Hudbu dnes dokáže vytvoriť aj počítač. Spotify skrýva milióny skladieb a poslucháči začínajú žiadať skutočných umelcov

22.10.2026 11:52

Umelá inteligencia dokáže za niekoľko sekúnd vytvoriť pieseň, ktorá znie ako profesionálna štúdiová nahrávka. Hudobné platformy však začínajú zápasiť s dôsledkami tejto revolúcie. Spotify vyradilo z odporúčaní desiatky miliónov skladieb a viac ako polovicu nových nahrávok na konkurenčnom Deezeri už v niektorých dňoch tvorí AI. Do diskusie vstupujú aj Olivia Rodrigo či Grimes. Stáva sa skutočná ľudská tvorba novým luxusom hudobného priemyslu?

HOLKY (38).png
Foto:

Ešte pred niekoľkými rokmi potreboval človek na vytvorenie profesionálne znejúcej piesne hudobné schopnosti, nahrávaciu techniku, producenta alebo aspoň dostatok času na zvládnutie hudobného softvéru. Dnes môže stačiť niekoľko viet napísaných do generátora umelej inteligencie. Výsledkom je hotová skladba so spevom, nástrojmi, aranžmánom a zvukom, ktorý sa môže približovať komerčným nahrávkam.

To, čo sa spočiatku javilo ako technologická kuriozita, však prerástlo do jedného z najväčších problémov súčasného hudobného priemyslu. Streamovacie platformy zaplavujú milióny automaticky vytvorených skladieb a poslucháči si čoraz častejšie kladú otázku, či za hudbou, ktorú počúvajú, vôbec stojí skutočný interpret.

Najnovšie čísla ukazujú, že nejde o zanedbateľný fenomén. Spotify 20. októbra oznámilo, že v priebehu roka 2026 vyradilo z hudobných odporúčaní viac ako 50 miliónov skladieb, ktoré vyhodnotilo ako nekvalitný alebo spamový obsah. Platforma pri ich identifikácii využíva aj technológie rozpoznávajúce AI, pričom reaguje na správanie samotných poslucháčov.

Spoločnosť totiž zistila, že podozrivé skladby ľudia vo veľkom preskakujú, ignorujú alebo aktívne označujú ako neželané. Okrem toho už Spotify v predchádzajúcom období odstránilo zo svojej platformy viac ako 75 miliónov spamových nahrávok pre závažné alebo opakované porušenia pravidiel.

Dôležité je, že nie všetky tieto skladby boli nevyhnutne vytvorené umelou inteligenciou. Problémom je širší ekosystém automatizovaného obsahu, podvodných prehratí a masovo nahrávanej hudby, ktorej cieľom nemusí byť získanie skutočných fanúšikov.

Milióny nových piesní, ktoré takmer nikto nepočúva

Ešte prekvapujúcejšie čísla zverejnila francúzska streamovacia platforma Deezer. Podľa jej údajov presiahli v júni 2026 skladby vytvorené umelou inteligenciou počas najvyťaženejších dní polovicu všetkých nových nahrávok.

Na platformu v tom období denne pribúdalo približne 90-tisíc plne AI generovaných skladieb.

Takéto množstvo by ešte pred niekoľkými rokmi pôsobilo absurdne. Automatizovaná výroba hudby však zásadne mení pomer medzi množstvom dostupných piesní a pozornosťou poslucháčov.

A práve tu sa odhaľuje jeden z najväčších paradoxov celej revolúcie.

Hoci AI skladby tvorili obrovský podiel nového obsahu na Deezeri, pripadalo na ne iba približne jedno až tri percentá všetkých prehratí. Navyše platforma uviedla, že v roku 2025 vyhodnotila až 85 percent prehratí plne AI generovanej hudby ako podvodných.

To neznamená, že 85 percent skladieb bolo podvodných. Ide o podiel ich prehratí, pri ktorých Deezer identifikoval manipuláciu. Takéto prehratia preto vylučuje z vyplácania autorských odmien.

Čísla naznačujú, že jednoduchá dostupnosť technológie ešte automaticky nevytvára skutočný záujem publika. Umelá inteligencia dokáže produkovať hudbu v prakticky neobmedzenom množstve, nedokáže však zaručiť, že ju bude niekto chcieť počúvať.

