V Bratislave poriadne pripekalo. Znovu prepísali absolútny rekord, nové maximá hlásia aj inde
Absolútny teplotný rekord v hlavnom meste Slovenska, ktorý v utorok namerali, má napokon hodnotu 40,8 stupňa Celzia. O údaji zo stanice Bratislava-Koliba informoval hovorca Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) Ivan Garčár.
„Nové teplotné maximum prekonalo pondelkový (3. 8.) rekord, ktorý mal hodnotu 39,9 stupňa Celzia,“ uviedol.
Rekordné teploty namerali na viacerých miestach
Teploty výrazne nad 40 stupňov Celzia zaznamenali meteorológovia v utorok popoludní aj v Kráľovej pri Senci (40,8 stupňa Celzia), Dolných Plachtinciach v okrese Veľký Krtíš (40,7 stupňa Celzia) v Mochovciach v okrese Levice i v Kamenici nad Hronom v okrese Nové Zámky (v oboch prípadoch 40,6 stupňa Celzia).
Nad 40 stupňov Celzia namerali aj v Gabčíkove, Hurbanove, Mužli a Senici. V Cinobani, Ožďanoch a Tesárskych Mlyňanoch dosiahla maximálna teplota v utorok popoludní rovných 40 stupňov Celzia.
Hovorca SHMÚ upozornil, že teplotný rekord padol aj na Lomnickom štíte, konkrétne v prípade maximálnej teploty, 4. augusta.
„Nameraných 16,4 stupňa Celzia prekonalo hodnotu 16,1 stupňa Celzia zo 4. augusta 1998,“ priblížil.
Rekordnú hodnotu teploty vzduchu pre 4. august zaznamenali aj na Skalnatom plese.
„Utorkových 24,7 stupňa Celzia je novým rekordom, ktorý prekonal doterajší z roku 2017, keď bolo na Skalnatom plese nameraných 23 stupňov Celzia,“ oznámil Garčár.
Absolútny teplotný rekord na Slovensku (41,3 stupňa Celzia z 30. júna 2026 z Kamenice nad Hronom) ostal nepokorený. Extrémne horúčavy sa však očakávajú aj v ďalších dňoch, na stredu i na štvrtok (5. - 6. 8.) SHMÚ opäť vyhlásil pre značnú časť územia SR výstrahy pred vysokými teplotami najvyššieho stupňa.
Historicky najvyššie teploty aj u susedov
Nový teplotný rekord zaznamenali aj v Rakúsku. Vo viedenskej mestskej časti Stammersdorf namerali v utorok (4. 8.) 40,8 stupňa Celzia, čím bol prekonaný doterajší rekord 40,5 stupňa z dolnorakúskeho Deutsch-Altenburgu z roku 2013. Informovala o tom agentúra APA, ktorá sa odvoláva na údaje Geosphere Austria.
Súčasná vlna horúčav vrcholí v utorok a v stredu, pričom meteorológovia očakávajú maximálne hodnoty aj v priebehu stredy. Inštitút Geosphere už pre oba tieto dni vydal pre Viedeň, severné Burgenlandsko a severovýchod Dolného Rakúska najvyšší, červený stupeň varovania pred nepriaznivým počasím.
Vo Viedni pritom nový teplotný rekord na úrovni 40,1 stupňa Celzia padol len v pondelok, no prekonalo ho už utorkové poludnie.
Teplotný rekord spadol v pondelok (3. 8.) aj v Česku. V meste Strážnica namerali až 39,9 °C, čím padol doterajší rekord z roku 2013, upozornil portál ČT24. Extrémne horúčavy zasiahli aj juh Čiech, kde teploty prekročili dlhodobé maximá.
Výstrahy na celom území
SHMÚ na utorok (4. 8.) vydal výstrahy prvého a druhého stupňa, všetky platia od 13.00 do 20.00 h.
Najvyšší stupeň výstrahy platí v celom Bratislavskom, Nitrianskom a Trnavskom kraji, tiež vo väčšine Banskobystrického, Trenčianskeho a Košického.
