Topenie ľadu prebúdza skryté hrozby planéty. Vedci varujú pred zosuvmi aj silnejšími otrasmi pod zemou
Klimatická kríza nemusí meniť len počasie. Vedci čoraz viac upozorňujú, že topenie ľadu a zmeny v kryosfére môžu prebúdzať aj geologické hrozby, od zosuvov pôdy až po zemetrasenia a ničivé povodne.
V roku 2021 zasiahla ničivá povodeň indický himalájsky štát Uttarákhand, vážne poškodila dve vodné elektrárne a pripravila o život približne 200 ľudí. V auguste 2025 zase obrovský zosuv pôdy v aljašskom fjorde vytvoril 500-metrovú vlnu v oblasti, ktorú často navštevujú výletné lode.
O niekoľko mesiacov skôr sa v švajčiarskom kantóne Valais zrútila časť ľadovca. Prúd vody a sutín následne zničil a pochoval väčšinu už evakuovanej dediny Blatten. Koncom augusta si katastrofálne zosuvy a povodne v Tibete a Nepále vyžiadali tisíce mŕtvych a nezvestných.
Všetky tieto udalosti majú jedno spoločné - súvisia s takzvanou kryosférou, teda celkovým množstvom zamrznutej vody na planéte a globálnym otepľovaním. Píše o tom britský denník The Guardian.
Riziká pre viacero oblastí
Globálne otepľovanie výrazne zasahuje ľad, sneh aj permafrost. Najväčšie zmeny pozorujú polárne a vysokohorské oblasti. Ústup ľadovcov odhaľuje nestabilný terén náchylný na zosuvy a topenie permafrostu oslabuje horské svahy, ktoré sa môžu zrútiť.
Voda z topiaceho sa ľadu zároveň vytvára stále väčšie jazerá, pri ktorých rastie riziko preliatia alebo pretrhnutia hrádzí. Výsledkom môžu byť ničivé povodne v údoliach pod nimi.
V takýchto podmienkach môže klimatická zmena spúšťať nebezpečné geologické javy. Oslabené ľadovce môžu viesť k povodniam alebo vytvoriť prírodné hrádze, ktoré sa neskôr pretrhnú. Topenie permafrostu, silné dažde či zemetrasenia zase zvyšujú riziko zosuvov, ktoré môžu zablokovať rieky alebo zničiť celé oblasti.
Na Aljaške, ktorá patrí medzi najrýchlejšie sa otepľujúce regióny sveta, úbytok ľadu znížil tlak na zlomy v zemskej kôre a prispieva k vyššej seizmickej aktivite. Podobný vývoj vedci očakávajú aj v ďalších oblastiach s rýchlym úbytkom ľadu, ako sú Himaláje, Andy, Grónsko či Alpy.
Čoraz častejšia hrozba
Zemetrasenia spojené s úbytkom ľadu môžu vyvolať ničivé zosuvy, kolapsy ľadovcov alebo pretrhnutie jazier vytvorených z roztopenej vody. Následkom sú takzvané povodne po pretrhnutí ľadovcových jazier, ktorých riziko bude s pribúdajúcou vodou z topiaceho sa snehu a ľadu rásť.
V Himalájach sa nachádzajú tisíce takýchto jazier a približne 200 z nich vedci označili za hrozbu pre obyvateľov údolí pod nimi.
Sopečná sezóna
Horské oblasti síce patria medzi najohrozenejšie miesta klimatickej krízy, no zmeny sa môžu prejaviť aj inde. Geosféra je totiž veľmi citlivá a aj malý zásah do prostredia môže spustiť nebezpečnú geologickú reakciu.
Príkladom je takzvaná „sopečná sezóna“ – medzi novembrom a aprílom býva zaznamenaných viac erupcií než v iných častiach roka. Súvisí to s drobnými zmenami v zemskej kôre spôsobenými presunom vody na planéte.
Vedci upozorňujú, že ak je zlom pripravený na pohyb, spustiť ho môže aj nepatrný impulz. Poslednou kvapkou môže byť zmena tlaku vzduchu, množstva zrážok, hladiny mora, napätia v zemskej kôre či úbytok hmotnosti ľadu.
Existujú aj oblasti, ktoré boli doteraz geologicky pokojné, no klimatická zmena ich môže „prebudiť“. Príkladom je Grónsko, kde masívny ľadový pokryv tisíce rokov bránil pohybu zlomov pod povrchom. Keďže ľadu ubúda, tlak na zlomy klesá a vedci očakávajú rast seizmickej aktivity.
Podobné riziko sa týka aj Islandu, kde ústup ľadového štítu Vatnajökull môže zvýšiť aktivitu sopiek pod ním. Erupcia sopky Eyjafjallajökull v roku 2010, ktorá narušila leteckú dopravu v Európe, ukázala možné dôsledky takýchto udalostí.
Záplavy v Tibete a Nepále si vyžiadali už tisíc obetí, po tisícoch ľudí stále pátrajú:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"