Chystali ho dva roky, stál 17 miliónov. Saková o systéme energopomoci: Ľudia zadávali zlé údaje. Viskupič hovorí o „energochaose“
V relácii V politike fiskutovali ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas-SD) a podpredseda finančného výboru Marián Viskupič (SaS). V prvej časti diskutovali o tom, ako je nastavená energopomoc a aké problémy prinieslo jej spustenie.
Čo najmenšia záťaž pre občanov?
Saková pripomenula, že vláda považuje energopomoc za jeden zo svojich hlavných sociálnych záväzkov. Podľa nej ide o opatrenie, ktoré má domácnostiam uľahčiť prechod v čase obdobia vysokých cien energií. Ako uviedla, vláda už pred voľbami sľúbila vysoký rozsah podpory a tento cieľ zachovala aj pri príprave systému.
Saková vysvetlila, že ministerstvo chcelo vytvoriť riešenie, ktoré nebude od občanov vyžadovať návštevy úradov. „My ako sociálnodemokratická vláda sme sľúbili, že pomôžeme 90 % domácností,“ pripomenula. Podľa nej bude každý odberateľ vidieť na faktúre presnú výšku kompenzácie, ktorú by bez energopomoci zaplatil navyše.
Ministerstvo podľa Sakovej nechcelo, aby ľudia museli predkladať dokumenty, ktoré už štát má. Poukázala na český model, kde je pomoc viazaná na podávanie žiadostí a množstvo potvrdení. „V Čechách musia priniesť 18 rôznych tlačív a každé tri mesiace to opakovať,“ povedala.
Na Slovensku sa preto ministerstvo rozhodlo využiť rozsiahle dátové zdroje a automatizáciu. „Prešli sme 450 databázami zo štátnych aj súkromných inštitúcií a pracovali sme s tromi miliardami údajov,“ uviedla. Tvrdí, že výsledný systém dokáže každoročne prehodnotiť bonitu domácností bez potreby osobnej účasti občanov.
Opozícia tvrdí, že systém zlyháva
Viskupič si myslí, že rozhodnutie vlády podľa neho nebolo konzistentné. Poukázal na to, že vláda podľa výpočtu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť zvýšila ľuďom zaťaženie, kým kompenzácie pokrývajú iba časť zvýšených nákladov. „Každej štvorčlennej rodine vláda budúci rok zoberie 858 eur,“ povedal.
Zároveň uviedol, že mnohí ľudia podľa neho zostali bez pomoci, hoci majú nízke príjmy. Argumentoval príkladmi: „Ako táto energopomoc pomôže tým, ktorí majú trvalý pobyt na obecnom úrade? Tí, čo kúria drevom alebo uhlím, takisto úplne vypadli.“
Hovoril tiež, že systém je nepresný a spôsobuje zmätok. Podľa neho chodí opozícii množstvo sťažností. „Chodia nám stovky a stovky mailov,“ uviedol a upozornil, že mnohí sa nevedia dovolať na call centrum. Poukázal aj na technické nedostatky. „Za 17 miliónov eur by systém mal vedieť upozorniť na chybné EIC číslo,“ povedal.
Viskupič kritizoval aj rozhodnutie ministerstva vychádzať pri posudzovaní nároku z údajov o trvalom pobyte. Tvrdí, že mnohé domácnosti prepadli systémom len preto, že na adresách žije niekto s vyšším príjmom. Podľa neho mali ľudia dostať čas na úpravu údajov. „Keby ste im dali dva mesiace dopredu vedieť, veľa problémov by dnes nebolo,“ povedal.
Saková: Problémy riešime
Saková uviedla, že mnohé nahlásené prípady nie sú chybou systému, ale nesprávne zadanými údajmi alebo nepochopením pravidiel. „Zistili sme, že ľudia často zadávali čísla, ktoré boli uvedené ako vzor,“ opísala.
Ministerka tvrdí, že časť sťažností prichádza od domácností, ktoré majú na rovnakej adrese ďalšieho člena s vyšším príjmom. „Mnohí dôchodcovia zabudli povedať, že s nimi býva syn, ktorý má príjem,“ uviedla.
Zároveň zdôraznila, že nový systém umožnil odhaliť aj prípady nesprávneho čerpania výhod. „Zistili sme 55-tisíc podnikateľov, ktorí mali na podnikateľských objektoch tarifu domácností,“ povedala.
Dotkli sa aj otázky dividend, ktoré pôvodne vo výpočte neboli. Viskupič tvrdil, že energopomoc tak mohli získať ľudia s vysokými kapitálovými príjmami. Saková reagovala, že riešenie dividend bolo pripravené už dlhšie. „Od apríla som trvala na tom, aby sme mali informáciu o tom, komu boli dividendy vyplatené,“ uviedla. Po legislatívnej zmene ich ministerstvo zapracovalo do systému.
Otázky bezpečnosti a technických obmedzení
A čo kybernetická bezpečnosť? Moderátor pripomenul nedávny útok na kataster a pýtal sa, či zhromaždenie veľkého množstva dát nepredstavuje riziko.
Saková zdôraznila, že systém funguje v bezpečnom prostredí. „Údaje sú v cloude ministerstva vnútra, kde sú aj Schengenský informačný systém či dokladové agendy,“ povedala. Tvrdí tiež, že po výpočte sa osobné údaje automaticky vymazávajú.
Viskupič však upozornil na konkrétne následky útoku. „Sú sekcie, kde je jeden funkčný počítač, ostatné boli stiahnuté do karantény,“ uviedol.
Ministerstvo zároveň oznámilo, že klientské pracoviská na podávanie námietok majú byť otvorené od 15. decembra, no zároveň upozornilo, že rozsiahle spracovanie dát môže spôsobiť posun termínu.
Pozrite si celú časť relácie V politike.
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"