Ukrajinci poslali pozemné drony a doslova vypli Rusov. Vojenský analytik priblížil detaily operácie Vivaldi (rozhovor)
Operácia Vivaldi - ofenzíva, ktorou sa podarilo Ukrajincom vyrovnať front pri Lymane a oslobodiť ďalšie územie. Výnimočná je aj tým, že Ukrajinci použili pozemné drony, doslova elektronicky „vypli“ Rusov a neustále im likvidovali logistiku. Nielen túto stále trvajúcu operáciu, ale aj možnú ruskú mobilizáciu, analyzovali v Defence News Maroš Košík a vojenský publicista Andrej Žiarovský.
Podľa mapy z 20. septembra 2026 je úplne jasné, že Ukrajincom sa podarilo zarovnať frontovú líniu na sever od Lymanu. Rusi sa pokúšali celú túto oblasť z dvoch strán - zo severu z Lymanu a z juhu od Pokrovska - obkľúčiť. Čo sa Ukrajincom podarilo?
Dá sa povedať, že sa im podarilo odrezať severné rameno - geolokačné zábery alebo analýzy hovoria, že až o 20 až 25 kilometrov. Odhady získaného územia sa pohybujú od skeptických 75 až po 250 kilometrov štvorcových, ten stred je niekde okolo 120 až 150 kilometrov štvorcových.
Ukrajinci môžu narušiť prípravu ruskej jesennej ofenzívy, ktorej cieľom by malo byť obísť pevnostnú líniu Družkivka – Kramatorsk – Sloviansk a zároveň rozhýbať statický front. Už niekoľkokrát som hovoril, že Ukrajincom skôr svedčí manévrový štýl boja. Napriek tomu, že defenzívny štýl je menej náročný na živú silu, čo je pre nich veľký problém.
Keď si spočítame zisky Rusov od začiatku roka v južnej časti bojiska a teraz Ukrajincov v severnejšej časti bojiska, tak to dokonca vychádza, že Rusi za posledný trištvrte rok stratili viac území. Teda Ukrajinci znovu dobyli viac územia, než stratili.
Prečo sa to Ukrajincom darí? Z akého dôvodu? Sú šikovnejší, viac premýšľajú alebo sú nútení šetriť svoje ľudské sily a preto prichádzajú s inovatívnymi nápadmi?
Ukrajinci už viackrát ukázali, že dokážu k vedeniu bojových operácií pristupovať netradične a inovatívne. Významnú úlohu v tom zohráva aj ich motivácia a odhodlanie brániť vlastnú krajinu. Napriek správam o problémoch ukrajinská armáda zostáva v tomto smere stále veľmi súdržná a schopná pokračovať v boji.
Nádherne sa to teraz ukázalo pri treťom zbore, ktorý sa formuje ako vyslovene elitná jednotka. A práve tretí zbor ukrajinskej armády bol protagonistom tohto lokálneho úspechu.
Myslím si, že ťažisko sa teraz skôr presunie k Pokrovsku, na južnú stranu bojiska, pokiaľ teda nebudú Ukrajinci rozvíjať úspech pri rieke Žerebec.
Dá sa teda povedať, že po týždňoch statickej, skutočne až pozičnej vojny, keď to bolo kilometer tam, kilometer späť, vidíme prvý väčší pohyb.
Operácia sa nazýva Vivaldi a je to odkaz na najslávnejšie dielo talianskeho skladateľa - na Štyri ročné obdobia. Viacero analytikov sa zhoduje, že ide možno o prvú fázu. Aby sme to vysvetlili, išlo o útoky na rafinérie a logistiku. Môžeme očakávať ďalší posun či ďalšie prekvapenie?
