Dvojeurové ceny nafty môžu prísť v najbližších týždňoch. Expert vysvetľuje, čo ženie ceny palív nahor (rozhovor)
Ceny palív na Slovensku rastú a nafta sa blíži k hranici dvoch eur za liter. Podľa šéfredaktora energie-portal.sk Radovana Potočára je za zdražovaním kombinácia drahšej ropy a nedostatku hotových ropných produktov na európskom trhu. Ak sa situácia na Blízkom východe rýchlo neupokojí, dvojeurové ceny nafty môžu podľa neho prísť už v najbližších týždňoch.
Liter nafty stojí takmer dve eurá. Prekročíme túto hranicu a ak áno, tak kedy?
Sme na ceste k tomu, aby sme túto historickú hranicu naozaj pokorili. Dôvodom je hlavne vývoj na trhu s naftou, kde vidíme, že na európskych burzách nafta výrazne zdražela. Dostala sa nad úrovne, ktoré boli na trhoch na jar.
Otázka, kedy sa na túto hranicu dvoch eur dostaneme v maloobchodnej sieti, je však ťažko zodpovedateľná. Aj z úst riaditeľa Slovnaftu sme počuli, že Slovnaft bude zdržanlivý. Na to, čo sa deje na trhoch, bude zrejme reagovať s určitým odstupom.
To však nič nemení na tom, že trhová realita sa skôr či neskôr pretaví do finálnych cien. Môj odhad je, že pokiaľ sa nič zásadné neudeje a konflikt na Blízkom východe zázračne rýchlo deeskaluje, dvojeurové ceny uvidíme a bude to v najbližších týždňoch.
Možno len spomeniem, že nebýva pravidlom, že nafta stojí viac než benzín.
Prečo je to teraz tak?
Pretože dnes máme nielen drahú ropu, ale aj veľmi vysoké ceny nafty na európskych komoditných burzách vo Frankfurte a Rotterdame.
Podstatné je, čo sa deje na trhu s ropou. Ropa je dnes najdrahšia od mája, ale počas jari sme videli aj vyššie ceny, nad 110 dolárov za barel. Teraz je to zhruba 108 dolárov za barel.
Okrem toho, že na svetovom trhu chýbajú dodávky ropy z Blízkeho východu kvôli Hormuzskému prielivu a celému konfliktu, chýbajú aj dodávky hotových ropných produktov.
Európa potrebuje dovážať veľké objemy palív, a to hlavne v prípade nafty. Pri nafte platí, že zhruba každý piaty liter sa do Európy dováža. Súvisí to so štruktúrou európskeho rafinérskeho priemyslu a petrochemického priemyslu.
V prípade benzínu možno problém nie je taký vypuklý, ale pri nafte Európa veľmi intenzívne pociťuje, že chýbajú množstvá dodávok, ktoré by inak na svetový trh prúdili z krajín Perzského zálivu.
Benzín stojí najviac od tohtoročnej jari, nafta je najdrahšia za takmer štyri roky. Šéf Slovnaftu to zdôvodňuje tým, že sa spojili takzvané dve krízy, ropná a palivová. Čo tým má na mysli?
V prípade ropnej krízy je to stav, o ktorom hovoríme už od prelomu februára a marca, teda od bodu, keď sa fakticky znepriechodnil Hormuzský prieliv. Odvtedy je na svetovom trhu stále veľké napätie. Ceny ropy síce skáču, na začiatku leta boli aj nižšie, ale aktuálne sú opäť vyššie.
Tentoraz sa k situácii a komplikáciám pridalo aj to, že je obmedzená exportná trasa cez Červené more a ropovod v Saudskej Arábii je poškodený. V tejto situácii je opäť na trhu s ropou veľké napätie, je tu už aj reálny a fyzický nedostatok, čo sa pretavuje do vyšších cien.
A tá druhá časť, palivová kríza, sa týka ešte špecifickejšie Európy. Ide hlavne o problém spojený s tým, že nám chýbajú aj dodávky hotových ropných produktov.
Jednoducho, európske rafinérie nestačia produkovať dostatok nafty pre európsky trh a naftu je potrebné dovážať. V menšej miere sa k tomu ešte pridávajú aj ďalšie faktory.
V ostatnom období ide napríklad o zníženú kapacitu čínskych rafinérií, taktiež o znížené, respektíve zastavené vývozy paliva z Ruska na iné trhy ako európske. Tieto iné trhy, napríklad v Strednej Ázii, potrebujú zásobovanie hľadať niekde inde. Tým miestom je svetový trh, kde sa o dodávky opäť musia pobiť aj s európskymi odberateľmi.
Čísla ukazujú, že palivá u nás patria k najlacnejším v Európskej únii. V cenovom rebríčku sme na 20. mieste z 27 krajín. Čo na to hovoríte?
Tieto štatistiky sa samozrejme každý týždeň menia. Dlhodobo však platí, že ceny naprieč Európou viac-menej kopírujú trhový vývoj a regionálne sa potom líšia v závislosti od špecifík, konkurenčného prostredia, logistiky a ďalších regionálnych špecifík.
