Nie je to len estetická chyba. Žlté škvrny okolo očí môžu signalizovať závažnejší problém, varujú vedci
Bledožlté pľuzgieriky na očných viečkach väčšina ľudí považuje len za estetickú chybičku krásy a rieši ich návštevou dermatológa. Najnovší výskum zo Stanfordovej univerzity však ukazuje, že tieto nenápadné tukové usadeniny môžu slúžiť ako dôležité varovania. U osôb s tou diagnózou totiž odhaľuje vyššie riziko vzniku infarktu či mŕtvice, a to aj bez nameraných vysokých hodnôt cholesterolu v krvi.
Ateroskleróza, pri ktorej nastáva hromadenie tukových usadenín v tepnách a dochádza k obmedzeniu prietoku krvi, stojí za väčšinou infarktov a mŕtvic. Vývin takýchto stavov prebieha často bez akýchkoľvek príznakov. Práve preto sa hľadajú varovné znaky na skoršie odhalenie problému.
Štúdia v časopise Atherosclerosis venuje pozornosť xantelazme, pri ktorej sa objavujú žltkasté škvrny v okolí očí. K opuchu škvŕn dochádza v momente, keď sa imunitné bunky naplnia cholesterolom a inými tukmi.
„Až niekoľko štúdií podporilo spojitosť medzi xantelazmou a zvýšeným rizikom kardiovaskulárnych udalostí, zatiaľ čo iné spochybňujú, či ide o samostatný rizikový faktor po zohľadnení tradičných rizikových faktorov,“ uvádza výskumníčka Negin Yavariová s kolektívom.
„Keďže výskum naďalej objasňuje vzťah medzi xantelazmou a kardio-cerebrovaskulárnymi rizikovými faktormi, cieľom bolo vyhodnotiť spojitosť medzi xantelazmou a hlavnými kardio-cerebrovaskulárnymi udalosťami (MACCE) na veľkej vzorke populácie,“ spresňuje autorský tím.
Sledovanie rizika v číslach
Štúdia porovnávala takmer 18-tisíc ľudí so žltými škvrnami na viečkach s rovnakým počtom ľudí bez tohto problému. Sledovanie počas prvého roka ukázalo jasné rozdiely. Pri infarkte išlo o 1 percento ľudí so škvrnami (178 pacientov) oproti 0,35 percent v druhej skupine (63 pacientov). Pri mŕtvici dosiahli hodnoty 0,95 percent oproti 0,3 percentám a pri „mini-mŕtvici“ (TIA) išlo o 0,6 percent ku 0,19 percentám.
Aj napriek tomu, že ide o nízke čísla, riziko pre ľudí s xantelazmou vychádza výrazne vyššie a zvýšené zostáva aj po 5 či 10 rokoch.
„Xantelazma sa spája s vyšším krátkodobým aj dlhodobým výskytom cievnych a srdcových príhod až do 10 rokov, čo zdôrazňuje jej hodnotu ako varovného signálu pre prevenciu,“ píšu autori štúdie.
Vyššie riziko sa navyše potvrdilo aj u pacientov, ktorí nemali nameraný vysoký cholesterol. Na vznik cievnych problémov tak zjavne vplývajú aj ďalšie faktory, uviedol portál Science Alert.
Preventívny význam pre prax
Bledožlté opuchnuté škvrny nepredstavujú nebezpečenstvo samé osebe, no prinášajú dôkaz o možných budúcich cievnych problémoch.
„Naša štúdia naznačuje, že xantelazma sa môže považovať za rizikový faktor pre budúce MACCE,“ uvádzajú výskumníci.
„Väčšinu pacientov s xantelazmou vídať u dermatológov z estetických dôvodov, zatiaľ čo sa u nich môžu vyskytovať neodhalené alebo nekontrolované kardiovaskulárne rizikové faktory prispievajúce k tomuto zvýšenému riziku,“ dopĺňa autorský kolektív.
Vznik škvŕn na viečkach nespôsobuje infarkty ani mŕtvice. Do budúcnosti sa však navrhuje vyšetrenie srdca u osôb s xantelazmou na včasné odhalenie problémov.
Ľahké rozpoznanie škvŕn dáva lekárom možnosť včasného nasadenia liečby alebo zmeny životného štýlu ešte pred vznikom závažných stavov.
„Pravidelné monitorovanie a manažment zo strany lekárov prvého kontaktu môže pomôcť zaviesť preventívne opatrenia, ako sú úpravy životného štýlu, liečba antilipemikami a kontrola hypertenzie (vysokého krvného tlaku – pozn. redak.),“ uvádza sa v štúdii.
„Zistenia štúdie tak zdôrazňujú dôležitosť vyhodnocovania pacientov s xantelazmou v skorých štádiách na identifikáciu a kontrolu ich základných systémových stavov, čo pomáha predchádzať potenciálnym kardio-cerebrovaskulárnym udalostiam,“ uzatvorili výskumníci.
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"