Sekera, dve vraždy a žena, ktorú história nikdy neusvedčila. Netflix prináša Lizzie Borden
Netflix dnes uvádza štvrtú kapitolu úspešnej série Monster. Po Jeffreym Dahmerovi, bratoch Menendezovcoch a Edovi Geinovi prichádza prvá žena. Príbeh Lizzie Borden však môže fungovať práve preto, že za jednou z najslávnejších amerických vrážd sa ukrýva oveľa väčšia otázka: kto môže byť v očiach spoločnosti monštrom?
Dve brutálne vraždy, sekera a žena celá od krvi. Netflix presne vie, čo ťa má prinútiť kliknúť na tlačidlo play. Monster: The Lizzie Borden Story prichádza na Netflix vo štvrtok 17. septembra a v hlavnej úlohe predstavuje Ellu Beatty. Ide o štvrtú kapitolu true crime antológie Ryana Murphyho a Iana Brennana a zároveň prvú, ktorej ústredným „monštrom“ je žena.
Lizzie Borden patrí medzi tie mená americkej kriminalistiky, ktoré dávno prerástli samotný zločin. V roku 1892 boli v dome rodiny Bordenovcov v meste Fall River brutálne zavraždení jej otec Andrew a nevlastná matka Abby. Lizzie bola obžalovaná, no porota ju v roku 1893 oslobodila. Nikto ďalší nebol za vraždy odsúdený a prípad zostáva dodnes oficiálne nevyriešený.
Napriek tomu sa z Lizzie stala vrahyňa v americkej kolektívnej pamäti. Jej meno prežilo v detskej riekanke, knihách, filmoch, seriáloch aj popkultúre. História jej možno nedokázala vinu, ale legenda už rozsudok dávno vyniesla.
A práve preto je pre sériu Monster možno zaujímavejšou postavou než ďalší jednoznačne usvedčený sériový vrah.
Dahmer ukázal, čo môže Monster robiť dobre
Prvá séria venovaná Jeffreymu Dahmerovi bola obrovským hitom aj magnetom na kontroverziu. Na prvý pohľad pracovala s veľmi jednoduchým ľudským pudom: desí nás predstava vraha a zároveň chceme vidieť, čo urobil.
Lenže seriál sa postupne prestal pýtať iba, prečo Dahmer vraždil, a začal sa pýtať aj, prečo mu bolo umožnené vraždiť tak dlho.
Dahmer zavraždil 17 ľudí, pričom množstvo jeho obetí tvorili mladí gayovia a muži inej než bielej farby pleti. Seriál preto postupne prestal byť iba rekonštrukciou života sériového vraha a začal hovoriť aj o systémovom rasizme, homofóbii, privilégiách bieleho muža či zlyhaní inštitúcií, ktoré jeho obete nedokázali ochrániť.
Mimoriadne silným symbolom sa stala Glenda Cleveland, suseda, ktorá sa snažila upozorňovať políciu na podozrivé dianie. Práve cez jej príbeh seriál ukazoval, ako ľahko mohli byť varovania černošskej ženy prehliadané a ako odlišne systém pristupoval k Dahmerovi a ku komunitám, z ktorých pochádzali jeho obete.
Dahmer navyše prišiel v roku 2022 do spoločnosti, v ktorej po protestoch Black Lives Matter stále intenzívne rezonovala diskusia o rasizme a fungovaní americkej polície. Nebol to seriál o BLM, no jeho témy systémového rasizmu, policajných zlyhaní a nerovnakej hodnoty, ktorú spoločnosť pripisuje rôznym obetiam, do tejto debaty prirodzene vstupovali.
A presne tu sa ukázalo, prečo môže mať ďalšia adaptácia notoricky známeho zločinu zmysel. Nie preto, že potrebujeme opäť vidieť vraždu, ktorú už poznáme, ale preto, že sa cez ňu môžeme pozrieť na spoločnosť, ktorá ju obklopovala.
Lizzie prináša úplne inú otázku
Pri Lizzie Borden nie je hlavnou témou rasa ani fungovanie modernej polície. Jej príbeh otvára inú spoločenskú trhlinu: postavenie ženy na konci 19. storočia a predstavu o tom, čoho je žena vôbec schopná.
Pri jej procese zohrávali významnú úlohu dobové predstavy o pohlaví aj spoločenskej triede. Borden bola bohatá, biela, protestantská žena z rešpektovanej rodiny. Časť verejnosti jednoducho nedokázala zosúladiť takýto obraz ženy s brutalitou vrážd.
Paradox je fascinujúci aj dnes. V roku 1893 mohla predstava „slušnej ženy“ pomôcť Lizzie uniknúť odsúdeniu. O viac ako storočie neskôr sa z nej práve pre porušenie tejto predstavy stala ikona.
Netflix túto rovinu vedome posúva ešte ďalej. Nová séria skúma ženský hnev, represiu aj spoločenské úlohy, ktoré boli ženám v 90. rokoch 19. storočia prisudzované.
Monster sa tak tentoraz nemusí pýtať iba „čo vytvorí vraha?“, ale aj oveľa nepríjemnejšiu otázku: prečo nás ženské násilie fascinuje iným spôsobom ako mužské?
Netflix si však vyberá vlastnú verziu pravdy
Tu prichádza najväčší problém aj najzaujímavejší prvok novej série.
Lizzie Borden nebola za vraždy odsúdená. Historicky nevieme s istotou povedať, že ich spáchala. Netflix však svoju dramatizáciu stavia oveľa jednoznačnejšie. Seriál pracuje s predstavou represívnej domácnosti, sexuálneho a mocenského oslobodenia a vzťahu medzi Lizzie a rodinnou slúžkou Bridget „Maggie“ Sullivan.
To je dôležité najmä pri true crime, ktorý má zvláštnu schopnosť časom nahradiť historickú pamäť. Mnohí diváci si totiž o Lizzie Borden možno prvýkrát vytvoria názor práve prostredníctvom Netflixu.
Séria tak môže byť zároveň interpretáciou ženskej represie aj ukážkou toho, ako moderná kultúra vyrába vlastné monštrá.
Od Lizzie až k Aileen Wuornos
Že tvorcov nezaujíma iba rekonštrukcia jednej vraždy, naznačuje aj obsadenie Sarah Paulson. V seriáli hrá Aileen Wuornos, sériovú vrahyňu, ktorá žila približne o storočie neskôr a s prípadom Borden priamo nesúvisela.
Monster ich však prepája symbolicky. Prostredníctvom Wuornos sleduje kultúrne dedičstvo Lizzie a vytvára širšiu líniu ženského hnevu, násilia a reakcie na podmienky, v ktorých ženy v rôznych obdobiach žili.
Práve tým môže mať štvrtý Monster zmysel.
Dahmer začal krvou a skončil pri systémovom rasizme, homofóbii a zlyhaní inštitúcií. Lizzie Borden môže začať sekerou a skončiť pri tom, ako spoločnosť po celé generácie premýšľala o ženách, násilí a slobode.
A možno je to napokon celý koncept série Monster. Nie ukázať ti ďalšieho človeka, ktorého môžeš bezpečne označiť za monštrum, ale položiť oveľa nepríjemnejšiu otázku: čo o spoločnosti vypovedá spôsob, akým si svoje monštrá vyberáme?
Sarah Paulson ako Aileen Wournos