Situácia je pritom komplikovanejšia než jednoduchý súboj medzi skutočnými umelcami a počítačmi. AI hudba si už dokázala nájsť aj reálne publikum.

Jedným z príkladov je virtuálna R&B speváčka Xania Monet, ktorá sa v roku 2025 dostala do rebríčkov Billboardu a stala sa predmetom multimiliónového záujmu hudobných spoločností. Za projektom stojí skutočná autorka Telisha Jones, ktorá píše texty, zatiaľ čo hlas a hudobnú podobu skladieb vytvára pomocou technológie Suno.

Prípad tak otvára ďalšiu otázku. Kde sa končí ľudská kreativita a začína tvorba umelej inteligencie? A môže byť virtuálna speváčka autentická, ak jej texty vychádzajú zo skutočných ľudských zážitkov?

Poslucháči rozdiel nepočujú. Keď však zistia pravdu, menia názor

Možno najzaujímavejším zistením je, že bežný poslucháč už často nedokáže rozpoznať, či počúva skutočného človeka.

Výskum spoločností Deezer a Ipsos z novembra 2025, do ktorého sa zapojilo deväťtisíc ľudí z ôsmich krajín, priniesol pozoruhodný výsledok. Až 97 percent účastníkov nedokázalo správne identifikovať AI hudbu v teste pozostávajúcom z troch skladieb, z ktorých dve boli vytvorené umelou inteligenciou.

Viac ako polovica respondentov následne priznala, že im táto neschopnosť rozlišovať medzi ľudskou a syntetickou tvorbou bola nepríjemná.

Až 80 percent opýtaných súhlasilo s tým, že hudba vytvorená výhradne umelou inteligenciou by mala byť jasne označená.

Zároveň však 66 percent používateľov streamovacích služieb uviedlo, že by si takúto hudbu aspoň raz zo zvedavosti vypočulo.

Výsledky teda neukazujú jednoznačné odmietanie umelej inteligencie. Skôr odhaľujú potrebu vedieť, čo vlastne počúvame.

Podobný paradox skúmali aj vedci v Nemecku. V experimentoch zverejnených v roku 2026 zistili, že poslucháči nedokázali spoľahlivo rozlíšiť ľudskú a AI hudbu. Pokiaľ nepoznali pôvod skladieb, v niektorých podmienkach dokonca mierne uprednostňovali tie vytvorené umelou inteligenciou.

Keď sa však dozvedeli, že počúvajú AI, ich hodnotenie aj ochota za takúto hudbu zaplatiť klesli.

To je pre hudobný priemysel zásadné zistenie.

Hudbu totiž nehodnotíme iba podľa toho, ako znie. Dôležitý je aj náš vzťah k jej autorovi, príbeh jej vzniku a presvedčenie, že prostredníctvom nej k nám prehovára skutočný človek.

Skladba o zlomenom srdci môže byť hudobne presvedčivá bez ohľadu na svoj pôvod. Ak však vieme, že ju napísala speváčka po vlastnom rozchode, jej význam pre nás môže byť úplne iný.

Nie preto, že by počítač nedokázal vytvoriť pôsobivú melódiu. Ale preto, že hudobný zážitok sa pre mnohých ľudí nekončí posledným tónom.

Aj najväčší technologickí nadšenci začínajú hovoriť o hraniciach

Pozoruhodnú zmenu možno sledovať aj medzi samotnými hudobníkmi.

Olivia Rodrigo sa v októbrovom rozhovore pre The Hollywood Reporter vyjadrila, že pri vlastnej tvorbe odmieta používať umelú inteligenciu. Prezradila dokonca, že spolu s producentom Danom Nigrom zo zvedavosti vyskúšali, aké názvy piesní by im navrhol ChatGPT. Výsledky ju však vôbec nepresvedčili.

Ešte zaujímavejší je postoj Grimes, ktorá dlhodobo patrí medzi najvýraznejších technologických nadšencov populárnej hudby.

Speváčka v minulosti ponúkla svoj hlas na využitie v AI projektoch a otvorene hovorila o možnostiach, ktoré nové technológie prinášajú.