Druhostupňová výstraha je vydaná pre väčšinu Žilinského a Prešovského kraja a v okresoch Spišská Nová Ves, Gelnica, Púchov, Považská Bystrica, Ilava, Brezno a Banská Bystrica. Tu môžu teploty dosiahnuť 35 stupňov Celzia.
Prvý stupeň výstrah platí v okresoch Tvrdošín, Námestovo, Liptovský Mikuláš, Stará Ľubovňa, Poprad a Kežmarok. Očakáva sa, že teplota dosiahne maximálne 33 stupňov Celzia.
Podľa SHMÚ sa musí Slovensko aj v stredu pripraviť na ďalší mimoriadne horúci deň.
Noc, ktorá prepísala rekordy
Slovensko zažilo z pondelka na utorok (4. 8.) mimoriadne teplú noc, ktorá prepísala rekordy. Na Záhorí teploty neklesli ani pod +27 °C – v Plaveckom Petri namerali minimum +27,5 °C a v Skalici +27,4 °C. Obe hodnoty prekonali doterajší rekord z roku 2013, informoval portál iMeteo.sk.
Zaujímavosťou je, že noc bola prevažne jasná. Za normálnych okolností práve jasná obloha umožňuje rýchlejšie ochladzovanie zemského povrchu vyžarovaním tepla. Tentoraz však tento proces nebol dostatočný na výraznejší pokles teploty, čo poukazuje na extrémnosť celej situácie. Kľúčovú úlohu zohrala veľmi teplá vzduchová hmota, ktorá sa udržala nad územím Slovenska. Na viacerých miestach ju podporoval aj slabý vietor, ktorý premiešaval vzduch pri povrchu a bránil vytvoreniu chladnejšej vrstvy pri zemi. Najvýraznejšie sa tento efekt prejavil na Záhorí, kde boli nočné teploty najvyššie.
Slabé nočné ochladenie zároveň zvyšuje tepelnú záťaž. Povrchy ako budovy, cesty či pôda nestíhajú odovzdávať nahromadené teplo, čo spôsobuje, že každý ďalší deň začína z vyššej teplotnej úrovne. Tento efekt je obzvlášť citeľný v mestách a zle vetraných priestoroch.
Úrad verejného zdravotníctva SR v súvislosti s teplotami upozorňuje, že medzi rizikové skupiny obyvateľstva patria deti, starší ľudia, tehotné ženy či chronicky chorí ľudia, a to najmä osoby so srdcovocievnymi, s dýchacími či mentálnymi ochoreniami alebo s nadváhou.
„Vysoké vonkajšie teploty môžu spôsobiť prehriatie organizmu a zdravotné komplikácie - zvýšenie telesnej teploty, malátnosť, ospalosť, bolesti hlavy, závraty, nevoľnosť či zvracanie. Extrémnym prípadom sú vážne kolapsové stavy, ktoré môžu viesť za určitých podmienok až k prípadným úmrtiam osôb, najmä u rizikových skupín,“ varuje ÚVZ.
Vyhýbajte sa priamemu slnku, auto pred odchodom skontrolujte
Dôležitou zásadou podľa neho je dôsledné dodržiavanie pravidelného pitného režimu, a to aj v prípade, že sa nedostaví smäd. Treba aj obmedziť fyzickú aktivitu, nezdržiavať sa na priamom slnku a minimalizovať pobyt vonku. Zdravotní záchranári odporúčajú počas horúčav ľahšie stravovanie, správne oblečenie vrátane prikrývok hlavy a slnečných okuliarov a použitie ochranných krémov.
Deti a domáce zvieratá nesmú zostať na priamom slnku ani v zaparkovaných autách. Ak ľudia pocítia slabosť, závraty, nevoľnosť alebo kolaps, mali by vyhľadať pomoc.
Vysoké teploty a sucho výrazne zvyšujú aj riziko vzniku požiarov.
V horúčavách robíme horšie rozhodnutia. Neuropsychológ vysvetľuje, čo vysoké teploty robia s naším mozgom:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"