Ľadová medvedica, krv a Merz v hlavnej úlohe. Ako ruská propaganda útočí na nemeckého kancelára?

Falošný príbeh o Merzovi sa objavil na stránke, ktorá sa vydávala za spravodajský portál s názvom „Toronto Journal“, a to krátko po tom, ako kancelár navštívil Kanadu na júnovom samite G7. Vedľa obrázku zakrvaveného medveďa a zlostne vyzerajúceho Merza boli údajne falošní svedkovia, ktorí opisovali „nezmyselné zabíjanie“ rodiny ľadových medveďov, píše portál Politico.

„To, čo urobil, nebolo len nezákonné, ale aj v rozpore so všetkým, v čo veríme,“ mal podľa článku povedať inuit­ský sprievodca vo videorozhovore. Ako sa ukázalo neskôr, bol vytvorený umelou inteligenciou.

Falošné alebo skutočné?!

Politico pripomína, že falošné správy sa často objavujú na vymyslených spravodajských stránkach, ktoré miešajú nepravdivé informácie so správami skopírovanými z dôveryhodných médií. Popularitu získavajú po tom, čo ich šíria siete prokremeľských influencerov.

V prípade hoaxu s ľadovou medvedicou a nemeckým kancelárom sa o jeho šírenie postarala prokremeľská influencerka Alina Lippová. Tú Európska únia v máji zaradila na sankčný zoznam za „podporu destabilizačných akcií Ruska v zahraničí“.

„Falošné alebo skutočné?! Toronto Journal píše, že Merz počas lovu v Kanade zabil dve mláďatá ľadového medveďa a ich matku. Miestne úrady zvažujú začatie trestného stíhania. Starší Inuiti vyjadrili znechutenie nad Merzovým správaním,“ napísala Lippová na sieti X.

Motív poľovníctva nie je v ruských dezinformačných kampaniach podľa Politica nový. Pred americkými prezidentskými voľbami v roku 2024 sa napríklad objavil falošný článok, podľa ktorého mala demokratická kandidátka Kamala Harrisová počas návštevy Afriky zastreliť ohrozeného nosorožca.

Hoci ruská kampaň naďalej šíri falošné informácie o vojne na Ukrajine s cieľom ovplyvniť politiku USA, od volieb sa pozornosť zameriava najmä na diskreditáciu európskych lídrov.

Špeciálny cieľ - Nemecko

Ako tvrdí jeden zo západných spravodajských predstaviteľov, Nemecko je pre Rusko špecifickým cieľom. „Rusko dokáže veľmi rýchlo a flexibilne reagovať na udalosti v Nemecku a využiť ich na dosahovanie svojich cieľov v informačnom priestore. Je desivé, ako rýchlo a prispôsobivo tento systém funguje, ale aj to, že je navrhnutý na dlhodobé pôsobenie.“

Dôvody, prečo sa Merz stal hlavným terčom, sú podľa odborníkov jasné.

„Vďaka jeho veľmi otvorenej podpore Ukrajiny, schopnosti mobilizovať medzinárodné spoločenstvo na pomoc Ukrajine a hlasnej kritike Ruska sa tieto kampane čoraz agresívnejšie zameriavajú práve na Merza,“ vysvetlil Pablo Maristany de las Casas, analytik Inštitútu pre strategický dialóg (ISD), ktorý sa špecializuje na výskum dezinformácií.

Viaceré kampane zamerané na Merza súvisia s proruskou dezinformačnou operáciou Storm-1516, ktorá vytvára sofistikované hoaxy, vrátane falošných dôkazov, vymyslených webových stránok a videí generovaných umelou inteligenciou.

Nespôsobilý?

Za bývalej vlády kancelára Olafa Scholza sa ruská propaganda často sústreďovala na stranu Zelených, ktorí boli v koalícii najväčšími zástancami vojenskej podpory Ukrajiny.

Keď sa však Merz stal favoritom na nahradenie Scholza, stal sa jasným cieľom Kremľa. Dezinformačné kampane ho začali vykresľovať ako psychicky nestabilného a nespôsobilého viesť krajinu.

Jeden falošný článok napríklad tvrdil, že Merz trpí emocionálne nestabilnou poruchou osobnosti a v roku 2017 sa pokúsil spáchať samovraždu. Súčasťou článku boli aj sfalšované lekárske záznamy, ktoré mali tieto tvrdenia podporiť.

Čítajte viac

Nové nariadenie EÚ má chrániť novinárov aj nezávislosť médií. Usmernenia však chýbajú a môže pomôcť aj dezinformátorom

Politico pripomína, že relatívna nepopularita Merza v Nemecku z neho robí ešte ľahší terč pre ruské dezinformačné útoky. Podľa najnovšieho prieskumu ARD Deutschlandtrend klesla podpora jeho vlády na rekordne nízku úroveň 22 percent. V inom prieskume uviedlo len 26 percent respondentov, že Merza považujú za dôveryhodného.

Bez efektívneho spôsobu

Ako tvrdí Stefan Meister z Nemeckej rady pre zahraničné vzťahy, Nemecko nemá efektívny spôsob, ako proti týmto kampaniam bojovať. Problémom sú prísne zákony o ochrane osobných údajov a nedostatok spolupráce a výmeny informácií medzi federálnymi a krajinskými úradmi. „Štát na to reaguje veľmi ťažko. To je hlavná výzva,“ vysvetlil.

Hovorca ministerstva vnútra, ktoré koordinuje národné úsilie v boji proti dezinformáciám, uviedol, že vláda sa snaží o „široký, spoločensky orientovaný prístup“, ktorý zahŕňa zvyšovanie povedomia verejnosti a poskytovanie cieľovo zameraných informácií rôznym skupinám obyvateľstva.

Spoločnosť Meta vlastniaca Facebook aj Instagram ešte začiatkom januára 2025 skončila s nezávislým overovaním faktov: