Chmelár: Dnešní politici sú šašovia. Fico si Tarabu „neuviaže na krk“, Republika môže predbehnúť Smer
Spor okolo Tomáša Tarabu podľa politického historika a analytika Eduarda Chmelára ukazuje na hlbšie problémy vo vnútri koalície. V relácii Téma dňa hovoril aj o možnom vzniku Tarabovej vlastnej strany, rastúcej Republike, konflikte Smeru s generálnym prokurátorom Marošom Žilinkom či o slabinách súčasnej opozície.
Podľa Chmelára je z právneho aj politického hľadiska situácia pomerne jasná. Ministerské kreslo podľa koaličnej zmluvy patrí SNS, zároveň však Tarabovo odmietanie odchodu označil za problematické.
„Celý tento spor je po právnej stránke alebo po stránke politických pravidiel úplne jasný. Podľa koaličnej zmluvy toto kreslo patrí SNS a tak považujem napríklad vyjadrenia Tomáša Tarabu, že on neodstúpi, za nielen arogantné, ale aj nenáležité,“ uviedol Chmelár.
Zároveň si myslí, že Taraba by si takýto postoj nedovolil bez podpory premiéra. Danko podľa neho zároveň musí premýšľať nad tým, ako zo sporu vyťažiť niečo pre svoju stranu aj pre štát.
Exporadca predsedu vlády za jedno z možných riešení označil aj to, že by samotný Danko prevzal ministerskú funkciu, ktorú kritizuje.
„Keď kritizuje stav toho ministerstva a tvrdí, že by to vedel robiť lepšie, tak podľa môjho názoru by tú funkciu mal prevziať on sám a urobiť tam poriadok. Tak, ako si to predstavuje Slovenská národná strana,“ povedal.
Ak by podľa neho Danko dokázal rezort zlepšiť, mohlo by mu to pomôcť pred voľbami. V opačnom prípade by jeho konflikt s Tarabom mohol pôsobiť iba ako ďalší spor vo vnútri SNS a išlo by o „typické mravčanie Andreja Danka na všetky strany“.
Taraba môže siahnuť na voličov koalície
Tarabov presun do parlamentu podľa Chmelára nemusí byť iba problémom pre koalíciu. Ak by sa rozhodol vytvoriť vlastnú politickú stranu, mohol by osloviť časť sklamaných voličov súčasnej vlády.
„Momentálne to vyzerá skôr tak, že Tomáš Taraba ohrozuje Hlas. Ale svojím pôsobením, ak sa rozhodne pre samostatnú stranu, bude brať samozrejme aj voličov Smeru. Teraz je otázne, či to pomôže tejto koalícii, alebo uškodí,“ uviedol.
Za kľúčové považuje najmä to, či by nová strana dokázala osloviť ľudí, ktorí sa od koalície odklonili a dnes neplánujú voliť nikoho. Práve tento segment voličov môže byť podľa neho pred voľbami rozhodujúci.
Chmelár zároveň tvrdí, že Robert Fico si Tarabu napriek verejnej chvále za jeho pôsobenie vo vláde na kandidátku nezoberie. Dôvodom má byť podľa neho Tarabova povesť človeka, ktorému premiér úplne nedôveruje.
„Lebo to, čo jemu vždy prekážalo a prekáža najviac, je to, že Tomáš Taraba má povesť intrigána. Takého človeka si on neuviaže na krk,“ povedal Chmelár.
Podľa analytika však ešte stále existuje možnosť, že aj napriek vnútorným konfliktom bude mať Robert Fico po ďalších voľbách dostatok priestoru na zostavenie vlády.
Kritizuje koalíciu aj opozíciu
Chmelár zároveň odmietol predstavu, že súčasná opozícia má pripravené riešenie problémov, ktorým Slovensko čelí. Podľa neho jej chýba presvedčivá kompetencia ukázať, ako by chcela súčasný politický systém zmeniť.
„Prirodzene veď, to je tá podstata všetkého. Nemaľujme si ružové obrazy, že opozícia vie, čo s týmto stavom robiť. Neukazuje žiadnu kompetenciu, že by to mohla zmeniť,“ povedal.
Následne sa ostro vyjadril aj k spôsobu fungovania slovenskej politiky. V súvislosti s kauzou Gorila a Jaroslavom Haščákom tvrdil, že problém podľa neho nemožno zužovať iba na jednotlivé politické strany.
„Prestaňme si klamať a hovoriť o tomto systéme, že je demokratický. Toto je oligarchický systém. A podľa mňa by všetkým prospelo, keby sa oligarchia prestala skrývať za politikov a prevzala opraty moci priamo,“ uviedol Chmelár.
Politikov zároveň označil za sprostredkovateľov medzi verejnosťou a skutočnými mocenskými štruktúrami.
„Ja mám pocit, že dnešní politici sú šašovia. Najatí vyjednávači s verejnosťou, ktorých úlohou je obkecať to, o čo v tej politike skutočne ide,“ povedal.
