Z raja utečencov sa stala pevnosť. Kedysi najštedrejší štát Európy zmenil za vyše dekádu migračnú politiku na nepoznanie
Švédsko bolo celé desaťročia považované za jednu z najotvorenejších krajín Európy voči utečencom. Svoju azylovú politiku prezentovalo ako súčasť humanitárnej tradície a patrilo medzi štáty s najštedrejšími pravidlami. Za niečo viac ako desaťročie sa však situácia zásadne zmenila. Dnes patrí švédska migračná politika k najprísnejším na kontinente.
Švédsko postupne zaviedlo tvrdšie podmienky pre azyl, zlučovanie rodín, pracovnú migráciu aj získanie občianstva. Sprísnilo tiež pravidlá deportácií a časť sociálnych dávok chce viac previazať s pobytom a prácou.
Ako v analýze pre portál The Conversation vysvetľuje Henrik Emilsson z Univerzity v Malmö, dnešná politika nevznikla zo dňa na deň. Je výsledkom postupného obratu, ktorý sa začal počas migračnej krízy v roku 2015.
Rok, ktorý zmenil Švédsko
V roku 2015 požiadalo vo Švédsku o azyl viac ako 160-tisíc ľudí. Krajina tak prijala vyše 12 percent všetkých žiadostí podaných v Európskej únii, hoci predstavuje iba malú časť jej obyvateľstva.
Mimoriadne vysoký bol aj počet maloletých bez sprievodu. Prišlo ich približne 35-tisíc, teda viac ako tretina všetkých takýchto žiadateľov v EÚ.
Takýto nápor výrazne zaťažil švédsky systém a zároveň zmenil domácu politickú diskusiu o migrácii.
Prvou reakciou bola dohoda viacerých politických strán, ktorá sprísnila pravidlá udeľovania azylu aj zlučovania rodín. Neskôr pribudli dočasné kontroly na hraniciach a trvalé pobyty pre väčšinu utečencov nahradili povolenia na dobu určitú.
Tieto opatrenia pritom zavádzala ľavicová sociálnodemokratická vláda. Podľa Emilssona však nešlo iba o mimoriadnu reakciu na krízový rok. Postupne sa začal formovať nový politický konsenzus, podľa ktorého mala byť švédska migračná politika výrazne prísnejšia.
Ďalší zásadný posun priniesli voľby v roku 2022. K moci sa dostala stredopravá koalícia premiéra Ulfa Kristerssona, ktorú v parlamente podporovali protiimigračne orientovaní Švédski demokrati.
Základom spolupráce sa stala takzvaná dohoda z Tidö. Švédski demokrati síce nevstúpili priamo do vlády, dohoda im však poskytla výrazný vplyv na migračnú politiku a vytvorila priestor pre najrozsiahlejšie zmeny pravidiel za posledné desaťročia.
Sprísnenie azylu, občianstva aj deportácií
Od roku 2022 vláda postupne mení prakticky všetky oblasti migračnej politiky. Reformy sa týkajú prijímania žiadateľov o azyl, utečeneckej politiky, zlučovania rodín, pracovnej migrácie, občianstva, návratovej politiky, zadržiavania cudzincov aj prístupu k sociálnym dávkam.
Oficiálnym cieľom vlády je nastaviť švédsku azylovú politiku čo najprísnejšie, ale zároveň zostať v hraniciach minimálnych požiadaviek práva Európskej únie a medzinárodného utečeneckého práva.
Prísnejší kurz sa netýka iba utečencov. Zasiahol tiež rodinnú a pracovnú migráciu, hoci vláda chce naďalej zvýhodňovať príchod vysokokvalifikovaných pracovníkov.
Švédsko zakročilo proti detským gangom. Za trestné činy budú po novom pykať už 14-roční
Tvrdé pravidlá
Prvé zmeny, medzi nimi tvrdšie pravidlá zlučovania rodín a udeľovania pobytov z humanitárnych dôvodov, vstúpili do platnosti koncom roka 2023. Švédsko zároveň znížilo ročnú kvótu pre presídľovanie utečencov z 5-tisíc na 900 miest.