Logicky, pokiaľ sa Rusi majú pokúsiť o ofenzívu, a hovorí sa v podstate o dvoch kliešťoch, ktoré by sa mali zísť niekde pri Barvinkove, čo by bol na pomery tejto vojny veľmi grandiózny obchvatný manéver, tak z tohto pohľadu je útok na logistiku a na petrochemickú infraštruktúru veľmi prirodzený. Jednak okrem toho, že jedným z tých produktov, je, by som povedal, neustále pripomínanie obyvateľstvu, že ich krajina začala vojnu a je vo vojne. Hovorím teraz o Rusku.
Vo chvíli, keď stojíte tri kilometre a viac v radoch na benzín, tak vám všeličo prejde hlavou. A na druhej strane, je to podviazanie logistických kapacít. To je každá ofenzívna operácia.
Rusko je v situácii, že musí benzín a ropné produkty dovážať z Indie, ktorá predtým od neho kúpila diskontovanú ropu, a za ňu od nej kúpi za trhové ceny benzín. Pretože kvôli strate okolo tretiny vlastnej výrobnej kapacity jednoducho nie je schopné saturovať potreby trhu.
Neviem, či a ako sa to premietlo do potrieb armády. Ale toto je fakticky ten parameter, ktorý môže zahýbať s bojiskom ako celkom.
Ďalším ukazovateľom, ktorý sa objavil pri tomto taktickom úspechu je to, že pred pechotou išli drony. Ukrajinci izolovali celú oblasť, narušili ju, ovládli vzdušný priestor a na zakopaných Rusov poslali pozemné drony vyzbrojené veľkokalibrovým guľometom, samozrejme kontrolovaným, stráženým dronmi vo vzduchu.
Vo chvíli, keď saturujú bojisko pozemnými dronmi a dronmi vo vzduchu, nemusia tam poslať pešiaka. Kadiaľ prejde dron, tadiaľ môže ísť pešiak v jeho stopách a má v zásade 99-percentnú istotu, že na mínu nešliapne. Najmä v zemi nikoho, ktorá je práve kvôli dronom pomerne široká, sú míny skutočné problémy.
Protipechotná mína totiž nezabíja, ale kalíči, trhá nohy. Zraneného vojaka zase nejakým spôsobom musíte z toho bojiska dostať späť. V tomto smere ten zranený vojak vytvára pre svojich spolubojovníkov väčší problém ako zabitý. Je to cynické, ale je to tak.
Čiže Ukrajina ukázala nový parameter vojny?
Myslím si, že toto je práve odpoveďou Ukrajiny na problém s ľudskou silou. Do rolí, kde predtým išiel pešiak, posiela dron alebo malý tank či malé BVP.
Doteraz mali tank a pešiak nezastupiteľnú spoločnú rolu. Nič iné nevedelo dobýjať územie. Územie, po ktorom neprešiel pás tanku a na ktorom nestála noha pešiaka sa nedalo považovať za dobyté. Nový prvok do toho vnášajú práve pozemné drony.
Je to už dobyté územie, alebo nie, na ktorom sa pohybuje tento dron? Navyše, frontové línie nie sú súvislé. Sú to nejaké palposty, ktoré pokrývajú perimeter zeme nikoho. A takýto dron práve prinúti odhaliť tú pozíciu. Momentálne máme jednotky vojakov na kilometer frontovej línie.
Ukrajina má menej vojakov ako Rusko, no problémy začínajú cítiť aj oni. V Rusku je po voľbách a analytici očakávajú mobilizáciu. Ruskí generáli žiadajú až 800-tisíc nových čerstvých vojakov...
To by ale znamenalo všeobecnú mobilizáciu a to sa asi nenaplní.
Odhady hovoria, že Rusko možno bude mobilizovať 300-tisíc ľudí. Mobilizácia na papieri je však niečo úplne iné, ako mobilizácia v realite. Kde sú kritické miesta ruskej mobilizácie?
