Krájate na plastovej doske? Nová štúdia ukazuje, koľko častíc sa môže dostať do jedla
Plastová doska na krájanie patrí medzi najbežnejšie predmety v kuchyni. Nový výskum však ukazuje, že pri každom krájaní z jej povrchu nemusí odchádzať iba to, čo vidíme voľným okom. Vedci zistili, že bežné používanie plastových dosiek môže uvoľňovať tisíce mikročastíc a desiatky miliónov ešte menších nanoplastov. Znamená to, že by sme ich mali okamžite vyhodiť? Odpoveď nie je až taká jednoduchá.
Štúdia publikovaná v odbornom časopise Communications Materials skúmala sedem bežne predávaných plastových dosiek na krájanie. Vedci simulovali desať minút intenzívneho krájania, čo predstavovalo približne 600 zásahov nožom do povrchu dosky.
Výsledky boli prekvapivé. Počas jedného takéhoto testu sa z jednotlivých dosiek uvoľnilo približne 2 750 až 7 200 mikroplastových častíc. Pri oveľa menších nanoplastoch sa už počty pohybovali v desiatkach miliónov, približne od 23 miliónov až po viac než 100 miliónov častíc.
Nanoplasty sú pritom také malé, že ich ľudské oko nemá šancu zaznamenať. Ich veľkosť sa v experimente pohybovala približne medzi 100 a 200 nanometrami.
Výskumníkov zaujímalo aj to, čo sa s doskou deje postupným starnutím. Plast preto vystavili podmienkam simulujúcim dlhodobé pôsobenie svetla a opotrebovanie. Pri jednej z testovaných polypropylénových dosiek sa následne množstvo uvoľňovaných nanočastíc zvýšilo až takmer desaťnásobne.
To zapadá do niečoho, čo pozná prakticky každý, kto doma používa plastovú dosku niekoľko rokov. Postupne je pokrytá ryhami od nožov, povrch stráca svoju pôvodnú hladkosť a začína sa mechanicky poškodzovať.
Nová štúdia navyše ukázala, že časť nanoplastových častíc nevzniká iba tým, že nôž doslova odreže mikroskopický kus plastu. Menšie molekuly plastu sa môžu počas opotrebovania spájať do nových nanočastíc. Vedci tento proces označujú za doteraz podceňovaný zdroj nanoplastov vznikajúcich priamo počas prípravy jedla.
Znamená to, že plastové dosky sú nebezpečné?
Tu treba zabrzdiť.
Samotná prítomnosť mikroplastov alebo nanoplastov ešte automaticky neznamená, že množstvo, ktorému sme pri krájaní vystavení, spôsobuje zdravotné problémy.
Mikroplasty boli v posledných rokoch nájdené vo vode, potravinách, vzduchu aj v rôznych vzorkách ľudského tela. Vedci preto intenzívne skúmajú ich možné účinky. Stále však nemáme dostatok dát na to, aby bolo možné presne povedať, aké množstvo predstavuje zdravotné riziko pre človeka.
Americký Úrad pre kontrolu potravín a liečiv upozorňuje, že súčasné vedecké dôkazy zatiaľ nepreukazujú, že množstvá mikroplastov a nanoplastov nachádzajúce sa v potravinách predstavujú riziko pre ľudské zdravie. Veľkým problémom zostáva aj to, že jednotlivé štúdie používajú rôzne metódy merania a výsledky sa preto často nedajú jednoducho porovnávať.
Novú štúdiu tak treba vnímať predovšetkým ako dôkaz toho, že kuchynské plastové dosky sú jedným z možných zdrojov našej každodennej expozície, nie ako dôkaz, že krájanie zeleniny na plastovej doske spôsobuje konkrétne ochorenie.
Treba plastovú dosku vymeniť za drevenú?
Ak chce človek znížiť množstvo plastu, ktoré sa pri príprave jedla dostáva do kontaktu s potravinami, drevená alebo bambusová doska je logickou alternatívou.
Z pohľadu potravinovej bezpečnosti však materiál nie je jediným rozhodujúcim faktorom. Dôležitejší môže byť stav samotnej dosky a spôsob, akým ju používame.
Americké ministerstvo poľnohospodárstva považuje za vhodné drevené aj plastové dosky. Nepriepustné materiály, ako plast alebo sklo, sa síce jednoduchšie čistia, no aj plastová doska sa používaním opotrebúva.
Najdôležitejšie pravidlo je preto veľmi jednoduché: ak je doska výrazne poškriabaná, popraskaná alebo má hlboké drážky, ktoré sa už nedajú poriadne vyčistiť, mala by ísť do koša bez ohľadu na to, z akého materiálu je vyrobená.
Hlboké ryhy totiž nie sú iba otázkou mikroplastov. Môžu komplikovať aj odstránenie baktérií z povrchu.
Jedna doska na mäso, druhá na zeleninu
Ak chceme v kuchyni riešiť skutočné a dobre zdokumentované zdravotné riziká, ešte dôležitejšia než mikroplasty je krížová kontaminácia.
Odborníci odporúčajú používať inú dosku na surové mäso, hydinu a morské plody a inú na zeleninu, ovocie, pečivo či potraviny, ktoré už nebudú tepelne upravené.
Po každom použití by sa mala doska umyť horúcou vodou so saponátom a dôkladne vysušiť. Materiály, ktoré to umožňujú, možno umývať aj v umývačke riadu.
A práve tu vzniká trochu paradoxná situácia. Plastové dosky sa ľahko čistia, no môžu uvoľňovať drobné plastové častice. Drevené dosky zase vyžadujú správnu údržbu a nemali by zostať dlho mokré alebo poškodené.
Neexistuje teda jedna „dokonalá“ doska.
Nové poznatky však pridávajú ďalší dôvod, prečo nepoužívať tú istú plastovú dosku desať rokov len preto, že ešte stále drží pokope.
Ak jej povrch pripomína mapu metra po útoku veľmi nahnevaného kuchára, pravdepodobne nastal čas na výmenu.