Môže chirurgický zákrok zvrátiť Alzheimerovu chorobu? Čínska metóda vzbudila nádej aj veľké pochybnosti
Alzheimerova choroba zostáva aj napriek výraznému pokroku medicíny stále bez definitívnej liečby. Nádej teraz vzbudzuje experimentálna čínska metóda, ktorá má pomôcť mozgu zbavovať sa škodlivých látok.
Zákrok má odstrániť z mozgu škodliviny
Alzheimerova choroba zostáva napriek pokroku v medicíne nevyliečiteľným ochorením. Nádej teraz vzbudzuje experimentálna metóda vyvinutá v Číne, okolo ktorej však stále existuje množstvo nezodpovedaných otázok.
Prvý pacient podstúpil zákrok v roku 2020. Operácia označovaná ako hlboká krčná lymfaticko-žilová anastomóza má podporiť odstraňovanie tekutín a odpadových látok z mozgu.
Chirurg pri nej spojil drobné lymfatické cievy v oblasti krku s okolitými žilami. Teoreticky tak vznikne nová cesta, ktorou môžu tekutiny a niektoré odpadové bielkoviny jednoduchšie opúšťať mozog, píše portál ČT24.
Práve prípad prvého pacienta vyvolal v Číne veľký záujem. Pred zákrokom mal podľa dostupných záberov pôsobiť ako človek v pokročilom štádiu Alzheimerovej choroby. Po operácii však hovoril, spieval a prechádzal sa po nemocničnej chodbe. Videá sa rýchlo šírili na sociálnych sieťach a o zákrok začali prejavovať záujem ďalšie nemocnice. Metóda však zostávala mimo širšej pozornosti vedeckej komunity.
Nadšenie narazilo na pochybnosti
Situácia sa zmenila v roku 2023, keď o zákroku na odbornej konferencii v Spojených štátoch informoval americko-čínsky chirurg. Výsledky vzbudili veľký záujem, pretože naznačovali možnosť výrazného zlepšenia aj pri pokročilej forme ochorenia.
O operáciu sa následne zaujímali tisíce ľudí. Zákrok pritom nebol lacný a jeho cena sa pohybovala približne na úrovni 24 800 eur.
Čínske pravidlá umožňujú experimentálne liečebné postupy vo voľnejšom režime ako v Európe či Spojených štátoch. Ani tam však napokon nebolo možné pokračovať bez obmedzení. Dôvodom bol nedostatok presvedčivých dôkazov o účinnosti a bezpečnosti metódy.
Ministerstvo zdravotníctva preto vlani povolilo jej používanie iba v rámci prísne kontrolovaných klinických skúšaní. Priekopník metódy bol zároveň zadržaný políciou a podľa dostupných informácií zostáva vo väzbe bez uvedenia dôvodu.
Výskum sa teraz rozbieha aj mimo Číny. Na experimentálnu metódu a otázky, ktoré okolo nej vznikli, sa podrobnejšie pozrel aj odborný časopis Nature. Jeho zistenia ukazujú, že odborná komunita zostáva rozdelená. Postoje viac ako dvoch desiatok oslovených odborníkov časopis opisuje ako kombináciu opatrného nadšenia a výraznej skepsy.
Young-Kwon Hong, odborník na lymfatický systém z Beth Israel Deaconess Medical Center v Bostone, označil samotnú koncepciu za vedecky prijateľnú.
Zároveň však upozornil, že nadšenie môže predbiehať dostupné dôkazy. „Nádej je veľká,“ uviedol pre Nature, „a kedykoľvek je nádej veľká, nasleduje aj mediálny humbuk.“
Metódu preverí výskum
Niektorí americkí lekári už zákroky osobne sledovali a videli zmeny, ktoré by s nimi mohli súvisieť. Sami však upozorňujú, že subjektívny dojem nemôže nahradiť kvalitné klinické dôkazy.
Doterajšie štúdie sú totiž prevažne malé a pochádzajú z Číny. Mnohé vznikli na jedinom pracovisku a bez porovnávacej skupiny. Navyše stále nie je dostatočne objasnené, akým presným mechanizmom by mala operácia ovplyvňovať samotný priebeh Alzheimerovej choroby.
Doteraz vzniklo viac ako desať takýchto štúdií, ktoré spolu zahŕňajú niekoľko stoviek pacientov. Výsledky podľa Nature naznačujú, že operácia môže znižovať množstvo toxických proteínov amyloid-β a tau v tekutine obklopujúcej mozog a miechu. Zároveň sa u niektorých pacientov pozorovalo zlepšenie pamäti a pozornosti pri objektívnych kognitívnych testoch. Zmeny sú však väčšinou skromné, pokrok bol výraznejší iba v niekoľkých prípadoch.
Problémom zostáva aj jeho trvanie. Podľa neoficiálnych informácií od čínskych lekárov sa u väčšiny pacientov približne po roku pôvodný stav vracia.
Takýto priebeh by zodpovedal aj súčasnému poznaniu Alzheimerovej choroby. Samotné odstránenie časti škodlivých látok z mozgu totiž nemusí vyriešiť problém, ak sa amyloidové a tau proteíny v mozgu naďalej tvoria.
O experimentálnu metódu preto pokračuje záujem vedcov v Číne aj v zahraničí. Ďalším krokom majú byť väčšie a kvalitnejšie klinické skúšania podľa medzinárodných pravidiel.
V horúčavách mozog funguje inak. Začarovaný kruh sa začína už počas nočného spánku, hovorí odborník:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"