V korzete oslobodil celé generácie. Tim Curry si však sám seba nechal pre seba

Keď sa dnes povie Tim Curry, mnohí si okamžite predstavia sieťované pančuchy, korzet a perly doktora Franka-N-Furtera. Iní v jeho tvári stále vidia desivého klauna Pennywisea zo seriálového spracovania románu To. Ďalším sa vybaví podozrievavý hotelový concierge zo snímky Sám doma 2: Stratený v New Yorku.

Tim Curry však nikdy nebol iba súborom ikonických postáv. Bol hercom, ktorý svetu ukázal, že byť príliš výrazný, príliš teatrálny alebo príliš odlišný nemusí byť slabosť. Môže to byť superschopnosť.

Legendárny britský herec zomrel vo veku 80 rokov vo svojom dome v Los Angeles. Odišiel človek, ktorého publikum poznalo viac než päťdesiat rokov, no ktorý si napriek sláve dokázal uchrániť veľkú časť svojho súkromia.

Rola, ktorej sa iní mohli zľaknúť

Keď Curry v roku 1973 prijal úlohu doktora Franka-N-Furtera v divadelnom muzikáli The Rocky Horror Show, išlo o riskantné rozhodnutie. Postava výstredného mimozemského vedca v korzete, vysokých podpätkoch a výraznom mejkape bola na začiatku sedemdesiatych rokov niečím, čo mohlo mladého herca presláviť – alebo mu navždy zavrieť dvere k „serióznym“ úlohám.

Curry si však počas celej kariéry vyberal riziko. Franka nezahral ako rozpačitý žart ani ako karikatúru človeka, ktorý nezapadá. Vo chvíli, keď vstúpil na scénu, bol najmocnejšou, najsebavedomejšou a najpríťažlivejšou osobou v miestnosti.

Jeho Frank sa za svoju odlišnosť neospravedlňoval. Naopak, očakával, že všetci ostatní sa prispôsobia jemu.

Divadelná inscenácia sa neskôr premenila na film The Rocky Horror Picture Show. Po uvedení v roku 1975 však snímka spočiatku prepadla. Kiná ju pre slabý záujem sťahovali z programu a nič nenasvedčovalo tomu, že práve vznikol jeden z najväčších kultových fenoménov v dejinách filmu.

Potom si ho však našli ľudia, ktorým chýbal priestor, kde by mohli byť sami sebou.

Film, ktorý diváci odmietli iba sledovať

Na polnočné premietania začali prichádzať fanúšikovia prezlečení za filmové postavy. Pokrikovali na plátno, spievali, tancovali a postupne vytvorili takzvané „shadow casts“ – živých performerov, ktorí odohrávali dej priamo pred filmovým plátnom.

Z neúspešného filmu sa stal rituál.

Pre množstvo queer ľudí predstavovali tieto projekcie jeden z mála priestorov, kde mohli bezpečne experimentovať so svojím vzhľadom, rodovým prejavom či sexualitou. Publikum sa na Franka-N-Furtera nechodilo iba pozerať. Ľudia sa ním na niekoľko hodín mohli stať.

Tim Curry tak prostredníctvom jedinej postavy pomohol vytvoriť komunitu, hoci to nikdy nebolo súčasťou žiadnej premyslenej kampane. Nevyhlásil sa za hovorcu generácie a nevysvetľoval publiku, čo si má z filmu odniesť. Jednoducho zahral postavu tak slobodne a bez strachu, že túto slobodu začali cítiť aj ostatní.

Rocky Horror sa odvtedy hrá v kinách celé desaťročia. Z filmu, ktorý takmer nikto nechcel vidieť, sa stalo dielo, ktoré diváci odmietli nechať zomrieť.

Queer ikona bez verejnej spovede

Curry sa stal queer ikonou, no o vlastnej sexualite verejne takmer nehovoril. Nikdy sa neoženil, nemal deti a otázky o svojich vzťahoch považoval za vec, do ktorej verejnosti nič nie je.

Nebola to pozvánka na ďalšie špekulácie. Bola to hranica.

V časoch, keď sa od celebrít očakáva, že zo svojho života vytvoria nepretržitý obsah, pôsobí Curryho postoj takmer radikálne. Publikum poznalo jeho tvorbu, nie jeho partnerov, spálňu či súkromné rozhovory. Svoju identitu odmietal premeniť na produkt.

Aj preto nechcel byť klasickou filmovou hviezdou. Slávu, po ktorej spočiatku túžil, neskôr podľa vlastných slov začal nenávidieť. Nezaujímalo ho budovanie jednej ľahko predajnej verzie Tima Curryho. Chcel zakaždým zmiznúť v niekom inom.

A darilo sa mu to dokonale.

Zlo v jeho podaní bolo neodolateľné

Po Frankovi prišli desiatky postáv, ktoré by v rukách iného herca mohli zostať obyčajnými zloduchmi. Curry im však vždy pridal humor, teatrálnosť a zvláštnu príťažlivosť.

Ako Pennywise dokázal vydesiť celú generáciu ešte predtým, než sa klauna ujal Bill Skarsgård. V rozprávkovom filme Legenda sa pod vrstvami červeného mejkapu a obrovskými rohmi premenil na zosobnenie Temnoty. V komédii Clue ovládol každú scénu ako komorník Wadsworth a aj z malej úlohy hotelového zamestnanca v druhom filme Sám doma vytvoril postavu, na ktorú si diváci pamätajú dodnes.

Jeho najväčšou zbraňou bol hlas. Curry nahovoril stovky animovaných, filmových a herných postáv. Bol kapitánom Hookom, Nigelom Thornberrym aj cisárom Palpatinom. Dokázal znieť aristokraticky, komicky aj desivo – často v rámci jedinej vety.

Keď v roku 2012 utrpel vážnu mozgovú príhodu, musel sa znovu učiť rozprávať. Jeho pohyblivosť zostala výrazne obmedzená, no ani to úplne neukončilo jeho tvorbu. Pokračoval v hlasových úlohách, stretával sa s fanúšikmi a po rokoch sa ešte raz objavil aj vo filme.

Právo byť všetkým. A právo nič nevysvetľovať

Tim Curry po sebe nezanechal iba Franka-N-Furtera, Pennywisea či desiatky nezabudnuteľných zloduchov. Zanechal po sebe zvláštny druh odvahy.

Ukázal, že aj postava v korzete môže byť najmocnejším človekom v miestnosti. Že zlyhanie pri premiére nemusí znamenať koniec. Že publikum môže z filmu vytvoriť domov a z herca symbol, aj keď sa o túto pozíciu nikdy neuchádzal.

A zároveň ukázal, že nikto nemusí verejnosti vysvetľovať úplne všetko.

Tim Curry nám prostredníctvom svojich postáv dovolil ukázať zo seba viac. Sám si však ponechal právo neukázať nám takmer nič.

Možno práve to bola jedna z jeho najodvážnejších rolí.