Miley vracia tanec na parket. Kam zmizli tanečné videoklipy a prečo dnes znejú 2000s ako retro?

Keď Miley začiatkom septembra predstavila skladbu Bass Persuades, neposlala ju do sveta iba s videoklipom. Poslala ju na tanečný parket. V klipe režiséra Merta Alasa je obklopená tanečníkmi, kožou, spotenými telami a výraznou choreografiou. Samotná skladba sa pritom pýta, načo sme vlastne prišli, ak sa nehýbeme.

Na prvý pohľad by na tom nemalo byť nič revolučné. Popové hviezdy predsa tancujú odjakživa. Napriek tomu sa o Bass Persuades hovorí ako o návrate veľkého tanečného videoklipu a samotná Miley provokuje generáciu, ktorá si zvykla hudbu skôr scrollovať než prežívať na parkete. V refréne dokonca opakuje myšlienku, že „deti nechcú tancovať“.

A za touto vetou je konkrétny príbeh.

Chalan tancoval sám. Ostatní sa mu smiali

Miley pri vysvetľovaní vzniku skladby spomenula moment z klubu, kde si všimla chalana, ktorý tancoval napriek tomu, že sa mu ostatní za jeho pohyby vysmievali. Namiesto toho, aby zostala bokom, ho povzbudila a pridala sa k nemu.

Práve obraz človeka, ktorý sa chce jednoducho hýbať, no zároveň cíti pohľady ostatných, sa stal jedným zo základov myšlienky skladby.

Miley neskôr Bass Persuades sama charakterizovala ako pieseň o tom, že sa máme „odovzdať hudbe a dostať sa späť do svojich tiel“. Nie iba sledovať, natáčať a hodnotiť, ale fyzicky sa zapojiť.

To zároveň posúva skladbu ďalej než k obyčajnému retro singlu. Bass Persuades nie je iba skladba o tanci. Je aj skladbou o rozpakoch z tanca.

A práve to je veľmi súčasná téma.

2000 až 2004: Popstar musela vedieť urobiť šou

Začiatok nového milénia zdedil model popovej hviezdy ešte z éry Michaela Jacksona, Janet Jackson či Madonny. Videoklip nebol iba obrazovým doplnkom skladby. Často bol jeho definitívnou podobou.

Britney Spears mala Oops!... I Did It Again, I'm a Slave 4 U či neskôr Toxic. Christina Aguilera prešla od tínedžerského popu k výraznej vizuálnej identite albumu Stripped. Beyoncé po Destiny's Child ukazovala, že spev, tanec, móda a fyzický výkon môžu byť súčasťou jedného balíka. Usher, Jennifer Lopez, Aaliyah či Ciara stáli na podobnom princípe.

Choreografia bola súčasťou marketingu. Publikum nepoznalo iba refrén, ale aj pohyb, outfit alebo tanečnú prestávku. Videoklip bol udalosť a interpret mal niekoľko minút na to, aby dokázal, prečo je popstar.

Práve k tejto predstave sa dnes otvorene vracia napríklad Tate McRae. Pri tvorbe svojho tanečného popu opakovane odkazovala na Britney Spears a videoklipy začiatku 2000s.

2005 až 2008: YouTube mení pravidlá

Potom prišiel internet.

YouTube vznikol v roku 2005 a spôsob, akým ľudia videoklipy sledovali, sa začal meniť. Už nebolo potrebné čakať, kým televízia zahrá nový singel. Klip bolo možné vidieť kedykoľvek, poslať ho kamarátovi alebo si ho pustiť dvadsaťkrát za sebou.

Na prvý pohľad to bola pre videoklip fantastická správa. Zároveň to však začalo rozbíjať systém, v ktorom hudobné televízie určovali, čo je veľká popová udalosť.

Pop navyše absorboval hip-hop, R&B, elektroniku a klubovú scénu. Nelly Furtado, Timbaland, Justin Timberlake či Rihanna začali určovať zvuk druhej polovice dekády. Choreografia stále existovala, ale zvuk popu sa posúval od čistého tínedžerského popu začiatku tisícročia k elektronickejšiemu, sexuálnejšiemu a klubovejšiemu svetu.

A potom prišla finančná kríza.

2008 až 2012: Gaga, Kesha a hudba na koniec sveta

Ak dnes niekto povie „2000s pop“, veľmi často v skutočnosti myslí obdobie približne 2008 až 2012.

Lady Gaga vydáva Just Dance a Poker Face. Kesha prichádza s Tik Tok. Britney má Womanizer. Rihanna vydáva Only Girl (In the World) a We Found Love. Katy Perry, David Guetta, Pitbull, LMFAO, Black Eyed Peas či Flo Rida plnia rádiá elektronikou, syntetizátormi a obrovskými refrénmi.

Pop reagoval na ekonomickú neistotu paradoxne: únikom. Kluby, alkohol, sex, noc a predstava, že problémy môžu aspoň na štyri minúty prestať existovať.

