to opísal ako „ekosystém v ekosystéme v ekosystéme“.
Vedci vytvorili aj genetické údaje
Výskum predstavuje podľa UBC prvú komplexnú štúdiu morských pavúkov v Sališskom mori, ktorá kombinuje podrobné zobrazovanie s analýzou DNA. Vedci zároveň získali genetické údaje o viacerých druhoch, ktorých DNA dovtedy nebola sekvenovaná.
Súčasťou práce je aj identifikačná príručka pre morské pavúky žijúce v regióne. Oba novoobjavené druhy už boli zapísané do globálnej databázy.
Výskumníci však predpokladajú, že v oblasti zostáva množstvo ďalších neobjavených druhov.
„Mal som iba jednu terénnu sezónu, ale určite tam existuje oveľa väčšia rozmanitosť, ktorú sme zatiaľ nezdokumentovali,“ povedal Toler-Scott.
Vedci chcú lepšie poznanie morských bezstavovcov využiť aj pri sledovaní dôsledkov klimatických zmien a ľudskej činnosti. Práve identifikácia jednotlivých druhov je podľa nich základom na to, aby bolo možné zistiť, ako sa ich populácie a spôsob života v meniacom sa morskom prostredí vyvíjajú.
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"