Ukrajinské mesto okupované Rusmi ovládol krutý hladomor. Ľudia varia burinu, jedia psov a mŕtvych nechávajú ležať na ulici
V okupovanom ukrajinskom meste Olešky zostali tisíce ľudí odrezané od sveta. Obyvatelia hovoria o nedostatku jedla, vody aj liekov, zatiaľ čo útoky dronov a ostreľovanie si naďalej vyberajú civilné obete.
V meste na frontovej línii neďaleko ukrajinského Chersonu, ktoré Rusko okupuje od roku 2022, je nedostatok vody, zdravotnej pomoci a takmer žiadne jedlo. Navyše, Olešky sú pod neustálym ostreľovaním a dronovými útokmi, keďže sú uväznené medzi riekou Dnipro, ktorá ich oddeľuje od ukrajinských pozícií, a ruskými jednotkami.
Posledná oficiálna dodávka potravín sa do mesta dostala 26. mája a odvtedy sa žiadny pokus nepodaril.
A ak niekto zomrie inak než „prirodzenou smrťou“, úrady telá zakážu pochovať.
Informujú o tom BBC, ako aj stanica Deutsche Welle (DW) a ďalšie médiá s odvolaním sa na server Ukrajinska pravda.
Olešský boršč
„Dnes máme v našom boršči pochúťku. Moja mama vymenila 2,5 kilogramu cukru za 10 vajec. Nie je v ňom kapusta, ale je tam špargľa,“ napísal muž k fotografii, ktorú poslal šéfke vojenskej správy mesta Tetiane Hasanenkovej. Aby bola polievka uvarená zo zvyškov potravín sýtejšia, pridal do nej proso a dve vajcia.
„Situácia je kritická. Nemôžete to už len nazývať hladovaním – je to hladomor,“ uviedla pre DW Hasanenková a dodala, že na takéto správy je zvyknutá, keďže posledné potraviny doručili do mesta koncom mája. Ako uviedla, situácia v meste, ktoré bolo v roku 2023 takmer úplne zaplavené po výbuchu v Kachovskej vodnej elektrárni a pretrhnutí Kachovskej priehrady, sa zhoršila počas uplynulej zimy.
V meste, kde kedysi žilo 24-tisíc obyvateľov, teraz podľa nej zostáva 2000 civilistov; spolu aj s dedinami v jeho okolí tam žije asi 6000 ľudí (vrátane zhruba 200 detí, ktoré trpia podvýživou a nemajú prístup k vzdelaniu).
„Pred niekoľkými dňami som prvýkrát počula, že skutočne existujú prípady, keď niektoré rodiny jedia psov. Ešte pred týždňom som takéto správy popierala, ale teraz mi to jeden miestny potvrdil. Naozaj nie je čo jesť,“ povedala Hasanenková s tým, že situácia sa nezhoršuje deň odo dňa, ale hodinu od hodiny.
„A nie je šanca na záchranu,“ dodala s tým, že ľudia majú na výber len medzi hladom a smrťou pri útoku.
„V meste nie je žiadne jedlo. Jem raz denne, iba večeru. Upečiem si obyčajný chlieb, niekedy si ho môžem dať s paradajkou alebo medom a čajom. To je všetko,“ priblížila situáciu obyvateľka mesta Halia. Podľa BBC začali mnohí obyvatelia variť burinu zo záhrad, pretože minuli zeleninu, ktorú si počas leta dokázali vypestovať.
Von môžu vyjsť na dve hodiny
Otázky o tom, ktorá burina je bezpečná na konzumáciu a ako ju pripraviť, sa stali témou miestnych skupín na Telegrame. Ľudia si v nich zároveň ponúkajú, vymieňajú alebo zdieľajú zvyšky potravín. V meste totiž nefungujú už žiadne obchody a ľudia nemajú prístup k oblečeniu, hygienickým potrebám či liekom.
„Úprimne povedané, zatiaľ som nič nejedla,“ povedala iná žena, Halyna, telefonicky približne v čase obeda pre DW. „Moja najlepšia možnosť na dnešok je placka z vody a múky, ktorej ešte trochu mám. Natriem si na ňu jablkovú omáčku a urobím si čaj bez cukru. To je asi všetko.“
Ľudia podľa nej vychádzajú von iba medzi 7.00 a 9.00 h ráno a podľa jej slov sa zvyknú zhromažďovať na trhovisku, kde si vypočujú najnovšie správy a zároveň medzi sebou vymieňajú alebo predávajú potraviny zo svojich zásob či záhrad. „Dnes tam bolo niekoľko cukiet za 1 000 rubľov (10 eur) za kilogram,“ uviedla. Dodala, že niekto predal veľké vrece múky za 200-tisíc rubľov (približne 2000 eur).
