Videohry už dávno nie sú len zábava. Menia popkultúru aj budúcnosť technológií.

Interaktívny film

Videohry dnes spájajú film, literatúru, hudbu, dizajn a interaktivitu. Pracujú s tempom rozprávania, kompozíciou obrazu, hudbou aj emóciami podobne ako kino či seriály. Rozdiel je v tom, že diváka menia na aktívneho účastníka deja.

Mnohé hry dnes fungujú ako interaktívne filmy, v ktorých má každé tvoje rozhodnutie reálne následky. Nejde len o ilúziu voľby – rozhodnutia môžu zásadne zmeniť priebeh príbehu, osudy postáv aj samotný koniec hry.

Revolučným momentom v tomto smere bola hra Heavy Rain. Priniesla napínavý thriller o otcovi, ktorý sa vyrovnáva s traumou zo smrti prvého syna a zároveň čelí ďalšej hrozbe – únosu svojho druhého dieťaťa sériovým vrahom. Príbeh sa neodohráva z pohľadu jednej postavy, ale sleduje viacero protagonistov, ktorí sa nezávisle snažia dieťa vypátrať.

Hra bola prelomová tým, že spojila filmové rozprávanie s plnou zodpovednosťou hráča za následky rozhodnutí. Neexistuje tu „klasický game over“ v zmysle návratu k checkpointu – ak sa rozhodneš zle, postava môže zomrieť a jej príbeh sa končí. Hra pokračuje ďalej bez nej.

Heavy Rain má až 16 alternatívnych koncov a otvorila dvere celej vlne naratívnych hier, ktoré dnes pracujú s vetvenými príbehmi, morálnymi dilemami a nezvratnými následkami rozhodnutí.

Hry dokážu spracúvať ťažké témy osobnejšie než pasívne médiá – práve preto, že nás nútia niesť zodpovednosť za rozhodnutia.

Interaktivita zároveň mení spôsob, akým si hry pamätáme. Učenie cez opakovanie, chyby a následky vlastných rozhodnutí vytvára silnejšiu stopu v pamäti než pasívne sledovanie deja.

Deti, ktoré vyrastali na hrách ako Super Mario či Crash Bandicoot, sa prirodzene učili trpezlivosti, vytrvalosti a práci s progresom. Odmena neprichádzala okamžite – bolo treba opakovane zlyhať, skúšať znova a zlepšovať sa. Tento princíp sa pre mnohých preniesol aj do reálneho života.

Dnešný trh je výrazne ovplyvnený mobilnými hrami postavenými na krátkych odmeňovacích slučkách. Neustále malé stimuly a okamžité odmeny udržiavajú pozornosť len krátkodobo a neprinášajú hlbšiu kognitívnu ani emocionálnu skúsenosť. Takýto dizajn podporuje fragmentovanú pozornosť a návyk na rýchlu odmenu.

Kvalitná PC alebo konzolová hra naopak buduje sústredenie, pocit progresu a dlhodobejšiu skúsenosť s príbehom – nie len krátke uvoľnenie napätia.

Keanu Reeves v joysticku: keď ovládaš oscarového herca

Súčasné hry pracujú s profesionálnymi hercami, réžiou a plnohodnotnými hereckými výkonmi. Vďaka motion capture technológiám sa do digitálnych postáv prenášajú mimika, gestá aj emócie.

Postavy už nie sú „pixely“, ale presvedčivé charaktery s konkrétnym hereckým podpisom.

Tento trend sa však nezačal až v posledných rokoch. Už v roku 2007 hra Harry Potter a Fénixov rád pracovala s odliatkami tvárí hercov a úzko spolupracovala so scénografmi a architektmi filmovej predlohy, aby vizuálna identita filmového sveta ožila v priestore, ktorý môže hráč voľne preskúmať.

Dnes je už bežné, že sa v motion capture projektoch objavujú silné herecké mená – rovnaká technológia sa využíva aj vo filme (napríklad pri sérii Avatar). V hrách tak hráč doslova „ovláda“ digitálne podoby hercov.

Herectvo v hrách tak získava nový rozmer – nejde len o sledovanie výkonu, ale o jeho aktívne prežívanie.

Kultúrny vplyv

Videohry dnes neovplyvňujú len herný svet – prenikajú hlboko do popkultúry, hudby, módy aj vizuálneho jazyka súčasnosti.

Virtuálne koncerty vo Fortnite spojili milióny ľudí v jednom digitálnom priestore. Hry sa tak menia na koncertné haly 21. storočia.

Prepojenie hier a hudby vidno aj v prípade virtuálnych interpretov ako K/DA z League of Legends, ktorí sa stali fenoménom aj mimo hernej komunity.

Videohry výrazne zasiahli aj do sveta módy a dizajnu. Luxusné značky, digitálne outfity či virtuálne kolekcie dnes nie sú výnimkou, ale súčasťou marketingových stratégií módnych domov.

Hry spoluvytvárajú trendy, ktoré formujú to, ako vyzerá súčasná kultúra.

Od zábavy k realite: keď hry posúvajú technológie

Virtuálna realita sa z hier presunula do reálneho sveta. Technológie, ktoré vznikali pôvodne pre zábavu, dnes menia spôsob, akým sa učíme, trénujeme a pracujeme.

„Virtuálna realita je skvelý nástroj na prenesenie žiakov do konkrétnej témy. Je to ako zázračná skriňa Narnia, ktorá nás pri každom jej otvorení prenesie do daného historického obdobia. Ja ju využívam najmä na hodinách dejepisu ako pomôcku zážitkového učenia,“

hovorí učiteľka Andrea Dudášová z Bratislavy.

Virtuálna realita dnes nie je len technologická hračka, ale praktická pomôcka, ktorá mení spôsob, akým chápeme svet okolo seba. Videohry sú obrovský priemysel, ktorý spája technologické a kreatívne talenty z rôznych odborov. Za každou hrou stojí tím ľudí, ktorých práca presahuje hranice zábavy a ovplyvňuje podobu súčasných médií.

Súčasné videohry nie sú len „zabíjač času“. Sú médiom, ktoré formuje kultúru a spôsob, akým prežívame príbehy a emócie. Ak chceme rozumieť dnešnej popkultúre a smerovaniu médií, nemôžeme videohry ignorovať.

Je na nás, či si doprajeme kvalitnú skúsenosť, ktorá presahuje možnosti filmového rozprávania, alebo vymeníme doomscrolling na sociálnych sieťach za bezduché klikanie v monetizovaných aplikáciách.

Jedno je však isté: ich vplyv cítime každý deň.