Žiadne korunky ani implantáty. Vedci chcú prinútiť telo, aby si nové zuby vypestovalo samo

Podľa BBC vedci v rôznych častiach sveta pracujú na technológiách, ktoré by mohli zásadne zmeniť zubné lekárstvo. Namiesto plomb, koruniek či implantátov chcú v budúcnosti umožniť pacientom dorastanie poškodeného zubného tkaniva alebo dokonca celého nového zuba.

Na výskume sa podieľajú odborníci z viacerých univerzít vrátane Washingtonskej univerzity, King's College London či Tuftsovej univerzity. Využívajú pritom poznatky regeneratívnej medicíny a kmeňových buniek, aby našli biologickú náhradu za dnešné spôsoby liečby straty zubov.

„Ľudia sú pripravení na niečo nové v zubnom lekárstve,“ uviedla podľa BBC Hannele Ruohola-Bakerová z Inštitútu pre kmeňové bunky a regeneratívnu medicínu Washingtonskej univerzity.

Súčasné riešenia majú svoje limity

Vedci upozorňujú, že dnešné plomby, korunky či implantáty síce dokážu poškodené zuby opraviť alebo nahradiť, nejde však o trvalé riešenia. Výplne vydržia spravidla päť až dvadsať rokov a mnohí pacienti musia počas života absolvovať opakované zákroky.

Písali sme

Zubár ako luxus. Mnohí Slováci odkladajú ošetrenie, pretože si ho nemôžu dovoliť

Podľa odborníkov navyše tieto metódy opravujú vzniknuté poškodenie, ale neobnovujú prirodzenú biologickú funkciu zuba. Práve regeneratívna stomatológia by to mohla zmeniť.

Výskumníčka Anne Georgeová z Illinoiskej univerzity skúma proteíny, ktoré sa podieľajú na tvorbe a oprave dentínu (zuboviny - tvrdé tkanivo, ktoré tvorí hlavnú časť zuba, pozn. red.) Získané poznatky by mohli viesť k vývoju liečby, ktorá by prinútila poškodený zub vytvoriť si nový dentín a opraviť kaz bez potreby klasickej plomby.

Vedci vytvorili zubný organoid

Tím Hannele Ruohola-Bakerovej sa zameriava na vývoj takzvaných „živých plomb“. Vedcom sa podarilo pomocou chemických signálov premeniť kmeňové bunky na bunky tvoriace zubnú sklovinu a dentín. Ich kombináciou vytvorili zubný organoid, ktorý sám produkuje bielkoviny potrebné na tvorbu skloviny.

V budúcnosti by sa tieto bielkoviny mohli využívať pri opravách poškodených zubov alebo priamo na ich obnovu. Dlhodobým cieľom výskumníkov je však vypestovať celý zub v laboratóriu a následne ho nechať dorásť priamo v ústach pacienta.

(Článok pokračuje pod videom.)

Zrušenie zubných benefitov zhoršilo zdravie našich zubov. Ľudia prestali chodiť k zubárom. Pozrite si archívnu reportáž:

Náhrada za implantáty

Výskumníci sa venujú aj možnosti nahradiť dnešné zubné implantáty biologicky vypestovanými zubami. Implantáty síce dokážu nahradiť chýbajúci zub, neobsahujú však nervy, môžu sa poškodiť a časom si často vyžadujú výmenu.

Ana Angelova Volponiová z King's College London preto pracuje na vytvorení organoidu schopného vyvinúť sa na plnohodnotný náhradný zub. Jej tím skúma, ako obnoviť procesy, ktoré počas vývoja organizmu riadia vznik zubov.

Pomáhajú aj výskumy na zvieratách

BBC pripomína, že ľuďom na rozdiel od žralokov či slonov nedokážu po strate trvalého chrupu prirodzene dorásť nové zuby. Vedci preto skúmajú aj zvieratá, ktoré si zuby obnovujú opakovane.

Pozrite si

„Mŕtve zuby“ nie sú definitívny koniec. Stomatológ vysvetlil, čo ich spôsobuje aj ako ich liečiť

Pamela Yelicková z Tuftsovej univerzity napríklad využila bunky z ľudských zubov a prasacích zubných zárodkov. V laboratóriu sa jej tímu podarilo vypestovať štruktúry podobné ľudským zubom, ktoré sa ďalej vyvíjali podobným tempom ako prirodzené prasacie zuby.

Podľa vedkyne išlo o dôležitý dôkaz, že podobný postup môže fungovať. Konečným cieľom je však dosiahnuť rast nových zubov u človeka bez využitia zvieracích buniek.

Klinické využitie je ešte vzdialené

Hoci záujem verejnosti o nové metódy je podľa vedcov veľký, ich využitie v bežnej stomatológii zostáva otázkou budúcnosti. Pred začatím klinických skúšok na ľuďoch bude potrebný ďalší výskum, testovanie aj vývoj vhodných materiálov.

Odborníci sú však presvedčení, že regeneratívna stomatológia môže v budúcnosti priniesť bezpečnejšie a trvácnejšie riešenia než dnešné plomby či implantáty. Zároveň môže pomôcť aj pri vývoji nových spôsobov obnovy ďalších tkanív a orgánov ľudského tela.