Zdravotné mýty: Zahreje nás alkohol? V skutočnosti môže naše telo ochladzovať
Vianočné trhy, lyžovačka či zimná prechádzka. Pri nízkych teplotách mnohí siahajú po varenom víne alebo poháriku tvrdého alkoholu v presvedčení, že sa zahrejú. Hoci sa po vypití alkoholu skutočne dostaví príjemný pocit tepla, naše telo môže reagovať úplne opačne.
Teplo, ktoré nás klame
Alkohol spôsobuje rozširovanie krvných ciev v blízkosti povrchu kože. Do pokožky tak prúdi viac teplej krvi, čo vyvoláva pocit zahriatia. Práve preto nám po konzumácii alkoholu môžu sčervenať líca. Podľa amerického National Institute on Alcohol Abuse and Alcoholism však tento proces zároveň umožňuje rýchlejší únik telesného tepla do okolitého prostredia. Zatiaľ čo pokožka pôsobí teplejšie, vnútorná teplota tela môže klesať. Alkohol tak narúša prirodzený obranný mechanizmus organizmu proti chladu.
Alkohol ovplyvňuje aj vnímanie zimy
Za normálnych okolností sa naše telo snaží udržať teplo zužovaním ciev a svalovou triaškou. Alkohol môže tieto reakcie oslabovať a zároveň ovplyvňovať schopnosť správne vyhodnotiť, aká veľká zima nám v skutočnosti je. Podľa odborníkov z Cleveland Clinic môže falošný pocit tepla viesť aj k tomu, že si človek rozopne bundu, odloží rukavice alebo zostane vonku dlhšie, než je bezpečné. Pri nadmernej konzumácii alkoholu a dlhodobom pobyte v chlade sa zvyšuje riziko podchladenia, ktoré môže byť život ohrozujúce.
A čo varené víno?
Horúce varené víno či alkoholický punč nám môžu poskytnúť krátkodobý pocit zahriatia aj vďaka samotnej teplote nápoja. Účinky alkoholu na organizmus sa tým však nerušia. Ak sa chceme skutočne zahriať, vhodnejšou alternatívou je horúci čaj, nealkoholický punč alebo polievka. Najúčinnejšou ochranou pred zimou naďalej zostáva vhodné vrstvenie oblečenia, dostatok energie a pobyt v teplom prostredí.
Verdikt: MÝTUS. Alkohol nám môže navodiť pocit tepla, no pred chladom nás nechráni. Práve naopak, môže urýchliť stratu telesného tepla.