Agenti za 80 eur? Ruské služby verbujú amatérov, aby za nízke odmeny narúšali projekty za miliardy eur
Ruské spravodajské služby podľa zistení pobaltských krajín testujú nové formy hybridných operácií proti obnoviteľným zdrojom energie, a robia to aj pomocou lacno najatých amatérov. Denník The Times informoval, že jednotlivcov verbovali už za približne 80 eur za akciu, pričom ich nasadzovali na narúšanie strategických energetických projektov v hodnote miliárd eur.
V Lotyšsku a Litve takto podľa denníka pôsobili malé skupiny „jednorazových“ aktérov, často organizované do buniek po približne ôsmich ľuďoch. Za relatívne nízke odmeny mali za úlohu vyvolávať konflikty, zastrašovať pracovníkov a narúšať verejné diskusie o výstavbe veterných parkov či iných obnoviteľných zdrojov. Ich cieľom nebolo projekty priamo zastaviť, ale spomaliť ich a zvýšiť tlak na investorov aj miestne komunity.
Najatí za pár eur
Ich taktika bola nastavená tak, aby sa pohybovala na hrane zákona. Ako píše The Times, išlo o operácie, ktoré boli „zároveň sofistikované aj hlúpe“ – lacné, improvizované, no potenciálne účinné.
Organizácia Civilian Resilience Nordic (Ciren) odhalila sieť zodpovednú za približne 30 incidentov, pričom celkové platby za jednotlivé akcie dosahovali v priemere okolo 3 000 eur.
„Na východnej hranici Západu často zažívame veci ako prví. A práve naša odolnosť spôsobuje, že tieto metódy môžu byť inde úspešnejšie,“ uviedol pre denník člen správnej rady Ciren Jānis Vanags.
Bezpečnostné služby v Pobaltí v poslednom roku zaznamenali nárast podozrivých aktivít namierených proti obnoviteľným zdrojom. Litovská kontrarozviedka VSD upozornila, že jedným z cieľov môže byť snaha prinútiť krajiny obnoviť dovoz energií z Ruska. Zdroje z regiónu zároveň hovoria o pokuse Moskvy vyrobiť zbraň z klimatickej agendy a vyvolávať odpor voči dekarbonizácii.
Kombinácia dezinformačných kampaní a fyzických zásahov v teréne podľa The Times naznačuje posun v taktike. Ruské služby sa už nespoliehajú len na tradičných agentov, ale čoraz častejšie využívajú miestnych obyvateľov ako krátkodobé, ľahko nahraditeľné zdroje. V niektorých krajinách sa pritom zameriavali na marginalizované skupiny, inde je nábor širší a menej selektívny.
Energia ako zbraň
Energetická transformácia má pritom pre pobaltský región zásadný význam. Po desaťročiach závislosti od sovietskych a ruských sietí sa Lotyšsko, Litva a Estónsko vo februári 2025 odpojili od postsovietskej elektrickej sústavy a synchronizovali sa s európskou. Obnoviteľné zdroje dnes tvoria významnú časť ich energetického mixu a krajiny plánujú do konca desaťročia výrazne zvýšiť kapacity.
„Pre pobaltské štáty je diverzifikácia energetiky vitálne dôležitá nielen pre odstrihnutie sa od ruských fosílnych palív, ale aj pre integráciu do európskeho systému,“ uviedol expert na energetiku a bezpečnosť Trevelyan Wing z Cambridgeskej univerzity.
Práve táto transformácia však vytvára aj nové zraniteľnosti. Okrem narúšania projektov na pevnine sa v posledných rokoch objavili aj podozrenia zo sabotáží kritickej infraštruktúry v Baltskom mori, vrátane poškodenia podmorských elektrických káblov a plynovodov.
Napriek týmto aktivitám ostáva podpora obnoviteľných zdrojov v regióne relatívne silná. Prieskumy podľa The Times naznačujú, že obyvatelia vnímajú energetickú transformáciu najmä ako otázku bezpečnosti. Aj keď existujú skupiny skeptické voči klimatickým politikám, odklon od Ruska zostáva dominantným strategickým cieľom.
Pozrite si aj archívnu reportáž o sabotáži na železnici v Poľsku, z ktorej tamojšia vláda podozrievala práve Rusko:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"