Napriek tomu pri príprave vlastného albumu Psy Opera zdôrazňuje, že nejde o hudbu automaticky vygenerovanú umelou inteligenciou. Jej nový projekt sa síce technologickou budúcnosťou intenzívne zaoberá, no na jeho tvorbe pracovali desiatky skutočných ľudí.

Podobný postoj prezentoval aj rapper A$AP Rocky. Hoci nechce iným umelcom určovať pravidlá využívania AI, sám uprednostňuje tradičnú tvorbu.

Začína sa tak črtať zaujímavá hranica medzi využívaním umelej inteligencie ako kreatívneho nástroja a úplným nahradením ľudskej tvorby.

Napokon aj súčasná populárna hudba už desaťročia využíva technológie, ktoré by kedysi pôsobili revolučne. Syntetizátory, automatické bicie, digitálne úpravy hlasu či moderné produkčné programy zásadne zmenili spôsob, akým hudba vzniká.

Rozdiel je v miere ľudského autorstva. Je totiž niečo iné, keď producent pomocou technológie uskutočňuje vlastnú umeleckú predstavu, a niečo iné, keď zadá niekoľko pokynov a systém samostatne vytvorí výslednú skladbu.

Hranica medzi oboma prístupmi pritom nemusí byť vždy jednoznačná.

Stane sa hudba vytvorená človekom novým luxusom?

Zaujímavý signál vysielajú aj samotné hudobné platformy.

Bandcamp začiatkom roka 2026 zakázal hudbu vytvorenú úplne alebo z podstatnej časti generatívnou umelou inteligenciou. Svoje rozhodnutie vysvetlil snahou zachovať priame spojenie medzi hudobníkmi a ich fanúšikmi.

Deezer automaticky označuje identifikovanú AI hudbu a vylučuje ju zo svojich algoritmických odporúčaní a redakčných playlistov.

Spotify zase zaviedlo označovanie virtuálnych interpretov a umožňuje uvádzať informácie o tom, pri ktorých častiach skladby bola použitá umelá inteligencia.

Tento vývoj môže v budúcnosti vytvoriť zaujímavé rozdelenie hudobného trhu.

Na jednej strane by mohla existovať obrovská ponuka lacno a rýchlo generovaného obsahu, ktorý poslucháčom poskytne prakticky akúkoľvek požadovanú náladu, žáner či atmosféru.

Na druhej strane by mohla rásť hodnota tvorby, pri ktorej bude možné jednoznačne identifikovať skutočného interpreta, hudobníkov a proces jej vzniku.

Takýto vývoj však zatiaľ nemožno považovať za potvrdený trend. Rastúci záujem o akustickú hudbu, tradičné nástroje alebo osobné texty ešte sám osebe nedokazuje, že poslucháči masovo odmietajú umelú inteligenciu. Môže ísť aj o prirodzené zmeny vkusu a pravidelné návraty hudobných štýlov.

Jedna vec sa však zdá čoraz zreteľnejšia. Autenticita sa stáva dôležitou súčasťou diskusie o tom, akú hodnotu má hudba v digitálnej ére.

Umelá inteligencia totiž dokáže napodobniť prakticky akýkoľvek hudobný štýl. Môže vytvoriť fiktívneho interpreta, presvedčivý spev, emocionálny text aj profesionálne znejúcu produkciu.

Nedokáže však automaticky vytvoriť spoločnú históriu medzi skutočným umelcom a jeho publikom. Spomienky na koncerty, vzťah k osobnosti interpreta, jeho životné rozhodnutia či kultúrny význam, ktorý postupne získava, zostávajú samostatnou súčasťou hudobného zážitku.

Možno preto budúcnosť hudby nebude súbojom, v ktorom musí zvíťaziť človek alebo počítač. Skôr pôjde o hľadanie hranice medzi technológiou, ktorá ľudskej kreativite pomáha, a technológiou, ktorá ju úplne nahrádza.

Pretože v čase, keď môže vzniknúť milión nových piesní prakticky bez ľudskej práce, môže byť najvzácnejšou vlastnosťou hudby práve vedomie, že za ňou stojí niekto skutočný.

zdielať
zdielať
sledovať
mReportér edit
Komentáre k článku
Zdielajte článok