Slovensko dlhodobo patrí skôr do tej lacnejšej skupiny krajín. Zaujímavé však určite je aj to, že ak sa pozrieme na čísla bez daní, teda bez spotrebnej dane a bez DPH, tak sme dokonca úplne na chvoste. Na treťom, štvrtom, niekedy piatom mieste s najnižšími cenami palív.
Keď k finálnej cene započítame ceny, ktoré už reálne zaujímajú motoristov, teda finálne ceny na čerpačkách, tam sme vyššie, na siedmom či ôsmom mieste, v závislosti od toho, ktorý týždeň sa pozrieme, ale v každom prípade sme v tej spodnej polovici.
To je na jednej strane fakt, ale na druhej strane tiež netreba zabúdať na to, že tu porovnávame nominálne hodnoty. Nafta za dve eurá je niečo iné na Slovensku alebo v Bulharsku a niečo iné vo Švédsku alebo Holandsku, kde je omnoho vyššia kúpyschopnosť, vyššia celková cenová hladina a vyššie príjmy.
Ako hodnotíte stratégiu Slovnaftu, teda nemeniť ceny na čerpacích staniciach každý deň, ako to robia v niektorých krajinách?
To je v podstate opis situácie, aká na Slovensku panuje dlhodobo. Na Slovensku sa ceny spravidla nemenia veľmi často. Veľmi často sa menia možno týždenne. Takáto konzervatívna alebo zdržanlivá cenotvorba je u nás charakteristická dlhodobo.
Neplatí to u susedov, neplatí to napríklad v Rakúsku, kde sa ceny menia denne a kde sa v minulosti dokonca ceny menili na čerpacích staniciach aj viackrát za deň.
Na Slovensku je celý trh zotrvačnejší, možno trošku ťažkopádnejší v tom zmysle, že zdraženie nabieha pomalšie a pretavuje sa do cien na dlhší čas, možno aj niekoľko týždňov.
Vláda zatiaľ voči drahým palivám nezakročila. Mala by s tým podľa vás niečo spraviť, napríklad zatlačiť na Slovnaft?
Zatlačiť na Slovnaft vláda príliš nemá ako. Slovnaft nie je tým, kto kreuje trhové ceny. Ceny na čerpacích staniciach vychádzajú z veľkoobchodných cien na burzách, na veľkých európskych komoditných trhoch, a Slovnaft nie je jediným, kto zásobuje slovenský trh.
Hoci vyrába viac paliva, ako Slovensko spotrebuje, sú tu aj rôzni ďalší hráči, ktorí si môžu palivá nakúpiť odkiaľkoľvek, z iných rafinérií v regióne alebo z dovozov z krajín mimo EÚ. To je v princípe bežná prax.
Len samotný Slovnaft nie je tým jediným hráčom, ktorý by určoval absolútnu cenovú hladinu na Slovensku. Tým, že je dominantný a najväčší dodávateľ na slovenský trh, jeho obchodné rozhodnutia majú samozrejme vplyv na cenovú hladinu. Ale v silách ani vlády, ani Slovnaftu nie je ovplyvniť to, kam sa dostávajú ceny palív na veľkoobchodných trhoch.
To, čo je v rukách štátu alebo čo sa dá riešiť na úrovni jednotlivých národných vlád, je zdaňovanie.
Podstatná časť finálnej ceny sú dane, či už spotrebné dane alebo DPH. Opozícia už tlačí na nižšiu spotrebnú daň z palív. Už to pripúšťajú aj niektoré hlasy z koalície. Čo by to urobilo s cenou palív a bolo by to dobré riešenie?
V každom litri paliva sú zahrnuté desiatky centov spotrebných daní. V prípade nafty je to takmer 40 centov, v prípade benzínu je to viac ako 50 centov. Okrem toho sa k cene nabaľuje aj daň z pridanej hodnoty.
Ak by sme išli so spotrebnými daňami nižšie, až na úroveň, ako nám to umožňujú pravidlá EÚ, tak by to okamžite prinieslo zníženie cien.
Na druhej strane si od tohto opatrenia nemôžeme sľubovať návrat k cenám, aké sme videli niekedy na začiatku roka, teda možno na úroveň 1,50 eura. Bola by to korekcia o niekoľko centov v prípade nafty, možno dvojciferné číslo v centoch v prípade benzínu.
Samo osebe by toto riešenie nestačilo na úplný návrat k cenám, ktoré sme považovali za normálne možno na prelome rokov.
Zároveň je to riešenie, ktoré má fiškálny dosah. Znamená to nižší príjem štátneho rozpočtu. Druhou stranou mince je, že v súčasnosti štát inkasuje viac vďaka vyššiemu výberu DPH.
DPH je daná percentuálne, platí tu základná sadzba 23 percent. A pri drahších palivách, aké aj teraz na trhu máme, štát inkasuje viac, než by tieklo do štátneho rozpočtu v prípade, že by bola celkovo nižšia cenová úroveň na čerpacích staniciach.
Pozrite si celý rozhovor:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"