Kedy môže byť aktivovaný obávaný článok 5? Odborníci vysvetľujú, kde sú hranice a čo by znamenalo napadnutie NATO

Kedy prichádza do úvahy článok 5

Samotné narušenie vzdušného priestoru podľa Vlastislava Břízu z Karlovej univerzity aktiváciu článku 5 automaticky neznamená. Kľúčové je, či ide o ozbrojený útok, typicky napríklad úmyselný útok na územie, obyvateľstvo alebo ozbrojené sily členského štátu. U menej závažného incidentu podľa neho pripadajú do úvahy skôr konzultácie podľa článku štyri.

Článok štyri umožňuje členským krajinám požiadať o konzultácie, ak je podľa niektorej z nich ohrozená územná celistvosť, politická nezávislosť alebo bezpečnosť niektorého člena aliancie.

Žiadosť o aktiváciu článku päť je na konkrétnom členskom štáte. Aktiváciu si Michal Beneš z Asociácie pre medzinárodné otázky (AMO) dokáže predstaviť napríklad v situácii, „kedy by ruská stíhačka nad aliančným územím cielene zostrelila aliančné lietadlo, ruskí uniformovaní vojaci vo veľkom množstve prekročili hranice NATO alebo ruské rakety začali hromadne dopadať na štáty aliancie.“ U rakiet by podľa neho najprv muselo byť vylúčené, že išlo napríklad o strelu odklonenú protivzdušnou obranou alebo vlastnou chybou.

Posudzovanie hrozby a pravidlá nasadenia

Pri rozhodovaní o reakcii na narušenie vzdušného priestoru je podľa Břízu určujúca predovšetkým miera hrozby. Posudzuje sa správanie lietadla, jeho trajektória, výzbroj, reakcia na výzvy a možné ohrozenie obyvateľstva či aliančných síl. Dĺžka narušenia je podľa neho dôležitá, sama osebe ale nerozhoduje. Základným princípom je primeranosť reakcie.

Piloti stíhačiek a ich velitelia sa podľa Beneša rozhodujú na základe takzvaných pravidiel nasadenia (rules of engagement) pre danú situáciu. Nad neutrálnym územím sa podľa neho cudzie stíhačky spravidla iba sledujú. Pokiaľ vstúpia do vzdušného priestoru konkrétneho štátu alebo nad jeho výsostné vody, môžu ich aliančné lietadlá sprevádzať s cieľom ich z daného priestoru vyviesť.

Čítajte viac

Šéf nemeckej diplomacie vyzval Lavrova, aby Moskva upustila od nebezpečnej eskalácie voči Európe a NATO

Pred prípadným použitím sily je podľa Beneša potreba zistiť, či ide o cielenú eskaláciu, alebo technický problém. Zásah si u väčšiny aliančných štátov dokáže predstaviť v prípade, že by sa aliančné lietadlo nad vlastným územím ocitlo pod paľbou, cudzie lietadlo začalo útočiť na pozemné ciele alebo dlhodobo ignorovalo pokyny na opustenie aliančného vzdušného priestoru. V poslednom prípade by podľa neho použitiu sily predchádzal varovný výstrel.

Riziko eskalácie a testovanie reakcií

Bříza za najväčšie riziko chybnej eskalácie označil zlé vyhodnotenie úmyslu protivníka. Provokácie, navigačná chyba alebo technický problém môžu byť podľa neho mylne považované za prípravu útoku, prípadne naopak. Práve preto sa podľa neho obvykle postupuje od identifikácie a sprievodu až k prípadnému použitiu sily.

Najväčšie riziko podľa Beneša predstavuje možná ľudská chyba pilotov na oboch stranách, ktorú by si druhá strana mohla vyložiť ako zámienku k eskalácii. Rusko podľa neho rôznou dĺžkou a formou narušenia aliančného vzdušného priestoru „testuje schopnosť vojenskej a politickej reakcie štátov NATO, najmä ich schopnosť rýchlo reagovať.“

NATO v poslednej dobe rieši opakované prípady narušenia vzdušného priestoru členských krajín v súvislosti s vojnou Ruska proti Ukrajine. Incidenty sa týkajú mimo iného ruských lietadiel a bezpilotných prostriedkov a vedú k nasadzovaniu aliančných stíhačiek, najmä na východnom krídle aliancie.

Čítajte viac

Rusi útočili na Kyjev tretiu noc po sebe. V meste horeli obytná budova aj sklad, zranila sa jedna žena