Na jednej strane ide o reakciu obyvateľstva. Ruská spoločnosť je s vedením vojny na Ukrajine konformná dovtedy, kým sa jej to bezprostredne nedotýka. Ukrajinci však robia všetko pre to, aby im konflikt pripomenuli. Akonáhle by sa základný naratív ruskej spoločnosti zmenil z toho, že bojovať ide len ten, kto chce, na stav, keď do boja pôjde ten, na koho štát ukáže prstom, v tej chvíli hrozí riziko, že sa zásadne zmení vzťah obyvateľov k vedeniu vojny. To je prvý faktor.
A práve preto si myslím, že mobilizácia nebude vyhlásená - a z právneho hľadiska ani nemusí byť.
Prezidentský dekrét, respektíve vyhlásenie mobilizácie spred 2,5 roka, stále platí. Ďalšia vec, ruská štátna moc urobila dve opatrenia, ktoré výrazne rozširujú manévrovací priestor pri povolávaní rezerv. Zdvihol sa odvodový vek pre povolancov - teda pre ľudí, ktorí sú prvýkrát povolaní do armády - až na 30 rokov. Pri záložníkoch je to o niečo iné.
Zároveň sa odvodový čas z dvoch pevných termínov dvakrát do roka - na jar a na jeseň - presunul do priebežného času. To znamená, že vojenské správy, prípadne na pokyn ministerstva môžu povolávať ľudí priebežne, nenápadným spôsobom. Tým pádom nerozošlú naraz 300-tisíc povolávacích rozkazov.
...A vyhnú sa logistickému kolapsu...
Áno, vyhnú sa logistickému kolapsu - tam 5-tisíc, tam 10-tisíc ľudí, ale nenápadne. A nastupuje psychológia ruského národa, že ešte nie ja, ešte nie ja.
Na druhej strane je tu logistika, ktorá je intenzívnym cieľom ukrajinskej dronovej ofenzívy. Je tu chronický nedostatok nákladných áut, dôsledky sankcií ale aj to, že veľká časť flotily železných vagónov je poškodená.
Rusom tiež chýbajú lektori, kvalitní dôstojníci, ktorí boli doslova na Ukrajine v boji vybití. Znamená to, že nebude mať kto učiť mobilizovaných, alebo s týmto nebudú strácať čas a rovno ich pošlú na front?
Myslím si, že sa s tým trápiť nebudú. Keď už pristúpia k nejakej forme povolávania, záloh nie dobrovoľníkov, tak to bude pre nich veľmi akútne a nebudú sa zdržiavať špecializovaným výcvikom. Urobia len nejaký základný výcvik, aby obnovili základné schopnosti zachádzania so zbraňou a budú ich okamžite posielať na front.
Akú reakciu obyvateľstva, civilov a najmä matiek možno očakávať?
Práve toto je druhá slabina, toto podľa mňa aj zatiaľ zdržiava ruské vedenie. Všetci ešte majú v pamäti 40 rokov dozadu reakciu hnutia ruských matiek. A to je situácia, ktorej sa chcú vyhnúť.
A vtedy to bolo o desatinnú čiarku menej mladých chlapcov, ktorí boli nasadení v Afganistane a napriek tomu to stačilo na mobilizáciu spoločnosti.
Toto môže byť nočná mora pre kremeľský režim. Akonáhle by sa na bojisku začali objavovať ľudia, ktorí tam nechcú byť, ktorí sú povolaní, neverím, že by došlo k revolte - poslúchli by, no vyvolalo by to odpor v zázemí.
Ruské matky už nemajú po štyroch synov ako pred pár desiatkami rokov, už majú väčšinou po jednom synovi.
Dotkne sa mobilizácia oblastí Moskvy a Petrohradu, alebo sa skôr bude týkať odľahlých regiónov, ako to poznáme doteraz?
Myslím si, že sa budú snažiť Moskve vyhnúť, no začínam mať taký pocit, že budú musieť zarezať aj tam. Napriek tomu, že urobia všetko pre to, aby tie dôsledky v Moskve boli minimálne.
Pozrite si celý rozhovor:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"