Čierna nedeľa pre Merza. V Berlíne drvivo vyhrala Ľavica, na severe sa CDU nedostala do parlamentu prvýkrát v histórii
V nedeľňajších voľbách v Berlíne zvíťazila s veľkým náskokom radikálne ľavicová strana Die Linke (Ľavica), ktorá získala 25,7 percenta hlasov. Za ňou nasledujú Kresťanskodemokratická únia (CDU) kancelára Friedricha Merza s 18,8 percenta a Alternatíva pre Nemecko (AfD) so 16,3 percenta. Kreslá získali aj Zelení so 14,3 percenta a sociálni demokrati (SPD), ktorých podporilo 12,1 percenta hlasujúcich.
Po sčítaní všetkých hlasov o tom s odvolaním na krajinskú volebnú komisiu informovala agentúra DPA. Doterajšia vládna koalícia CDU a SPD stratila väčšinu.
Pod päťpercentnou hranicou skončila strana Aliancia Sahry Wagenknechtovej (BSW) so 4,7 percenta a slobodní demokrati (FDP) s 2,5 percenta. V novej Snemovni poslancov zasadne 158 poslancov. Ľavica ich vyšle 47, CDU 34, AfD 29, Zelení 26 a SPD 22. Pre sociálnych demokratov je to doteraz najhorší výsledok vo voľbách do berlínskej snemovne.
Berlín môže viesť dcéra tureckých utečencov
Primátorkou by sa mohla stať Elif Eralpová z Ľavice, ktorá má turecké korene. Bola by prvou ženou s migračným pôvodom na čele Červenej radnice. Eralpová sa narodila v roku 1981 v Mníchove tureckým rodičom, ktorí krátko predtým utiekli zo svojej vlasti. Pre Ľavicu je nedeľný zisk najväčším volebným úspechom v Berlíne. Naposledy v roku 2001 získala jej priama predchodkyňa, Strana demokratického socializmu (PDS), 22,6 percenta.
Eralpová sa chce pokúsiť zostaviť koalíciu so Zelenými a sociálnymi demokratmi. Zelení už skôr tiež uviedli, že by chceli budúcu koalíciu zostaviť s Ľavicou a SPD. Teoreticky je možné Ľavicu obísť a zostaviť aj vládu CDU, Zelených a SPD.
Mladí volili Ľavicu, rozhodovalo bývanie
V Berlíne žije zhruba 3,9 milióna obyvateľov, voliť mohlo 2,5 milióna voličov. Takmer milión obyvateľov nemeckej metropoly tvoria cudzinci bez volebného práva. Po prvý raz mohli v nedeľu v Berlíne voliť aj šestnásťroční a sedemnásťroční. U voličov vo veku od 16 do 24 rokov jasne zvíťazila Ľavica so 43 percentami, nasledovaná AfD s 12 percentami. Od ľudí vo veku od 25 do 34 rokov dostala Ľavica dokonca 49 percent hlasov.
Hlavnými témami kampane boli nedostupnosť bývania a vysoké nájomné. Eralpová sľubovala, že vypočuje Berlínčanov a splní ich želanie, ktoré vyjadrili v roku 2021. V poradnom referende sa vtedy obyvatelia metropoly vyslovili za vyvlastnenie bytov veľkých prenajímateľov. Za vtedy hlasovalo 59,1 percenta a účasť dosiahla 73,5 percenta. Vyvlastnenie sa malo týkať spoločností s viac ako 3000 bytmi. Kým Zelení ako jeden z potenciálnych partnerov Ľavice so zospoločenštením časti bytov vlastnených koncernmi za určitých podmienok súhlasia, líder sociálnych demokratov Steffen Krach ho odmieta.
Historický debakel CDU v Meklenbursku
Ešte horšie dopadla CDU v nedeľných voľbách v spolkovej krajine Meklenbursko-Predpomoransko, kde nebude zastúpená v parlamente. Podľa predbežných konečných výsledkov získala iba 4,9 percenta hlasov, čím tesne minula päťpercentnú hranicu potrebnú na vstup do parlamentu. Je to prvýkrát v povojnových dejinách Nemecka, čo sa CDU nedostala do krajinského snemu.
CDU zaznamenala oproti voľbám v roku 2021 stratu 8,4 percenta hlasov. Víťazom volieb sa stala pravicovo-populistická strana Alternatíva pre Nemecko (AfD) so ziskom 38,2 percenta hlasov (+21,5) a 32 mandátov, nasledovaná Sociálnodemokratickou stranou Nemecka (SPD), ktorá dostala 35,5 percenta hlasov (-4,1) a bude mať 29 poslancov.
Do parlamentu vo Schwerine sa ešte dostali strana Ľavica (6,5 percenta) a Zelení (5,7 percenta); obe strany budú mať po päť poslancov.
Pred bránami krajinského snemu rovnako ako kresťanskí demokrati zostala so ziskom 4,8 percenta aj ľavicová Aliancia Sahry Wagenknechtovej (BSW).
Je to prvýkrát, čo má AfD najpočetnejší poslanecký klub v zákonodarnom zbore Meklenburska-Predpomoranska. Táto strana viac než zdvojnásobila svoj výsledok spred piatich rokov, keď získala 16,7 percenta hlasov.
Leif-Erik Holm, kandidát AfD na post krajinského premiéra, interpretoval tento výsledok ako mandát pre svoju stranu na zostavenie vlády. Vyhlásil, že bude rokovať s ostatnými stranami o možnosti spolupráce. S výnimkou BSW, ktorá sa napokon do parlamentu nedostala, však všetky politické sily spoluprácu s AfD vylúčili.
Predstavitelia SPD boli napriek miernym stratám s výsledkom vzhľadom na celoštátne trendy spokojní, keďže sociálni demokrati sa v predvolebných prieskumoch dlhodobo pohybovali hlboko pod hranicou 30 percent. Zisk 35,5 percenta hlasov však SPD dosiahla najmä na úkor menších strán, predovšetkým CDU, ktorá v Meklenbursku-Predpomoransku od zjednotenia Nemecka vládla v rokoch 1990 – 1998 a 2006 – 2021 v koalícii s FDP, respektíve SPD. Od roku 2021 tam bola pri moci SPD v koalícii s Ľavicou.
Nemecký kancelár Friedrich Merz v nedeľu označil výsledok CDU v Meklenbursku-Predpomoransku za katastrofu, ktorá sa nedá nijako prikrášľovať. Podľa jeho slov bola CDU v predvolebnom boji v Meklenbursku-Predpomoransku doslova „zomletá“ v ostrom súboji medzi SPD a AfD. Vo svojej funkcii však chce zostať a pokračovať v reformách. Priznal, že vláda musí svoje kroky verejnosti lepšie a zrozumiteľnejšie vysvetľovať.
Pre Merza ide o mimoriadne kritické obdobie, keďže porážka CDU v Meklenbursku-Predpomoransku nasleduje len dva týždne po masívnom úspechu AfD v Sasku-Anhaltsku, čo výrazne oslabuje jeho pozíciu na čele štátu aj samotnej CDU.
O triumfe AfD v Sasku-Anhaltsku sa viac dozviete v reportáži:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"