Väčšina rozsiahlejších reforiem však bola prijatá až v rokoch 2025 a 2026. Nárok na niektoré sociálne dávky vrátane rodičovských a prídavkov na deti má byť naviazaný na dĺžku pobytu a zamestnanie.
Sprísňujú sa tiež podmienky získania švédskeho občianstva. Väčšiu úlohu má zohrávať dĺžka pobytu, správanie žiadateľa, znalosť jazyka a spoločnosti i schopnosť finančne sa zabezpečiť. Vláda zároveň výrazne znížila hranicu, pri ktorej možno zo Švédska vyhostiť cudzinca odsúdeného za trestný čin.
Emilsson upozornil, že veľká časť zmien sa sústredila až na záver volebného obdobia najmä pre spôsob, akým vo Švédsku vznikajú zákony. Rozsiahlym reformám spravidla predchádzajú vládne analýzy, verejné konzultácie a parlamentná kontrola, takže ich prijatie môže trvať niekoľko rokov.
Počet žiadateľov prudko klesol
Sprísňovanie pravidiel sprevádzal výrazný pokles počtu žiadostí o azyl. V roku 2025 ich Švédsko pri prvých žiadostiach zaznamenalo približne 6 700. Podiel kladne vybavených žiadostí dosiahol 23 percent.
V prepočte na počet obyvateľov to bolo menej ako polovica priemeru Európskej únie.
Krajina sa tak za desať rokov posunula z jedného z najväčších príjemcov žiadateľov o azyl na obyvateľa k štátom s podstatne nižšími číslami. Švédsky migračný úrad očakával, že počet žiadostí bude ďalej klesať, približne na 4 200 v roku 2026 a 3 700 v roku 2027.
Žiadosti o azyl vo Švédsku medzi rokmi 2018 až 2027. Reprofoto: The Conversation, Henrik Emilsson, dáta Migration Agency (2026)
Politika prešla zmenami
Zmenila sa aj samotná politická atmosféra. Medzi hlavnými švédskymi stranami dnes podľa autora existuje široká zhoda, že reštriktívny smer migračnej politiky by mal pokračovať.
Sociálni demokrati, ktorí boli pri moci počas utečeneckej krízy v roku 2015, väčšinu reforiem súčasnej vlády aktívne alebo mlčky podporili. Strana zároveň avizovala, že základný smer migračnej politiky nechce meniť ani v prípade návratu k moci.
Posun nastal aj vo verejnej mienke. Po utečeneckej kríze vzrástol podiel Švédov, ktorí podporujú nižšiu mieru prisťahovalectva, najmä v prípade utečencov.
Švédski sociálni demokrati sa pritom podľa The Conversation inšpirovali postupom dánskych sociálnych demokratov. Tí pred voľbami v roku 2019 sľúbili, že zachovajú prísne migračné opatrenia predchádzajúcich vlád. Cieľom bolo oslabiť migráciu ako volebnú tému a presunúť pozornosť na sociálny štát, zamestnanosť a ekonomiku.
Podobnú stratégiu zvolili pred voľbami v roku 2026 aj švédski sociálni demokrati. Vládne strany sa naopak snažili udržať migráciu v centre politickej diskusie a upozorňovali, že prípadná sociálnodemokratická vláda by potrebovala podporu Zelených a Ľavicovej strany, ktoré presadzujú liberálnejší prístup.
„Voľby sa tak postupne prestali zameriavať na to, či má Švédsko zachovať prísnu migračnú politiku. Otázkou sa stalo skôr to, komu voliči uveria, že ju skutočne dokáže udržať,“ uzavrel Emilsson.
Švédska krajná pravica oslabla. Prečo jej voliči odchádzajú a prečo je migrácia stále kľúčovou témou? Viac počas švédskych parlamentných volieb povedal odborník na Škandináviu Jozef Zelizňák.
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"