Z Olešiek kedysi premávali mikrobusy do Skadovska, ktorý sa nachádza približne hodinu cesty na juh, a potom ďalej na Krym alebo do Ruska. Zároveň privážali do mesta potraviny určené na predaj. Po tom, ako sa stali terčom útokov dronov, ich nahradili dve sanitky. „Už mesiac a pol však nepremáva ani jedna zo sanitiek, pretože jeden z vodičov zahynul počas cesty,“ uviedla Halyna.
Chirurg je, lieky a anesteziológ chýbajú
V meste, kde pred vojnou žilo okolo 24-tisíc ľudí, je v súčasnosti funkčná len jedna nemocnica - aj to len čiastočne. Otvorená je niekoľko dní v týždni a vykonáva najmä nevyhnutné amputácie.
„Ak vám odtrhne nohu, ste prakticky mŕtvy. V nemocnici síce je chirurg, ale nie je tam anestéziológ ani lieky,“ povedala Halyna a dodala, že podmienky sa zhoršujú aj pre hospitalizovaných pacientov. „Minulú zimu ešte dostávali trochu polievky a dva kúsky upečeného cesta,“ uviedla a dodala, že teraz dostávajú už len jeden a pol lyžice krupicovej kaše uvarenej vo vode a studený čaj.
Mesto je naviac už od pretrhnutia priehrady úplne bez elektriny, plynu a dodávok vody.
Ukrajina v tejto súvislosti viní Moskvu z blokády a minister zahraničných vecí Andrij Sybiha vyzval medzinárodné spoločenstvo na tlak, aby sa do mesta dostala humanitárna pomoc a civilisti mohli byť evakuovaní. Ombudsman Dmytro Lubinec uviedol, že Rusko doteraz nereagovalo na jeho snahu zabezpečiť humanitárnu evakuačnú misiu.
Kremeľ priznal, že Olešky čelia „kritickej situácii“ a nedostatku potravín a liekov, hovorca Dmitrij Peskov však zodpovednosť pripísal Kyjevu s tvrdením, že „nad oblasťou neustále krúžia drony a zabíjajú ľudí“ a armáda situáciu rieši.
Koľko ľudí zomrelo, nie je známe
„Včera v noci zomreli ďalší dvaja civilisti,“ uviedla Halia, kým sa jej telefónne spojenie preruší. Povedala, že si niesli tašku s jedlom z najbližšieho susedného mesta Radensk, pred zákazom vychádzania sa však nestihli vrátiť a zabil ich dron. O tri dni neskôr pre BBC uviedla, že zabitými boli manželia, ktorých dobre poznala. Ich smrť potvrdili štyri nezávislé zdroje.
Neboli však jediní. Hoci je ťažké určiť presný počet zabitých civilistov v meste, monitorovacia misia OSN pre ľudské práva na Ukrajine zaznamenala tento rok správy o najmenej 29 zabitých civilistoch a 54 zranených v Oleškách a neďalekom meste Hola Prystaň. Miestni dobrovoľníci však tvrdia, že skutočné číslo môže byť výrazne vyššie.
Jednou z nich je aj Ksenia Archipovová, ktorá začala po úteku z mesta v lete 2022 zhromažďovať údaje o obetiach. Ako dobrovoľníčka pomáha s dodávkami potravín, liekov a evakuáciami, preto jej miestni zverujú informácie o svojich blízkych.
„Začala som vytvárať tabuľku všetkých ľudí, o ktorých smrti sa dozviem, s ich menami a dátumami narodenia. Teraz ich mám približne 1 200,“ tvrdí s tým, že zoznam rastie takmer každý deň – niektorí ľudia zomierajú po útokoch dronov, iní po výbuchoch mín.
Ak sa pokúsite pochovať mŕtveho, stanete sa ďalším
Obyvatelia tvrdia, že ruské okupačné úrady obmedzujú pochovávanie ľudí zabitých v meste, čo komplikuje aj zisťovanie skutočného počtu obetí.
„Nedovolia nám pochovať mŕtvych, ak ich zabil dron, ak stúpili na mínu alebo ak zomreli iným spôsobom,“ uviedla jedna z obyvateliek.
Podľa BBC úrady požadujú, aby takéto úmrtia potvrdila pitva vykonaná ruským lekárom. V Oleškách to však nie je možné. Obyvatelia tvrdia, že pochovávať možno iba ľudí, ktorí zomreli prirodzenou smrťou - na uliciach sa preto nachádzajú telá ešte od decembra.
Archipovová uviedla, že niektoré telá zostávajú v márnici miestnej nemocnice bez elektriny alebo na uliciach. BBC tieto tvrdenia overila na základe fotografií od obyvateľov, ktoré však pre ich grafický obsah nezverejnila.
„Ak sa pokúsite pochovať mŕtveho, stanete sa ďalším,“ uviedla spoluzakladateľka organizácie Humanity Ester Vrataryová. Dodala, že ide o nástroj psychologického nátlaku.
Ohrozené nie sú už len ukrajinské mestá a obce, ale aj prihraničné oblasti. V septembri sa útok odohral aj neďaleko poľských hraníc. Nešlo pritom o jediný prípad:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"