Dnes sa pre túto etapu používa aj pojem „recession pop“. A nejde iba o nostalgický internetový názov. Staré skladby z tohto obdobia opäť získavajú nové publikum a zvuk konca 2000s sa vracia do súčasného popu, elektroniky aj módy.

Práve tu leží veľká časť DNA dnešného Bass Persuades. Nie je to čistá rekonštrukcia roku 2009, ale špinavé syntetizátory, klub, sexualita, výrazná popová persona a veľký tanečný vizuál dnes automaticky vyvolávajú spomienku na obdobie, keď bola takáto estetika dominantným jazykom mainstreamu.

2013: Lorde prišla na párty a vypla svetlá

Jeden z najzaujímavejších zlomov prišiel v roku 2013.

Lorde mala 16 rokov a v Royals spievala prakticky proti všetkému, čo predchádzajúca popová éra oslavovala. Žiadne Cristal, Maybachy ani diamanty. Hudobne bola skladba minimalistická, prázdna a chladná.

A stala sa obrovským hitom.

Po rokoch maximálneho electropopu začala byť zrazu atraktívna opačná hodnota: intimita. Popová hviezda nemusela pôsobiť ako nedosiahnuteľná bohyňa zostupujúca po schodoch so šestnástimi tanečníkmi. Mohla vyzerať ako človek, ktorý práve vyšiel zo svojej izby.

Nasledovala generácia interpretov, pri ktorých bola autenticita často dôležitejšia než klasický popový spektákel. Lana Del Rey, Halsey a neskôr Billie Eilish ukázali, že obrovská kariéra môže stáť na temnote, minimalizme alebo zvláštnosti namiesto dokonalej choreografie.

Tanec samozrejme nezmizol. Beyoncé pokračovala vo veľkých choreografických projektoch, Sia urobila z pohybu Maddie Ziegler základ svojho vizuálneho sveta a Rihanna či Ariana Grande zostávali veľkými popovými hviezdami.

Menila sa však predstava toho, čo musí mainstreamová speváčka robiť, aby sme ju za popstar považovali.

Streaming zabil potrebu jedného veľkého momentu

Ďalším zásadným zlomom bol streaming.

V ére MTV potreboval singel videoklip, aby sa dostal pred oči publika. V ére Spotify ho na úspech nevyhnutne nepotreboval.

A keď prišiel TikTok, hudobný marketing sa rozpadol na ešte menšie kúsky. Namiesto jedného štvor- či päťminútového videa mohol interpret dostať stovky tisíc krátkych používateľských videí, meme, challenge alebo pätnásťsekundový úryvok skladby.

Tanec sa pritom nestratil. Len sa presťahoval.

Namiesto toho, aby divák sledoval Britney a jej tanečníkov vykonávať komplexnú choreografiu, dostal jednoduchší pohyb navrhnutý tak, aby ho vedel zopakovať vo svojej izbe.

Publikum už nebolo iba divákom. Stalo sa distribučnou sieťou.

Lenže problém možno nie je iba vo videoklipoch. Umierajú aj samotné parkety

Keď Miley spieva, že „deti nechcú tancovať“, môže to znieť ako provokatívne zovšeobecnenie. Za touto vetou sa však ukrýva reálny kultúrny posun.

Najlepšie zdokumentovaným príkladom je Británia. Počet nightclubov tam medzi marcom 2020 a novembrom 2024 klesol z približne 1 240 na 835. To je prepad o takmer tretinu. Už medzi rokmi 2005 a 2023 sa pritom britský počet klubov znížil približne z 3 000 na 851.

Covid teda krízu klubov nevytvoril. Dramaticky ju však urýchlil.

Pandémia na celé mesiace prerušila návyk chodiť v noci von. Britské vládne materiály neskôr otvorene konštatovali, že lockdowny prerušili pravidelné návštevy klubov mnohým ľuďom, ktorí si medzičasom našli iné formy zábavy.

K tomu sa pridali rastúce nájmy, ceny energií, drahší alkohol, nedostatok personálu, problémy s nočnou dopravou a jednoducho fakt, že noc v klube stojí mladého človeka čoraz viac peňazí.

Zmenili sa však aj priority samotnej generácie.

Výskumy z posledných rokov ukazujú, že Gen Z má k tradičnému nočnému životu podstatne vlažnejší vzťah než generácie pred ňou. Čoraz populárnejšie sú skoršie podujatia, coffee raves, denné párty, run clubs, wellness eventy či akcie, na ktorých alkohol vôbec nemusí byť hlavnou atrakciou.

Neznamená to, že mladí ľudia prestali mať radi hudbu alebo že celý svet prestal tancovať.

Presnejšie je povedať, že klasická noc v klube už jednoducho nie je pre mladých takou samozrejmosťou ako kedysi.

A potom je tu telefón.

Parket už nie je iba miestom, kde tancujeme. Je aj miestom, kde nás môže niekto natočiť, fotografovať a do niekoľkých sekúnd zavesiť na internet. Každý zvláštny pohyb môže existovať navždy. Generácia, ktorá vyrástla pod neustálym digitálnym dohľadom svojich rovesníkov, preto vstupuje na parket s úplne iným vedomím vlastného obrazu než ľudia v kluboch pred dvadsiatimi rokmi.

