Prečo je cudzie nešťastie z luxusnej vily také návykové?

Stačí sa pozrieť na úspech seriálov ako The White Lotus, Euphoria, The Hunting Wives či množstvo tínedžerských drám a rýchlo si všimneš jeden spoločný menovateľ. Ľudia, ktorých sledujeme, často žijú život, ktorý by mal byť podľa všetkých vonkajších znakov dokonalý. Sú krásni, úspešní, bohatí alebo aspoň obklopení luxusom. Napriek tomu sú ich vzťahy katastrofou, rodiny fungujú na poslednú skrutku a za každou drahou kabelkou sa môže skrývať ďalšie tajomstvo.

A presne v tom je veľká časť ich príťažlivosti. Seriál ti dovolí nazrieť do sveta, ktorý pôsobí nedostupne, ale zároveň ti okamžite ukáže, že ani peniaze, vzhľad či spoločenský status automaticky nevyriešia život. Luxus je v týchto príbehoch často iba kulisa. Čím krajšie prostredie, tým zaujímavejšie pôsobí kontrast s tým, čo sa odohráva pod povrchom.

Je v tom aj trochu bezpečného voyeurizmu. Sleduješ cudzie katastrofy z pohodlia gauča a môžeš si užívať všetky hádky, zrady, škandály a nepríjemné rodinné večere bez toho, aby si musel riešiť ich následky. Keď sa postavy rozhodnú urobiť presne tú najhoršiu možnú vec, môžeš na obrazovku zakričať „nerob to“ a o päť sekúnd neskôr spokojne sledovať, ako to samozrejme urobia.

Veľmi dobre funguje aj pocit, že môžeš nahliadnuť za fasádu. Sociálne siete sú plné ľudí, ktorí ukazujú iba najkrajšie časti svojho života. Seriály robia presný opak. Ukážu ti dokonalú vilu, krásnu rodinu a luxusnú párty a potom ťa pustia do miestnosti, kde sa všetci navzájom nenávidia. V istom zmysle tak pôsobia ako protilátka proti predstave, že niekde existujú ľudia, ktorí už majú život úplne vyriešený.

Samozrejme, svoju úlohu hrá aj obyčajná estetika. Problémy sú zábavnejšie, keď sa odohrávajú v päťhviezdičkovom hoteli na Sicílii než v rade na pošte. Pekné lokácie, móda, atraktívne obsadenie a extravagantný životný štýl vytvárajú svet, do ktorého sa chceš na chvíľu presťahovať, aj keď by si s jeho obyvateľmi pravdepodobne nevydržal ani jeden víkend.

Zaujímavé je, že najúspešnejšie seriály tohto typu nám bohatstvo nepredávajú iba ako fantáziu. Často ho zároveň používajú ako zdroj problémov. Postavy majú priveľa možností, priveľa času, priveľa moci alebo priveľa priestoru na to, aby svoje zlé rozhodnutia dotiahli do monumentálnych rozmerov. Bežná partnerská hádka sa tak môže zmeniť na škandál, ktorý zničí polovicu rodiny.

A potom je tu ešte jeden veľmi jednoduchý dôvod: nefunkční ľudia sú pre scenáristov oveľa zábavnejší. Postava, ktorá pokojne komunikuje svoje potreby, chodí na terapiu a robí rozumné rozhodnutia, je síce sympatická, ale pravdepodobne z nej nevznikne osem dielov televíznej drámy. Seriály potrebujú konflikt a človek, ktorý dokáže z jedného zlého rozhodnutia vyrobiť ďalších desať, je prakticky scenáristický jackpot.

Možno preto nás tieto príbehy neprestávajú fascinovať. Na jednej strane nám ponúkajú únik do sveta luxusu, krásy a extravagancie. Na druhej nám dávajú veľmi uspokojujúce pripomenutie, že dokonalý život je často iba dobre nasvietená fasáda. A ak sa pod ňou nachádza dostatok tajomstiev, zrady a katastrofálnych rozhodnutí, pravdepodobne si pustíme ešte jednu epizódu.