Chmelár tvrdil, že podobný problém vidí na oboch stranách politického spektra. Kritizoval preto aj vzájomné obviňovanie politikov z mafie a korupcie.
„Keď Matovič vykrikuje na túto vládu mafia, mafia, mafia, tak by sa mal pozrieť v prvom rade na svoju trnavskú ‚firmičku‘, ktorá sa nabalila za dva roky viac ako za to isté obdobie, povedzme, Brhel pri Ficovej vláde. Čiže jednoducho, toto nemá zmysel, aby si navzájom vykrikovali, kto je tu mafia,“ uviedol.
Podľa historika preto treba otvorene hovoriť o tom, kto má v krajine skutočnú moc a aké vzťahy existujú medzi politikou a ekonomickými záujmami.
Republika môže predbehnúť Smer
Osobitnú pozornosť Chmelár venoval rastu Republiky. Ak bude súčasný trend pokračovať, neprekvapilo by ho, keby strana Milana Uhríka do roka predbehla Smer.
„No, ja vôbec nebudem prekvapený, ak do roka Republika predbehne stranu Smer,“ uviedol.
Za dôležitý faktor považuje, že Republika podľa neho v prieskumoch kontinuálne rastie. Strana pritom nemusí podľa Chmelára robiť veľa pre to, aby získavala nespokojných voličov vládnej koalície. Stačí jej poukazovať na nesplnené sľuby.
„Republika berie nespokojných voličov z vládnych strán. Oni nemusia robiť vôbec nič, len poukazovať na nesplnené sľuby,“ povedal.
Chmelár zároveň upozornil, že medzi voličmi Republiky nemusia byť iba ľudia, ktorých možno označiť za extrémistov. Časť z nich podľa neho tvoria jednoducho sklamaní voliči, ktorí hľadajú alternatívu k súčasným vládnym stranám.
Podľa analytika má Smer voči Republike čoraz menšiu tematickú výhodu. Upozornil tiež na to, že časť politikov Smeru sa podľa neho približuje k témam, ktoré dlhodobo presadzuje Republika.
„Akú má Smer komparatívnu výhodu oproti Republike? Je toho čoraz menej. Tým skôr, že oni sa k tej Republike približujú už nielen témami, ale mentálne,“ tvrdí Chmelár.
Výsledok volieb preto podľa neho môže priniesť výrazné prekvapenie. Za jednu z možností označil aj povolebnú spoluprácu Smeru a Republiky.
Žilinka je pre Smer aj opozíciu problém
Chmelár sa vyjadril aj k sporu medzi Smerom a generálnym prokurátorom Marošom Žilinkom. Tvrdí, že Smer podľa neho nemá reálne páky na to, aby generálneho prokurátora prinútil odísť z funkcie.
Za politickým tlakom na Žilinku vidí najmä snahu vytvoriť si do budúcnosti alibi pre prípad, že niektoré trestné konania nedopadnú podľa predstáv vládnej strany. „Smer si pripravuje alibi pre možnosť, že tie trestné procesy nedopadnú v jeho prospech a hľadajú vinníka,“ povedal.
Za problematické zároveň považuje tvrdenie, že Žilinka bol nominantom opozície. Pripomenul, že za jeho zvolenie hlasovali aj predstavitelia súčasnej vládnej koalície.
Chmelár zároveň pripustil, že určitá reforma prokuratúry môže byť legitímna. Nemala by však podľa neho byť nástrojom politického konfliktu.
„Istá reforma prokuratúry je podľa mňa úplne legitímna, ale nie v spojitosti s takouto účelovou kauzou,“ uviedol.
Slovensko vraj nenapĺňa odkaz pápeža
V závere relácie sa Chmelár vrátil k odkazu pápeža Františka zo septembrovej návštevy Slovenska pred piatimi rokmi. Ten vtedy hovoril o Slovensku ako o možnom poslovi mieru v strednej Európe.
Podľa Chmelára Slovensko tento potenciál zatiaľ nenapĺňa. Nestačí podľa neho iba hovoriť o mieri, ale treba podľa neho robiť aktívnu mierovú politiku. „Nestačí hovoriť, že sme za mier. Po celý tento čas táto vláda bola pasívna. Nepokúšala sa o žiadnu mierovú iniciatívu,“ povedal.
Za rozpor považuje aj súčasnú politiku zbrojenia. Pripomenul, že pápež František kritizoval vysoké výdavky na zbrojenie, pričom slovenská vláda podľa neho zároveň hovorí o potrebe diplomacie a súčasne pokračuje vo veľkých obranných výdavkoch.
Slovensko má podľa neho potenciál stať sa krajinou, ktorá bude presadzovať mierové riešenia. Na to však podľa neho nestačia heslá. Potrebná je zmena politickej kultúry, väčší dôraz na dialóg a menšia konfrontácia.
„Ale Slovensko má ten potenciál stať sa poslom alebo posolstvom mieru v srdci Európy. Ale musí sa to stať naozaj víziou celej spoločnosti,“ uzavrel.
Pozrite si celú časť relácie Téma dňa:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"