A práve tu zrazu príbeh chalana, ktorému sa v klube vysmievali za tanec, dokonale zapadá do Bass Persuades.

Miley ho nepresviedčala, aby tancoval správne.

Presviedčala ho, aby neprestal.

2020: Disco sa vracia, ale svet nemôže tancovať

Potom prišiel ďalší zvláštny paradox.

Začiatkom roku 2020 vypukla jedna z najsilnejších disco a retro-popových vĺn za celé desaťročia. Dua Lipa vydala Future Nostalgia, The Weeknd mal Blinding Lights, Doja Cat Say So a retro vplyvy bolo počuť naprieč mainstreamom.

Iróniou bolo, že jedna z najtanečnejších popových ér posledných rokov prišla práve vo chvíli, keď boli tanečné parkety zatvorené.

Retro sa však už usadilo. A postupne sa začalo posúvať v čase. Nostalgia už nepatrila iba sedemdesiatym a osemdesiatym rokom. Generácia, ktorá vyrastala na Britney, Nelly Furtado, Timbalandovi, Gage alebo Keshe, dospela.

A 2000s sa oficiálne stali minulosťou.

2023 až 2025: Popstar sa znovu učí tancovať

Návrat choreografie nezačal Miley.

Už v roku 2023 priniesol Troye Sivan v klipe Rush spotenú queer párty postavenú na telách a pohybe. V tom istom roku prišla Tate McRae s Greedy a ešte otvorenejšie sa prihlásila k škole Britney Spears.

V roku 2024 sa už o návrate choreografie do mainstreamových videoklipov začalo hovoriť ako o širšom popovom trende.

Lady Gaga následne v roku 2025 postavila Abracadabra na masívnej skupinovej choreografii a opäť pripomenula typ videoklipu, ktorý bol kedysi pre jej kariéru samozrejmosťou.

Pop sa teda na tanečný parket vracal už niekoľko rokov.

2026: Vitajte späť v roku 2008. Tak trochu

A tu vstupuje Miley.

Bass Persuades nevynašlo tanečný videoklip. Prišlo však v dokonalej chvíli.

Súčasný underground sa opäť hrá s electroclashom, špinavými syntetizátormi a estetikou začiatku tisícročia. Nová vlna elektronického popu mieša electroclash, hyperpop, EDM a klubový zvuk, z ktorého na konci 2000s vyrástli aj prvé hity Lady Gaga.

Aj preto dnes môže Bass Persuades zároveň znieť ako osemdesiate roky, disco, electroclash aj rok 2009.

Retro totiž nefunguje podľa jedného kalendára. Hudba môže odkazovať na sedemdesiate roky, syntetizátory na osemdesiate, styling na začiatok milénia a predstava veľkej choreografickej popstar na Britney či prvé roky Lady Gaga.

Pre dnešného dvadsaťročného poslucháča navyše nie je rok 2003 nedávnou minulosťou.

Je vzdialený 23 rokov.

Keď vyšlo Britney Spears Toxic v roku 2003, rovnakých 23 rokov nás delilo od roku 1980. To, čo mileniálom stále pripadá ako moderný pop ich mladosti, už môže mladšia generácia objavovať rovnako, ako predchádzajúca generácia objavovala osemdesiatky.

Tanečný videoklip neumrel. Len prestal byť povinný

Preto je presnejšie hovoriť o návrate než o vzkriesení.

Choreografia nikdy nezmizla. Beyoncé, K-pop, latinskoamerickí interpreti či množstvo tanečných umelcov ju držali pri živote aj počas rokov, keď anglo-americký mainstream smeroval inam.

Zmizla však predstava, že každá veľká popová hviezda potrebuje vlastný I'm a Slave 4 U, Single Ladies alebo Bad Romance.

Streaming oddelil hit od videoklipu. TikTok rozložil choreografiu na krátke pohyby. Minimalistický pop dovolil interpretom stať sa megahviezdami bez toho, aby pôsobili ako klasické popové stroje z prelomu tisícročí. Covid zase prerušil samotný rituál pravidelného chodenia na parket a časť mladých ľudí sa k nemu v pôvodnej podobe už nevrátila.

A teraz sa kyvadlo pohlo opačným smerom.

Tate McRae chce byť popstar, ktorá tancuje. Troye Sivan vrátil telá na parket. Lady Gaga opäť stavia videoklip na veľkej choreografii. Mladý underground objavuje electroclash. Recession pop z rokov 2007 až 2012 znovu rezonuje.

A Miley prichádza so skladbou inšpirovanou chalanom, ktorý tancoval napriek tomu, že sa mu ľudia smiali, a pýta sa nás, prečo vlastne stojíme.

Možno teda Bass Persuades neprinieslo tanečný videoklip späť.

Možno len dorazilo presne vo chvíli, keď bolo treba ľudí znovu presvedčiť, že na parkete nemusia iba dobre vyzerať.

Môžu na ňom jednoducho tancovať.