Krvavý obchod Kima s Putinom pokračuje. KĽDR môže poslať Rusku desaťtisíce mužov, front je školou modernej vojny
Severná Kórea zaplatila za svoje zapojenie do vojny na strane Ruska tisíckami mŕtvych a zranených vojakov. Napriek tomu sa zdá, že Pchjongjang je pripravený svoj kontingent výrazne rozšíriť. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj varoval, že do Ruska môže doraziť až 50-tisíc ďalších severokórejských vojakov.
Pre režim Kim Čong-una totiž nasadenie v ruskej Kurskej oblasti nepredstavovalo iba krvavú vojenskú operáciu. Prinieslo mu skúsenosti s moderným bojom, peniaze, suroviny aj tesnejšie väzby s Moskvou. Rusko na druhej strane potrebuje ďalších ľudí, ktorými môže dopĺňať vlastné straty.
Britská verejnoprávna stanica BBC pripomína, že približne 13-tisíc Severokórejčanov nasadených na prelome rokov 2024 a 2025 utrpelo mimoriadne vysoké straty. Ukrajinská vojenská rozviedka HUR odhaduje približne 3-tisíc mŕtvych a ďalších 1 500 zranených. Analýza BBC Korea založená na severokórejskom pamätníku odhadla počet padlých na približne 2 300.
Z veľkých útokov sa poučili
Prvé strety ukázali, že severokórejské jednotky neboli pripravené na spôsob, akým sa na Ukrajine bojuje. Podľa ukrajinských vojakov útočili vo väčších skupinách, mali problémy s koordináciou s Rusmi a najmä spočiatku boli veľmi zraniteľné voči dronom.
„Severokórejskí vojaci sú veľmi odvážni, najmä tí z jednotiek Storm Corps. Sú ochotní zomrieť za svoju krajinu. Problém však je, že odhodlanie neznamená efektívne bojové schopnosti,“ povedal pre BBC Yang Uk z juhokórejského Asan Institute for Policy Studies.
Podľa neho však Severokórejčania počas bojov rýchlo získavali skúsenosti a postupne sa naučili reagovať aj na dronové útoky. Spolu s ruskými silami napokon pomohli vytlačiť ukrajinské jednotky z Kurskej oblasti.
Ukrajinská rozviedka v súčasnosti odhaduje, že na ruskom území zostáva približne 8 500 severokórejských vojakov. Sú rozdelení do štyroch brigád a pôsobia najmä pri ochrane ruskej hranice v Kurskej oblasti. Podľa HUR sa momentálne nezapájajú do aktívnych bojov a neboli zaznamenaní ani na Ruskom okupovaných územiach Ukrajiny.
Takéto rozmiestnenie má aj politický význam. Severokórejské jednotky zatiaľ bojovali na medzinárodne uznanom území Ruska. Ich vyslanie priamo na okupované ukrajinské územie by mohlo vyvolať ďalšie diplomatické dôsledky, najmä v Južnej Kórei.
Zajatí radšej nechceli zostať
Mimoriadne vysoké straty sprevádzal ďalší fenomén. Ukrajine sa napriek tisícom nasadených Severokórejčanov podarilo zajať živých iba dvoch. Ďalší zajatý vojak neskôr podľa juhokórejskej rozviedky zomrel na následky zranení.
BBC opísala aj prípady vojakov, ktorí namiesto zajatia volili samovraždu. Kim Čong-un následne takýchto mužov verejne oslavoval ako hrdinov.
Jeden z dvoch zajatcov v rozhovore pre juhokórejských dokumentaristov povedal, že pre severokórejského vojaka je samotné zajatie považované za zločin. Druhý tvrdil, že prežil iba preto, že pri sebe nemal granát ani nôž, ktorým by si mohol vziať život.
Obaja muži sa podľa BBC odmietajú vrátiť do Severnej Kórey a chceli by odísť do Južnej Kórey. Jeden z nich uviedol, že v prípade návratu sa obáva represálií voči svojej rodine. Soul je pripravený ich prijať, Ukrajina však zatiaľ o ich ďalšom osude definitívne nerozhodla.
Vojna priniesla Pchjongjangu miliardy
Za ochotou posielať ďalších vojakov však nie je len získavanie bojových skúseností. Spolupráca s Moskvou má pre ekonomicky izolovanú Severnú Kóreu značnú finančnú hodnotu.
Lim Soo-ho z juhokórejského Institute for National Security Strategy odhaduje, že predaj zbraní Rusku spolu s vysielaním vojakov priniesol Pchjongjangu za približne dva a pol roka takmer desať miliárd dolárov.
„Ročný HDP Severnej Kórey sa odhaduje na približne 30 miliárd dolárov. Znamená to, že za dva a pol roka získali prostredníctvom vývozu zbraní a nasadenia vojakov približne tretinu ročného HDP,“ vysvetlil.
Rusko môže Severnej Kórei na oplátku poskytovať potraviny, ropu aj tvrdú menu. Užšia spolupráca navyše znižuje dlhodobú závislosť Pchjongjangu od Číny a Kim Čong-unovi dáva väčší priestor pri zahraničnopolitickom manévrovaní.
Zelenskyj tvrdí, že Rusko sa už od júna pripravuje vo Voronežskej oblasti na prijatie ďalších severokórejských jednotiek. Pchjongjang má podľa neho zároveň pripravovať ďalšie dodávky balistických zbraní.
Ukrajinský prezident preto upozorňuje, že spolupráca Moskvy a Pchjongjangu predstavuje bezpečnostný problém aj pre ázijské štáty. „Rusko pomáha Severnej Kórei naučiť sa modernému vedeniu vojny, zdokonaľovať zbrane a získavať skutočné bojové skúsenosti. To predstavuje hrozbu pre každú krajinu v Ázii, ktorá je v dosahu severokórejských rakiet,“ povedal.
Výhody však nie sú jednostranné. Rusko po viac ako štyroch rokoch rozsiahlej vojny čelí vážnemu problému s dopĺňaním jednotiek. Západné a ukrajinské spravodajské služby podľa BBC odhadujú, že ruská armáda každý mesiac stráca približne o 6-tisíc vojakov viac, než dokáže naverbovať.
Moskva preto využíva aj zahraničných bojovníkov vrátane ľudí z Kolumbie, Kene či Kamerunu. Severokórejský režim však dokáže ponúknuť niečo, čo väčšina týchto zdrojov nedokáže – celé organizované vojenské jednotky pod kontrolou štátu.
Moskva prednedávnom vyslovila znepokojivé vyhrážky. Šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov pohrozil Západu „skutočnou vojnou“:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"